Gabriela Stančíková je mladá umelkyňa z Hnúšte. Kreslí portréty, zvieratá, krajinky i rôzne scény, ktoré zachytávajú emócie, atmosféru a náladu v obraze. Venuje sa tiež ochotníckemu divadlu. „Divadlo človeka zmení a dostane ho zo svojej komfortnej zóny,“ vraví.

Kreslí odvtedy, ako dokázala udržať ceruzku v ruke. Jej rodina hovorí, že talent zdedila po svojom otcovi. V detstve najradšej zobrazovala kone či tigre, ktoré ju dodnes fascinujú farebnosťou srsti. Navštevovala výtvarný odbor v hnúšťanskej ZUŠ-ke. „Kreslením vyjadrujem podobu svojich myšlienok, svojho cítenia, videnia sveta či prchavosť okamihu. Fascinuje ma zhmotnenie momentu na papier, pretože obrazy nás môžu prežiť. Ukazujem svoju realitu, svet ako ho vnímam ja. Je to pocit slobody,“ uviedla pre vobraze.sk Gabriela Stančíková (36). Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudovala odbor biológia.

Ceruzkou či štetcom zachytáva to, čo jej príde ako inšpirácia. „Rada by som povedala, že predmetom mojej tvorby je všetko. Niekedy je ťažké prepracovať sa od mojej predstavy na fyzický papier. Z tohto pohľadu ma čaká ešte veľa výziev, musím sa ešte mnohému učiť, aby som zachytila všetko tak, ako to vidím vo svojej hlave,“ naznačila. Gabriela sem zaraďuje kresby portrétov, zvierat, krajiniek a rôznych scén v čase, ktoré zachytávajú emócie, atmosféru a náladu v obraze. Jej pointou je ponúknuť človeku zastavenie sa a zamyslenie, vtiahnuť vnímateľa do svojich ťahov ceruzky.

Výtvarné techniky, ktoré používa, sa menia v čase. V detstve to boli najčastejšie farebné pastelky, neskôr ju oslovili čiernobiele obrazy a teda používanie grafitových ceruziek, čiernej pastelky a suchého pastelu. Zaujal ju olejový pastel a nedávno akvarel, akryl i tempera. „Samozrejme, závisí aj od typu papiera. Často sa stáva, že používam mix viacerých techník a teda napríklad sú to čierne pero, fixky, pastelky spolu s akvarelom, alebo len s vodou,“ spresnila. Páčia sa jej vodou rozmývateľné uhlíky a priznala sa, že ešte neskúšala olejové farby.

Gabriela kresbou najradšej zachytáva emócie v tvári alebo atmosféru scény. Preto sú jej veľkou inšpiráciou filmy. „Dlho som kreslila rôzne zaujímavé postavy z filmov, ktoré som striedala so zachytením nejakej scény, nálady či atmosféry z filmov. Dnes cítim, že sa to začína meniť. Nekreslím už tak často a teraz si už častejšie vyberám iné témy, ktoré znázorním. Skúšam praktizovať rýchlu maľbu. Chcela by som sa viac venovať mojej vlastnej tvorbe. Akurát cítim, že ešte nie som schopná namaľovať presne tú verziu, ktorú mám v hlave.“ Nadaná Hnúšťanka prezradila, že si často robí fotografie, ktoré sa neskôr pokúša preniesť z digitálneho sveta na papier.

Venuje sa taktiež kresleniu portrétov či domácich miláčikov na želanie. Zákazky mala z Čiech, Rakúska či Nemecka. Svoju tvorbu Stančíková vystavila aj vo Florencii (Taliansko) v rámci spoločnej výstavy viacerých umelcov. Na Slovensku vystavovala párkrát v Bratislave, ale aj v R. Sobote, Hnúšti i Tisovci.

Skúšala kresliť aj karikatúry i tri komiksy do školského časopisu, čo ju však veľmi neoslovilo. Jej ilustrácie sa objavili v jednej knihe. Kreslila ilustráciu do divadelného časopisu. Navrhla a nakreslila logo Mestského kultúrneho strediska v Hnúšti. „Ako dieťa ma vybrali do Letného tábora animovaného filmu LTAF, kde so mnou následne spravili rozhovor vo vtedajšej STV1,“ dodala. Medzi jej obľúbené diela patrí čiernobiela krajinka s jazerom, kde sa jej páči hustota farieb a atmosféra obrazu, ktorú vytvára olejový pastel.

