Režisér a kameraman Milan Vojtek, rodák z Rimavskej Soboty, prináša do slovenskej televíznej tvorby skúsenosti z londýnskych projektov. V súčasnosti režíruje reláciu Moja diagnóza pre STVR. Narodil sa v Hnúšti a detstvo i obdobie základnej školy prežil v Rimavskej Sobote.

„Dá sa povedať, že po pracovnej stránke som skúsil zo všetkého niečo a z toho všetkého som si vybral prácu za kamerou. V posledných rokoch je mojím pracovným gro režírovanie televíznej relácie Moja diagnóza. Je to relácia o zdraví, o príbehoch ľudí, ktoré väčšinou končia šťastne. Je to veľmi zaujímavá práca s rôznymi osudmi ľudí a neskutočne ma napĺňa,“ hovorí pre vobraze.sk Milan Vojtek (43).

Práve práca na relácii ho privádza k silným momentom z praxe. Fascinuje ho, že ľudia sa aj z obzvlášť ťažkých diagnóz dokážu vyliečiť vďaka inovatívnym technológiám v zdravotníctve. Spomína napríklad operáciu rakoviny hrtana spred dvoch týždňov. Pre niekoho to môže znieť banálne, no samotný zákrok je nesmierne komplexný a sledovať chirurga pri práci bolo pre neho výnimočným zážitkom.

Najnáročnejšiu reportáž mal podľa vlastných slov hneď na začiatku – išlo o výmenu bedrového kĺbu. Počas celej operácie na operačnej sále sa museli sústrediť výlučne na svoju prácu, výsledkom čoho bol veľmi kvalitný príspevok. „Emócie musí kameraman v danej chvíli zvládnuť, zachovať si chladnú hlavu a nezabudnúť, prečo tam je,“ hovorí režisér, ktorý pri nakrúcaní obsluhuje druhú kameru. Zároveň strihá príspevky a venuje sa celej postprodukcii. Najviac ho na tejto práci baví byť v teréne, priamo pri operáciách, skutočných ľudských príbehoch a zachytávať emócie.

Pri tejto práci si zároveň uvedomuje, aké dôležité je prinášať verejnosti príbehy ľudí, o ktorých sa bežne nehovorí. „Máme médiá plné pseudocelebrít a pritom sú tu ľudia, ktorí robia prácu hodnú obdivu, no nehovorí sa o nich. Oni o tú pozornosť vlastne ani nestoja, ale určite by sme o nich mali vedieť. Všetci tí lekári sú v mojich očiach hrdinovia,“ hovorí. Rovnako si váži aj ťažko chorých pacientov, ktorí denne zvádzajú boj so životom.

K profesionálnemu pohľadu na prácu ho výrazne formovali aj skúsenosti zo zahraničia. Milan čerpá najmä z obdobia, ktoré strávil v Londýne, kde spolupracoval aj s fotografom Lennyho Kravitza. Práve tam získal cenné skúsenosti z prostredia veľkých podujatí, módnych prehliadok či celebritných akcií.

Vzťah k obrazu a technike si pritom budoval už od detstva. Jeho otec bol vášnivý fotograf, vlastnil nemeckú zrkadlovku Praktica a fotografie si vyvolával doma. Podľa jeho slov práve tento proces odhaľovania nafoteného mu učaroval a odštartoval jeho cestu k fotografii a neskôr aj k filmu.

Zlom prišiel v roku 2006, keď odišiel za prácou do Veľkej Británie. Začínal ako pizza maker, neskôr pracoval ako elektrikár a podnikal i v stavebníctve. Popri práci si kúpil kameru a vo voľnom čase začal tvoriť. Najskôr to bolo pre priateľov, neskôr pre svadby či rôzne podujatia. Postupne sa dostal k ľuďom z oblasti kultúry v Londýne, kde sa podieľal na organizovaní akcií pre Slovákov a natáčaní reportáží.

„Pozývali sme zaujímavých ľudí, ktorých sme spovedali, a fungovalo to. Neskôr ma kontaktoval Gabriel Lovas, fotograf Lennyho Kravitza a začal ma brávať na rôzne eventy, módne prehliadky a celebritné akcie. Odtiaľ mám najviac skúseností aj množstvo zážitkov,“ spomína. Práve tam si musel udržať vysokú úroveň práce, čo považuje za veľkú školu. Tesne pred návratom na Slovensko dostal ponuku spolupracovať s televíziou JOJ. „Párkrát som si vyskúšal aj prácu pred kamerou, no komfortnejšie sa cítim za ňou,“ hovorí so smiechom.

V Londýne pôsobil až do roku 2018, keď sa rozhodol vrátiť na Slovensko. „Je to mesto nekonečných možností, ktoré nikdy nespí. Ideálne pre mladých a ambicióznych ľudí. My sme však s manželkou cítili, že chceme pokojnejší život a rodinné zázemie,“ vysvetľuje.

Dnes žije v Poltári, kam sa spolu s manželkou presťahovali. „Prísť z Londýna do Poltára bol spočiatku veľký šok, no postupne sme sa udomácnili,“ dodáva. Do Rimavskej Soboty sa však rád vracia, je to niekedy aj niekoľkokrát do týždňa a chodí za rodinou, priateľmi alebo aj pracovnými povinnosťami. Keď niekoho známeho z detstva stretne, vždy ho to poteší.

Jeho cesta k tejto práci však nebola priamočiara. Strednú školu vyštudoval v Banskej Bystrici na SPŠ J. Murgaša v odbore obrazová a zvuková technika a blízka mu zostala aj elektrotechnika. Ako avizuje, momentálne pripravuje projekt spájajúci umelú inteligenciu s technológiami smart home, ktorý by chcel v budúcnosti uviesť do praxe. Myslí si, že hodnota ľudského faktora a poctivého remesla rastie a majstri vyučení „starou školou“ budú čoraz viac cenení.

Popri práci si nachádza čas aj na svoje záľuby. Hudba je jeho veľkým koníčkom. V mladosti založil s priateľmi rockovú kapelu Turniket, s ktorou vystupovali na rôznych podujatiach. „Cvičili sme v skúšobni v obci Hrachovo i v Nižnom Skálniku, boli sme z Hnúšte a speváčka z Hrachova, takže sme sa stretávali tak na polceste,“ spomína na obdobie, kedy ako správni rockeri niekedy nechceli mať ani mobilný telefón a dnes si bez neho nevie ťažko predstaviť deň. Kapelu si potom ešte založil aj počas pobytu v Anglicku, kde hrávali československé rockové hity skupín ako Elán či Tublatanka.

S manželkou Zuzanou, ktorá pracuje v oblasti sociálnej starostlivosti, radi cestujú. Obľubujú najmä cestovanie s karavanom. Minulý rok navštívili Sicíliu, nedávno sa vrátili z Thajska. „Cestovanie rozširuje obzory a mení pohľad na svet. Na ľuďoch, ktorí veľa cestujú, to jednoducho vidieť,“ uzatvára Milan Vojtek.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Milan Vojtek

<p>The post Režisér Vojtek stojí za reláciou Moja diagnóza. Rodák z R. Soboty žil v Londýne a pracuje pre STVR first appeared on vobraze.sk.</p>