Spisovateľka Marta Hlušíková, ktorá dlhé roky žila v Rimavskej Sobote, naďalej teší svojimi knihami najmenších čitateľov. Bývalá učiteľka, ktorá z tunajších škôl pôsobila najdlhšie na Gymnáziu I. Kraska, má za sebou úspešnú prvú polovicu tohto roka. Vyšli jej až tri knižky. Darí sa jej tiež v Česku.

V júni jej vyšla knižka Nenápadní sú vždy naj, ktorá je treťou časťou trilógie. „Aj v tretej časti voľného triptychu ide o srdce. No nie nakreslené modrou farbičkou so škvrnami od kečupu. Je drevené, ručne vyrezávané a darované z čistého priateľstva – a trochu aj z lásky. V tretej časť je príbeh siedmakov Laury a Lukáša zasadený do rôznorodej spoločnosti. Tomáš, Laurin mladší brat, je stále dieťa plné otázok a vtipných nápadov. Príbehy videné detským pohľadom nezaťažené optikou dospelých sú plné situačného humoru a prekvapivých zvratov,” opísala pre vobraze.sk Marta Hlušíková. Prvá časť trilógie sa volá Modré srdce s kečupovým fľakom a druhá časť s názvom Kam zmizol môj brat ? je jej voľným pokračovaním.

Trilógiu začala písať pred štyrmi rokmi a všetky tri časti vyšli vo vydavateľstve Slovart v rokoch 2021-2024, pričom ilustrácie robila Alexandra Just. „Modré srdce s kečupovým fľakom sa rýchlo uchytilo a momentálne vzniká audiokniha. Prejavilo oň záujem pražské vydavateľstvo Albatros. Knihu vydali v češtine pod názvom A ještě jsem prý drzá. Vyšla v apríli a je takmer vypredaná. Českí čitatelia ma naozaj prekvapili,” poznamenala spisovateľka s tým, že štvrtú časť sa zatiaľ nechystá napísať.

V tomto roku uzrela svetlo sveta aj knižka Naja naja a ja, ktorá rozpráva príbeh šiestaka Maťa a jeho prvej lásky. „Zvláštnosťou knihy je to, že sa odohráva v našej dedine a jej okolí, teda aj v Gabčíkove. Je dosť možné, že sa podarí knihu preložiť do maďarčiny. Zatiaľ je to v štádiu úvah,” prezradila Hlušíková o knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Perfekt a ilustroval ju Juraj Martiška.

Ďalšia knižka s názvom 77 nezvyčajných dní jej vyšla na jar a ilustrácie do nej robil Juraj Martiška. Hlušíková ozrejmila, že nápad napísať knihu o zvláštnych dňoch sa zrodil v hlave šéfredaktorky vydavateľstva AlleGro Plus. „Pred dvoma rokmi mi zasadila chrobáka do hlavy, a tak vznikla počas zimy 2022/2023 kniha, ktorú si teraz pochvaľujú najmä pani učiteľky, čo som zažila na vlastnej koži. Dostali materiál, v ktorom nájdu zaujímavým spôsobom opísané dni, ktoré sú niečím výnimočné – sviatky a významné udalosti. Deti si zasa nájdu svoje – napríklad dni susedov, deň zaľúbených, svetový deň tučniakov či deň spodnej bielizne a mnoho ďalších. Slovom, z množstva dní, ktorých sú stovky, som vybrala sedemdesiat sedem. Preto ten nadpis,” vysvetlila literátka. Knihu venovala svojim bývalým študentom – zvedavým a plným pochybností, ktorí pravdu neprijali hneď, pretože si ju chceli vypátrať sami. „Netušia, ako veľmi mi obohatili život,“ poznamenala.

Na jeseň sa pripravuje vydanie knižky pre deti Leto s Marge. Hlušíková sa na ňu podľa jej slov nesmierne teší. „Sama neviem, prečo je to tak. Príbeh chlapcov – dvojičiek, ktorí sa na letnej dovolenke pri mori zoznámia so Simpsonovcami – ujom, ktorý vyzerá ako Homer a Marge, o ktorej dlho nevedia, či bola policajtka, alebo spisovateľka. Stále si čosi zapisuje do žltého zošita. Nemôžem prezradiť, čo si Marge zapisuje, poviem len, že žena s ohnivými vlasmi, v ktorých sa trbliece motýľ Jonatán, s farebnými lakmi na nechtoch, je postavou, do ktorej som vložila svoju mamu. Vždy túžila po nových zážitkoch. Stvárnila som ju tak, že by z toho mala určite radosť. Tie deti, ktoré odoberajú Slniečko, si v jeho júnovom čísle už čo-to o zvláštnej Marge prečítali. Autorkou krásnych ilustrácií je Adela Režná,” priblížila spisovateľka, ktorá ďalej pokračuje aj v písaní pre dospelých čitateľov. Občas jej poviedky uverejnia súčasné literárne periodiká ako Rozum, Fraktál, Romboid, Glosolália a iné.