Stančíkovej proces kreslenia sa začína skicami, ktoré sú podľa nej niekedy lepšie, alebo zaujímavejšie, ako samotné hotové diela. Niekedy si pri tvorbe púšťa skladby od kapely Rammstein, na koncerte ktorej bola štyrikrát. Dôležitý je pre ňu pokoj, v ktorom sa môže ponoriť do svojej umeleckej duše. „Mám malý stôl, na ktorom kreslím, preto sa mi tam okrem výtvarných potrieb a výkresu často nič iné nezmestí,“ povedala umelkyňa. Celý proces sa končí v momente, keď odovzdá dielo zákazníkovi a prežitým pocitom zadosťučinenia. „Vtedy vidím, že to, čo robím, má asi zmysel,“ poznamenala Gabriela Stančíková.

Vo svojom voľnom čase sa venuje ochotníckemu divadlu. „Keď sa v Hnúšti zakladal divadelný súbor Katalpa, tak som sa rozhodla prihlásiť. Bola som tam deväť rokov. Neskôr som sa pridala do divadelného súboru Havran v Rimavskej Sobote, kde pôsobím sedem rokov. Zapájam sa aj do komparzov filmov, ak sa nakrúcajú v našom okolí,“ ozrejmila Gabriela. Priznala, že má trému a rešpekt pred vystúpeniami. „Divadlo človeka zmení a dostane ho zo svojej komfortnej zóny. Baví ma jeho rôznorodosť, kreativita, kostýmy a to, že človek sa môže stať hocikým,“ uviedla.

Sníva o tom, že sa dokáže uživiť predajom vlastných obrazov. „Chcela by som vystavovať v zahraničí a spolupracovať s rôznymi galériami. Najhlavnejšie je však robiť vlastnú tvorbu. Rada by som sa vrátila aj k ilustráciám kníh. Neodmietla by som ani mať možnosť vzdelávania sa od umelcov, ktorí majú už prax a sami sa živia maľovaním,“ predstavila svoje ciele Gabriela.

Formami relaxu sú pre ňu turistika, cestovanie, plávanie a túlanie sa po nepoznaných miestach. Rada spoznáva nových inšpiratívnych ľudí z rôznych oblastí života. Učila sa jazdiť aj na koni, má rada zvieratá, doma sa venuje mačke a zaujímajú ju témy rovnoprávnosti žien. Okrem toho fotí, cvičí, hubárči, číta, počúva hudbu a pozrie si kvalitný film.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album G. Stančíkovej

<p>The post Kresby talentovanej Gabriely z Hnúšte priťahujú pozornosť + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Miroslav Bračo je dlhoročným učiteľom výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole Jána Valacha v Hnúšti. V minulosti bol aj jej riaditeľom. Účinkuje v ochotníckom divadle. Stretnúť ste ho mohli aj ako zbojníka v historickom vlaku Zbojnícky expres. Päťdesiatnik z Hnúšte aktívne športuje. So svojimi psami chodieval po súťažiach.

V detstve navštevoval Miroslav Bračo vtedajšiu ľudovú školu umenia, do ktorej ho dali rodičia, pretože pri každej príležitosti kreslil. Podľa jeho slov sa chcel pôvodne stať vojakom. Zakotvil však v školstve a našiel sa v povolaní pedagóga umeleckej školy. V hnúšťanskej ZUŠ-ke je učiteľom výtvarného odboru. „Čo som videl, to som maľoval. Kam som prišiel, tam som maľoval. Samo sa to vyvinulo. Učím už 31 rokov a s bývalými žiakmi vždy rekapitulujeme, čo všetko sme zažili. Vtedy si uvedomujem, koľko tých žiakov už bolo,“ uviedol pre vobraze.sk Miroslav Bračo (56). Jedno funkčné obdobie bol aj riaditeľom tejto ZUŠ-ky. Ako poznamenal, nie je papierový typ, a tak sa vrátil k práci učiteľa.

Bračo vyučuje základy výtvarníctva ako kresba, maľba, grafika alebo modelovanie. „Osobne každému hovorím, že kresba by mala byť základ, lebo z tej sa dá ďalej odvíjať,“ skonštatoval skúsený pedagóg. Jeho žiaci majú od päť do osemnásť rokov, ale so svojimi skúsenosťami a poznatkami sa delí aj s dospelými, ktorí ZUŠ-ku navštevujú. „Vždy sa snažím vyjsť v ústrety každému študentovi. Zdá sa mi, že neposední študenti sú niekedy vďačnejší a nadšenejší, keď sa im niečo podarí.“ Poukázal na to, že žiaci sú dnes na seba menej kritickí. „Pri každom ročníku je to, samozrejme, individuálne, ale tá rôznofarebnosť je zaujímavá,“ dodal.