Momentálne je na spadnutie výber jej poviedok v češtine, bude sa volať Vykřičník v trávě. „Nedávno vyšla v češtine aj moja poviedková kniha Žena našívající záplaty. Dej poviedok sa odohráva prevažne v Rimavskej Sobote, často v textoch čerpám aj zo svojho učiteľského pôsobenia. Súčasne s prózou mi vyjde občas aj nejaká báseň. Možno by som mohla dať pod strechu aj ďalšiu básnickú zbierku, no stále nie som spokojná, lebo v poézii na seba človek prezradí všetko. A neviem, či to už chcem,” povedala Marta Hlušíková.

Býva v dedinke Trstená na Ostrove pri Gabčíkove. Hovorí, že zo svojho malého žltého domčeka sa už nepohne. „Žijú tu moje deti s rodinami, a to je dôvod, prečo tu zostať. Do Rimavskej Soboty občas prídem, väčšinou sledujem dianie v meste na internete, všetko ma zaujíma, veď som v perle Malohontu prežila 36 rokov, teda polovicu svojho života. Opečiatkovala si ma a zmyť to nemienim,” poznamenala Hlušíková. Svoj voľný čas venuje prekladom z češtiny. Veľa číta, odoberá väčšinu literárnych časopisov, čo jej robí radosť. „Mám psíka, záhradku, trochu zeleniny a ovocia. Sledujem, ako rastú moje štyri vnúčatá a občas vyrazím do Bratislavy na nejakú literárnu akciu alebo idem na besedu s čitateľmi. Nemám čas nudiť sa,” uviedla.

V R. Sobote učila nielen na Gymnáziu I. Kraska, ale aj na obchodnej akadémii a na Súkromnej strednej odbornej škole. Narodila sa v Leopoldove (1952), ale vyrastala v Trenčíne. S rodinou sa v roku 1982 presťahovala do manželovho rodiska, do Rimavskej Soboty. Keď jej manžel zomrel, zamierila na západné Slovensko.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Hlušíkovej

<p>The post Spisovateľka Hlušíková teší svojich čitateľov. Príjemne ju prekvapili českí first appeared on vobraze.sk.</p>

Spisovateľka Marta Hlušíková, ktorá dlhé roky žila v Rimavskej Sobote, naďalej teší svojimi knihami najmenších čitateľov. Bývalá učiteľka, ktorá z tunajších škôl pôsobila najdlhšie na Gymnáziu I. Kraska, má za sebou úspešnú prvú polovicu tohto roka. Vyšli jej až tri knižky. Darí sa jej tiež v Česku.

V júni jej vyšla knižka Nenápadní sú vždy naj, ktorá je treťou časťou trilógie. „Aj v tretej časti voľného triptychu ide o srdce. No nie nakreslené modrou farbičkou so škvrnami od kečupu. Je drevené, ručne vyrezávané a darované z čistého priateľstva – a trochu aj z lásky. V tretej časť je príbeh siedmakov Laury a Lukáša zasadený do rôznorodej spoločnosti. Tomáš, Laurin mladší brat, je stále dieťa plné otázok a vtipných nápadov. Príbehy videné detským pohľadom nezaťažené optikou dospelých sú plné situačného humoru a prekvapivých zvratov,” opísala pre vobraze.sk Marta Hlušíková. Prvá časť trilógie sa volá Modré srdce s kečupovým fľakom a druhá časť s názvom Kam zmizol môj brat ? je jej voľným pokračovaním.

Trilógiu začala písať pred štyrmi rokmi a všetky tri časti vyšli vo vydavateľstve Slovart v rokoch 2021-2024, pričom ilustrácie robila Alexandra Just. „Modré srdce s kečupovým fľakom sa rýchlo uchytilo a momentálne vzniká audiokniha. Prejavilo oň záujem pražské vydavateľstvo Albatros. Knihu vydali v češtine pod názvom A ještě jsem prý drzá. Vyšla v apríli a je takmer vypredaná. Českí čitatelia ma naozaj prekvapili,” poznamenala spisovateľka s tým, že štvrtú časť sa zatiaľ nechystá napísať.

V tomto roku uzrela svetlo sveta aj knižka Naja naja a ja, ktorá rozpráva príbeh šiestaka Maťa a jeho prvej lásky. „Zvláštnosťou knihy je to, že sa odohráva v našej dedine a jej okolí, teda aj v Gabčíkove. Je dosť možné, že sa podarí knihu preložiť do maďarčiny. Zatiaľ je to v štádiu úvah,” prezradila Hlušíková o knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Perfekt a ilustroval ju Juraj Martiška.

Ďalšia knižka s názvom 77 nezvyčajných dní jej vyšla na jar a ilustrácie do nej robil Juraj Martiška. Hlušíková ozrejmila, že nápad napísať knihu o zvláštnych dňoch sa zrodil v hlave šéfredaktorky vydavateľstva AlleGro Plus. „Pred dvoma rokmi mi zasadila chrobáka do hlavy, a tak vznikla počas zimy 2022/2023 kniha, ktorú si teraz pochvaľujú najmä pani učiteľky, čo som zažila na vlastnej koži. Dostali materiál, v ktorom nájdu zaujímavým spôsobom opísané dni, ktoré sú niečím výnimočné – sviatky a významné udalosti. Deti si zasa nájdu svoje – napríklad dni susedov, deň zaľúbených, svetový deň tučniakov či deň spodnej bielizne a mnoho ďalších. Slovom, z množstva dní, ktorých sú stovky, som vybrala sedemdesiat sedem. Preto ten nadpis,” vysvetlila literátka. Knihu venovala svojim bývalým študentom – zvedavým a plným pochybností, ktorí pravdu neprijali hneď, pretože si ju chceli vypátrať sami. „Netušia, ako veľmi mi obohatili život,“ poznamenala.

Na jeseň sa pripravuje vydanie knižky pre deti Leto s Marge. Hlušíková sa na ňu podľa jej slov nesmierne teší. „Sama neviem, prečo je to tak. Príbeh chlapcov – dvojičiek, ktorí sa na letnej dovolenke pri mori zoznámia so Simpsonovcami – ujom, ktorý vyzerá ako Homer a Marge, o ktorej dlho nevedia, či bola policajtka, alebo spisovateľka. Stále si čosi zapisuje do žltého zošita. Nemôžem prezradiť, čo si Marge zapisuje, poviem len, že žena s ohnivými vlasmi, v ktorých sa trbliece motýľ Jonatán, s farebnými lakmi na nechtoch, je postavou, do ktorej som vložila svoju mamu. Vždy túžila po nových zážitkoch. Stvárnila som ju tak, že by z toho mala určite radosť. Tie deti, ktoré odoberajú Slniečko, si v jeho júnovom čísle už čo-to o zvláštnej Marge prečítali. Autorkou krásnych ilustrácií je Adela Režná,” priblížila spisovateľka, ktorá ďalej pokračuje aj v písaní pre dospelých čitateľov. Občas jej poviedky uverejnia súčasné literárne periodiká ako Rozum, Fraktál, Romboid, Glosolália a iné.

Momentálne je na spadnutie výber jej poviedok v češtine, bude sa volať Vykřičník v trávě. „Nedávno vyšla v češtine aj moja poviedková kniha Žena našívající záplaty. Dej poviedok sa odohráva prevažne v Rimavskej Sobote, často v textoch čerpám aj zo svojho učiteľského pôsobenia. Súčasne s prózou mi vyjde občas aj nejaká báseň. Možno by som mohla dať pod strechu aj ďalšiu básnickú zbierku, no stále nie som spokojná, lebo v poézii na seba človek prezradí všetko. A neviem, či to už chcem,” povedala Marta Hlušíková.

Býva v dedinke Trstená na Ostrove pri Gabčíkove. Hovorí, že zo svojho malého žltého domčeka sa už nepohne. „Žijú tu moje deti s rodinami, a to je dôvod, prečo tu zostať. Do Rimavskej Soboty občas prídem, väčšinou sledujem dianie v meste na internete, všetko ma zaujíma, veď som v perle Malohontu prežila 36 rokov, teda polovicu svojho života. Opečiatkovala si ma a zmyť to nemienim,” poznamenala Hlušíková. Svoj voľný čas venuje prekladom z češtiny. Veľa číta, odoberá väčšinu literárnych časopisov, čo jej robí radosť. „Mám psíka, záhradku, trochu zeleniny a ovocia. Sledujem, ako rastú moje štyri vnúčatá a občas vyrazím do Bratislavy na nejakú literárnu akciu alebo idem na besedu s čitateľmi. Nemám čas nudiť sa,” uviedla.