Žiaci dokážu prekvapiť
Svoju kreativitu sa snaží prenášať na žiakov. „Dokážu ma prekvapiť a odovzdávame si navzájom energiu. Mojich študentov vediem k tomu, aby prichádzali s nápadmi z ich vlastnej hlavy. To, čo mi navrhnú, prediskutujeme a idú vlastným smerom s nejakým usmernením. Väčšinou sa z nich snažím dostať to, čo chcú robiť,“ priblížil rodák z Hnúšte. Maľovanie na zákazky ho nebavilo. Mal jednu výstavu svojich diel v Bratislave, ale tam pochopil, že nebude v maľbe a predávaní obrazov pokračovať. „Kritik mi tam povedal, že tieto obrazy s Boschovskou deformáciou a monochromatickým ladením sú fajn, ale predávať sa budú ťažko. Maľoval som aj potom, len svojím tempom a málo.“

Picasso, Bosch, Dalí, Brunovský
Tvoril, keď mal na to náladu a pocit, že chce vyjadriť to, čo ho nadchlo. „Oslovil ma text piesne, básne alebo mi utkvela v povedomí veta z divadelnej inscenácie, ktorú som potom mal potrebu kreatívne znázorniť. Vždy som si myslel, že z toho bude abstrakt, ale väčšinou som skončil v surrealizme.“ Páči sa mu práve tvorba surrealizmu, Pablo Picasso v jeho skoršom období, kým neprešiel do kubizmu, ale aj tvorba už spomínaného holandského maliara Hieronyma Boscha. Za svoj surrealistický vzor označil Salvatora Dalího. Čo sa týka slovenských autorov, našiel inšpiráciu v Albínovi Brunovskom. Ak sa Miroslav zúčastnil so svojou tvorbou na nejakej súťaži, podarilo sa mu vždy odísť s nejakou cenou.

Na divadelných doskách
Žiakom púšťa pri ich tvorbe hudbu. Obľubuje slovenskú. „Snažím sa žiakom púšťať slovenskú tvorbu, aby spoznávali aj našu kultúru. Púšťam im neraz to, čo som počúval ja, keď som bol mladý. Popri kreslení môžu počúvať tiež rozprávky,“ ozrejmil. V aute sa neubráni počúvaniu folklóru alebo na dvore v záhrade spevu a tancu so svojou rodinou. „Manželka tancovala a syn tancuje vo folklórnom súbore, takže je u nás veselo.“

Už vyše päť rokov účinkuje v hnúšťanskom divadelnom súbore Katalpa „Zavolali ma, lebo potrebovali chlapa, ktorý by povedal pár viet a už som tam zostal,“ spomína Miroslav Bračo. „Bola to výzva a zmena, čo vo svojom živote vždy prijmem. Samotné skúšky pred vystúpeniami ma bavia najviac. Som veľký trémista, takže vystúpenia sú pre mňa ťažšie. Ale máme skvelý tím ľudí, každé predstavenie je vždy plné zážitkov a, samozrejme, si pamätám vždy len to, čo pokazím,“ hovorí s úsmevom divadelník. Naučil sa, že menej je niekedy viac aj v divadle. „Je to proces učenia sa, čo ma veľmi baví.“ Navrhoval už tiež kulisy.

V úlohe zbojníka
Ak ste cestovali Zbojníckym expresom, premávajúcim na trase Rimavská Sobota – Zbojská, mohli ste ho zaregistrovať v úlohe zbojníka. „Známy chcel, aby ľudia v historickom vlaku počas jazdy spoznali Surovca a zbojníčenie, tak sme mali improvizované historické predstavenie počas jazdy po železniciach. Hral som Jakuba Greguša, ktorý zbíjal alebo rozdával cukríky deťom, keď plakali,“ povedal Bračo.