V R. Sobote učila nielen na Gymnáziu I. Kraska, ale aj na obchodnej akadémii a na Súkromnej strednej odbornej škole. Narodila sa v Leopoldove (1952), ale vyrastala v Trenčíne. S rodinou sa v roku 1982 presťahovala do manželovho rodiska, do Rimavskej Soboty. Keď jej manžel zomrel, zamierila na západné Slovensko.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Hlušíkovej

<p>The post Spisovateľka Hlušíková teší svojich čitateľov. Príjemne ju prekvapili českí first appeared on vobraze.sk.</p>

Obľúbená spisovateľka Marta Hlušíková zavítala do Rimavskej Soboty. Na besede s čitateľmi sa v knižnici M. Hrebendu podelila o zážitky z učiteľských čias, priblížila priebeh svojho pracovného dňa a prezradila mnoho iných zaujímavostí zo života autorky literatúry. Rozhovorila sa aj o svojich najnovších knižných dielach – Žena našívajúca záplaty a Úroky zo života.

„Prechádzka sobotskými uličkami ma nabila úžasnou energiou,“ začala svoj príhovor Marta Hlušíková. Do Rimavskej Soboty sa totiž vrátila po štyroch rokoch, odkedy tu nepôsobí. Žije v Trstenej na Ostrove pri Gabčíkove. Teší sa tam zo svojich vnúčat.

Na besede, ktorá sa konala v piatok 16. septembra, si zaspomínala tak na svoje autorské začiatky, ale priniesla aj novinky z literárneho sveta. „S myšlienkou o mojej autorskej budúcnosti som sa začala pohrávať už na základnej škole. Keď sa mi do rúk dostal zošit a pero, v tom momente som opustila brány okolitého sveta a prenikla som do toho svojho. Písanie som potrebovala,“ hovorí skúsená spisovateľka. V súčasnosti má na stole odložené mnohé ďalšie publikácie, no zatiaľ im necháva voľný priebeh.

Na konte má už desiatky kníh rôznych žánrov, no orientuje sa predovšetkým na detského čitateľa. Prečo je tomu tak? „Písanie pre deti je skutočne nádherné. Skrz neho sa dokážem vnútorne pretransformovať a priblížiť si svet detskými očami. Všetky tie myšlienky a slangové slová, ktoré počujem z úst mojich vlastných vnúčat, sú tiež výbornou inšpiráciou. Písanie pre deti je síce slobodnejšie, no nemôžem povedať, že by bolo jednoduché.“

Literárna beseda bola zameraná najmä na spomínané dve najnovšie knihy z dielne Marty Hlušíkovej. Jej účastníci si mohli vypočuť nielen príbeh, ktorý sa skrýva za vydaním oboch kníh, ale aj autorské čítanie úryvkov priamo z nich. „Kniha Úroky zo života je zbierka glos, ktoré boli pred knižnou publikáciou vysielané v Rádiu Regina. Nápad na ich písomné spracovanie prišiel úplne spontánne,“ uviedla o novinke na trhu. Kniha Žena našívajúca záplaty, ktorá vyšla v minulom roku, je zase zbierkou poviedok inšpirovaných autorkiným životom.

Viacnásobne oceňovaná spisovateľka nezaháľa ani v otázke najnovších technológií. I keď je podľa jej slov majiteľkou elektronickej čítačky, na staré dobré papierové knihy nedá dopustiť. „Preferujem knihu, ktorá má svoju vôňu i štruktúru,“ priznala Hlušíková. Čítanie vidí ako nástroj, ktorý dokáže z čitateľa urobiť spisovateľa. „Dôležitejšie ako forma je preto to, čo sa v knihe nachádza zvnútra, teda jej obsah,“ dodala.

Je známa citovým spojením so svojimi publikáciami. Nápady na nové príbehy jej do života vraj skáču samé. V príjemnej atmosfére prezradila aj to, ako vyzerá jej typický pracovný deň. „Pokiaľ ma netlačí čas, že si chcem skutočne napísať niečo od srdca, priebeh dňa záleží hlavne na mojej aktuálnej nálade. Ráno ma zobudí môj psík, vyjdem si do záhrady, idem na prechádzku, a keď mám chuť, sadnem si k počítaču a proste tvorím, píšem. Sú však aj dni, keď potrebujem pracovať veľmi intenzívne.“

Okrem písania vlastných textov sa Hlušíková venuje aj prekladateľstvu. Nedávno spolupracovala na vydaní knihy Obchod na korze od známeho autora Ladislava Grosmana. O preklad knihy sa pričinila na osobné prianie Edity Grosmanovej.