Pripomenul, že scénky museli byť rozdelené tak, aby do deja zapadali aj povinné zastávky vlaku. Nechýbali ani výstrely z pušiek. „Rozdiel v porovnaní s klasickým divadlom je ten, že tu chodím pomedzi divákov a interagujem s nimi. Keďže je to vo vlaku, je tam hluk a neraz veci zopakujeme, zrýchľujeme alebo spomaľujeme podľa toho, ako sa blíži ďalšia zastávka. Odozva od cestujúcich – divákov prichádza od prvej minúty. Krásne je tiež to, že sa to celé odohráva vo vlaku, čo sa často nevidí. Vlaky sú rok, čo rok plnšie a to nás teší.“

Športuje a zbiera LP platne
So svojím psom malamutom behal ako mašér v zime na bežkách na pretekoch a na jeseň za vozíkom so záťažou, neskôr sa venoval skijöringu. S írskym plemenom vlkodavom sa zúčastňoval na výstavách psov. Choval plemená väčších psov, ktoré mu ľudia dali za plot ako šteniatka, lebo vedeli, že pri ňom bude pes v bezpečí a bude o neho dobre postarané. V súčasnosti má už len jedného psa. „Chystám sa na adopciu ďalšieho, ale musím sa dohodnúť so ženou,“ smeje sa psíčkar.

Bračo aktívne hráva stolný tenis, tenis a florbal. Syn ho inšpiroval, aby ako turista absolvoval Cestu hrdinov SNP, na ktorú sa chystá. V záhrade má bohatú úrodu zeleniny i ovocia. Chová zajace či sliepky. Zbiera staré poľnohospodárske stroje, aby tak zachoval dedičstvo po svojich starých rodičoch. Syn vyrábal produkty z dreva a dcéra kráča v šľapajach matky, ktorá je RDG laborantkou. V poslednej dobe Miroslav zbiera tiež LP platne a staré rádiogramofóny. Kým oslávi šesťdesiatku, chystá sa ešte spraviť výstavu svojich výtvarných diel.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album M. Brača

<p>The post Hnúšťan Bračo sa venuje ochotníckemu divadlu, môžete ho poznať aj ako zbojníka, učí v ZUŠ-ke a športuje first appeared on vobraze.sk.</p>

Kostoly v regióne Gemer a Malohont so značkou Európske dedičstvo majú spoločnú online prezentáciu. Nájdete ich na novom interaktívnom webe gotickefresky.sk. Na tomto webe je prezentovaných všetkých dvanásť kostolov so značkou Európske dedičstvo. Vzniku webu predchádzalo digitálne 3D skenovanie exteriérov kostolov a zhotovenie 360-stupňových fotografií interiérov. Vďaka interaktívnemu charakteru prezentácie si návštevník môže pozrieť unikátne fresky podľa vlastného výberu a to do najmenšieho detailu.

Okrem toho realizátori vybrali v každom kostole dva až tri výjavy, ku ktorým pridali aj popis danej maľby. Web tak umožňuje návštevníkom obdivovať napríklad výjavy zo Svätoladislavskej legendy, zo života svätej Margity Antiochijskej, vo viacerých svätostánkoch sa objavuje výjav sv. Michala archanjela, ktorý váži duše, či veľmi vzácny výjav – Svätá Trojica znázornená ako hlava s tromi tvárami a mnoho ďalších. Web gotickefresky.sk je spracovaný v troch jazykových mutáciách /slovensky, anglicky, maďarsky/.

Gotické kostoly v regióne Gemer a Malohont získali v apríli roku 2022 značku Európske dedičstvo. Tento prestížny titul im bol udelený vďaka unikátnej freskovej výmaľbe, ktorá je v niektorých kostoloch až 700 rokov stará. S finančnou podporou z grantu Medzinárodného vyšehradského fondu bola realizovaná digitalizácia tohto jedinečného kultúrneho dedičstva a následne vytvorená interaktívna online prezentácia s cieľom popularizácie sakrálnych pamiatok a fresiek v nich ukrytých.

Gemer a Malohont – dnes regióny, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté regióny Slovenska. Kedysi boli tieto regióny nazývané železným srdcom Uhorska, pretože za Habsburskej monarchie a Rakúsko-Uhorska sa tu spracovávala väčšina objemu železnej rudy vyťaženej v Uhorsku. Dnes po tejto ére plnej prosperity ostali len stopy vo forme technických pamiatok, či bohato zdobených kostolov.

Práve výmaľba v kostoloch, robená technikou fresky, je dôkazom bohatstva vtedajších zemepánov a ich čulej obchodnej a kultúrnej interakcie so svetom. A zároveň je aj dôvodom udelenia značky Európske dedičstvo (European Heritage Label/EHL). Túto značku môžu získať miesta, alebo udalosti, ktoré zasiahli do vývoja spoločnej Európy do súčasnej podoby, alebo reflektujú spoločné hodnoty Európskej únie, ktorými sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť a právny štát.