Marta Hlušíková žila v Rimavskej Sobote 36 rokov. Beseda s ňou sa v tunajšej knižnici konala pod názvom Srdcom Soboťanka, čo možno označiť za výstižné. V októbri oslávi významné životné jubileum. Narodila sa v Leopoldove (1952), ale vyrastala v Trenčíne. S rodinou sa v roku 1982 presťahovala do manželovho rodiska, do Rimavskej Soboty. V tomto meste učila na viacerých školách, najdlhšie na Gymnáziu I. Kraska, a to vyše 20 rokov. Po smrti manžela sa presťahovala na západné Slovensko, kde žijú jej deti s rodinami.

Zdroj: Tereza Nemcová

Marta Hlušíková: Spisovateľ, ktorý to myslí s písaním vážne, dáva do knižky celú svoju dušu

<p>The post Spisovateľka Hlušíková besedovala s čitateľmi v R. Sobote. Vyšla jej kniha Úroky zo života first appeared on vobraze.sk.</p>

Marta Hlušíková má na konte mnoho literárnych diel. Je úspešnou autorkou literatúry pre deti a mládež, ale venuje sa tiež písaniu kníh pre dospelých, hier a prekladateľstvu.  

V Rimavskej Sobote žila vyše tridsať rokov,  no pred nejakým časom sa presťahovala za rodinou na západné Slovensko. V meste jej však zostali blízki ľudia, s ktorými je stále v kontakte. V rozhovore pre vobraze.sk prezradila niečo o svojich nových knižkách, ale napríklad aj to, prečo začala písať knihy. 

Vlani vám vyšla nová kniha pre deti Modré srdce s kečupovým fľakom. Líši sa niečím od predchádzajúcich kníh?

Vo viacerých mojich predchádzajúcich knihách pre deti bol hlavným hrdinom chlapec. Tak som pre zmenu chcela urobiť radosť dievčatám. Rodinné prostredie som tentoraz ochudobnila o starých rodičov a je zaujímavé sledovať, čo z toho vzišlo. V pokračovaní, ktoré vyjde tento rok v Slovarte, je rozuzlenie jasné, ale nemôžem ho prezradiť.

Vaše otázky sú zamerané na moju tvorbu pre deti, no chcela by som dodať, že píšem aj pre dospelých a v minulom roku mi vyšla poviedková kniha Žena našívajúca záplaty. Veľa príbehov v nej totiž kotví v Rimavskej Sobote, preto som sa rozhodla tento fakt spomenúť.

Spomínate si ešte na váš prvý príbeh, ktorý ste napísala?

Áno, spomínam. Bol to minipríbeh s názvom Tragický koniec Jula Štetinku a vyšiel v študentskom časopise Sezam pred vyše päťdesiatimi rokmi. Bolo to na pôde Strednej všeobecnovzdelávacej školy (dnešného gymnázia) v Trenčíne, kde som chodila. Nádhernou pointou môjho prvého príbehu bol fakt, že ho prebrali aj Trenčianske noviny a ozval sa mi akýsi Július Štetinatý dakde od Ružomberka, že odkiaľ poznám jeho príbeh. Bol veľmi prekvapený, že príbeh aj meno hlavného hrdinu som si vymyslela a jeho vôbec nepoznám.

Ako sa zrodila myšlienka písať knihy pre deti?

Som človekom, ktorý má rád výzvy. A písať pre deti výzvou je. Lebo myslieť si, že ak naivne zrýmujem bežné javy, napíšem, že žaba je zelená a vtáčik spieva, pridám pár zdrobnenín, poučím dieťa a mám knihu pre deti hotovú, je blud. Dieťa potrebuje dekódovať život okolo seba svojím vlastným spôsobom. Jeho starosti, pre nás často smiešne, nie sú vôbec smiešnymi. Bola som pubertiačkou, keď som zachytila Feldekove názory na tvorbu pre deti a jeho úžasné texty. A keď som mala vlastné deti a vymýšľala som im príbehy, spočiatku som ich publikovala v časopisoch určeným deťom a neskôr sa samy vypýtali do knižky. 

Stretávate sa s množstvom detí. Ako sa pri nich cítite?

V dobe predkovidovej som chodila na nespočetné množstvo besied po celom Slovensku. Ako ináč sa môže spisovateľ, ktorý sa prihovára deťom, pri nich cítiť ako dobre? Chodila som na besedy, kde boli deti pripravené, aj tam, kde ma označili za Kristu Bendovú, aj tam, kde deti nepoznali ani jednu moju knižku. Vtedy som pocítila veľkú príležitosť ponoriť sa s nimi do príbehov, porozprávať sa a vidieť, ako odchádzajú z besedy so žiariacimi očkami. Bol to príjemný pocit. 

Napísali ste už množstvo kníh pre deti. Čo vás inšpiruje?

Áno. Pre deti píšem vyše tridsať rokov, tak sa tých knižiek nazbieralo. Pokiaľ ide o inšpiráciu v týchto knihách, mnohé vznikli ako čistá fikcia a v mnohých som spracovala príbehy svojich vnúčat. Zmixovala, prisolila, okorenila a vhodne tepelne upravila. Často sa stáva inšpiráciou iba detail alebo náhodná situácia. Kedy si ma nájde, nechávam na ňu. 

Ako je to s dialógmi vo vašich knihách? Vymýšľate si ich sama alebo ste ich počuli u detí?

Dialógy si takmer všetky vymýšľam sama, ale nevznikli vo vákuu – veď som na gymnáziu v Rimavskej Sobote učila dlhé roky a kontakt s mladými ľuďmi v človeku zanechá stopu. A potom, počúvam reč svojich vnúčat a nestíham sa čudovať, ako sa menia vecné významy slov a aké zvláštne slovné spojenia má každá generácia. Také svoje. Takže treba dobre načúvať.

Dokážete odhadnúť reakcie detí alebo rodičov na novú knihu? Dokážu vás reakcie publika niečím prekvapiť?

Spisovateľ musí aspoň tušiť, čím zasiahne svojho čitateľa. Teda lepšie povedané, mal by to vedieť. Lebo spisovateľ, ktorý to myslí s písaním vážne, dáva do knižky celú svoju dušu, rozprestiera pomyselný červený koberec a čaká, že naň čitateľ vstúpi a tam niekde v strede sa stretnú a nemusia ani nič povedať. Pýtate sa na reakcie publika – takže asi reakcie detí na besedách. Mám milé zážitky a doteraz ma hrejú pri srdci.

Ste spisovateľka. Akú knihu momentálne čítate?

Vždy mám rozčítaných viacero kníh. Na nočnom stolíku mám navrchu knižného komínčeka Lasicu so Satinským – Ktosi je za dverami, na poličke sú Lasicove denníky, na parapete v mojej izbe sú Grochove Viety a Skácelova Smuténka, v obývačke spomienky Jiřiny Gryczovej-Koláčkovej a kniha o Martinovi Hubovi. Dočítala som nedávno Dcéru snehu od Eowyn Ivey a Vilikovského Rajc je preč. 

V súčasnosti žijete a tvoríte v Trstenej na Ostrove pri Gabčíkove. Prečo ste po vyše tridsiatich rokoch opustila Rimavskú Sobotu?

V tejto malej dedinke pod dunajskou hrádzou sa usadili obe moje deti s rodinami. Po smrti manžela nebolo o čom uvažovať – smer bol jasný: vnúčatá. Tu žijem v malom žltom dome aj so psíkom, starám sa o záhradku, čítam, píšem a prekladám. A teším sa zo svojich vnúčat.

Ste v Rimavskej Sobote ešte v spojení s priateľmi alebo blízkymi ľuďmi?

Áno, zostalo tu veľa mne blízkych ľudí, moje kolegyne z gymnázia aj zo súkromnej odbornej školy, ľudia, s ktorými som sedávala v porotách recitačných súťaží, priatelia z literárneho klubu Karavána a mnohí iní. Nebudem menovať, aby som neurazila niekoho, na koho by som nechtiac zabudla. Sme väčšinou v mailovom kontakte, občas sa pritrafí aj osobné stretnutie. Často spomínam na bývalých kolegov aj na študentov. Veď som žila v Rimavskej Sobote tridsaťšesť rokov. Všetkým prajem v novom roku hlavne zdravie a vnútornú spokojnosť.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Marty Hlušíkovej

<p>The post Marta Hlušíková: Spisovateľ, ktorý to myslí s písaním vážne, dáva do knižky celú svoju dušu first appeared on vobraze.sk.</p>