Dvanásť kostolov v regióne Gemer a Malohont získalo Značku Európske Dedičstvo ako prvá lokalita na Slovensku. Predkladateľom nominácie bol Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania /ECAV/ na Slovensku Rimavské Brezovo na čele s farárkou Jankou Mihálikovou. „V nominačnom projekte sme sa zaviazali k mnohým aktivitám, ktoré sledujú dva hlavné ciele: šírenie povedomia o posolstve Značky Európske Dedičstvo a propagácia lokality s touto značkou. Jednou z plánovaných aktivít v projekte bolo vytvorenie atraktívnej interaktívnej prezentačnej platformy v online prostredí. Výsledky tejto aktivity v podobe internetovej stránky gotickefresky.sk sú v dnešných dňoch predstavené verejnosti,“ uviedla Janka Miháliková.

Web gotickefresky.sk bol realizovaný vďaka grantu zo schémy Medzinárodného vyšehradského fondu. Žiadateľom a realizátorom projektu je Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja. „V projekte bolo naplánované okrem digitalizácie kostolov a tvorby webu aj organizácia workshopu, ktorého cieľom bola výmena skúseností v oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva ako aj vzájomné sieťovanie sa s inými lokalitami so značkou Európske dedičstvo. Práve preto boli partnermi projektu aj Komplex synagógy na Dohány ulici v Budapešti, reprezentovaný Maďarským židovským múzeom a archívom a Muzeum umění Olomouc, obidve lokality disponujú značkou EHL už niekoľko rokov,“ povedala Janka Pálková, riaditeľka Rozvojovej agentúry BBSK.

Na projekte sa podieľali aj ďalší partneri ako združenie Gotická cesta, Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER. Odborným partnerom s bohatými skúsenosťami v oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

„Cieľom je rozvíjať cestovných ruch v regiónoch, nový web gotickefresky.sk vnímame ako nevyhnutný základ pre ďalšie kroky a aktivity. Mnohé z nich treba realizovať priamo v regióne. Aj v roku 2024 budeme podporovať systematické sprístupňovanie kostolov najmä počas letnej sezóny, veríme, že sa nám podarí zariadiť aj organizované výlety do týchto kostolov. Okrem toho treba pracovať aj na vzdelávaní miestnych sprievodcov. Som rád, že sú v regióne zanietení ľudia, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujú. Výsledky ich práce dnes vidno a ja som rád, že máme možnosť ich podporiť,“ uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter.

Gotické kostoly na Gemeri a Malohonte majú po prvýkrát pravidelné letné otváracie hodiny

Zdroj: tlačová správa, Zuzana Jóbová – výkonná riaditeľka KOCR Banskobystrický kraj Turizmus (redakčne upravené)

<p>The post Prezentáciu kostolov z Gemera a Malohontu so značkou Európske dedičstvo nájdete na novej interaktívnej webovej stránke first appeared on vobraze.sk.</p>

Už ako trojročný držal v útlej malej dlani pastelku a snažil sa s ňou vykúzliť obraz, ktorý mal v hlave. Na Základnú umeleckú školu v Rimavskej Sobote bol Peter Haás prijatý ešte pred nástupom na Základnú školu Pavla Dobšinského. Roky plynuli a jeho farebné ťahy ceruzky postupne začali naberať kontrolované a mienené obrazce. Skúšal rôzne formy umenia: kreslenie, maľovanie, keramika, avšak najviac si zaľúbil prácu s ceruzkou a štetcom. Najnovšou vášňou pätnásťročného Soboťana je práca s akrylovými farbami na plátno.

Jeho témy sa menia podľa nálady a životnej etapy. Niekedy sú to kvety, niekedy tváre a inokedy naberá inšpiráciu od historických umelcov. Jedno však zostáva rovnaké – pestrosť farieb. „Povedal by som, že ľudia z mojich obrazov môžu najviac vnímať práve tú pestrosť farieb. Taký ten život. Nemám žiadne smutné alebo depresívne obrazy,“ uviedol pre vobraze.sk Peter Haás mladší.

Veľký detailista
Má charizmu, pozitívny prístup k životu a dar komunikácie. Jeho relax začína tichom, ktoré potrebuje k prežitiu svojej maľby. „Keď maľujem, milujem ticho,“ zdôraznil. Najväčšie zadosťučinenie prichádza v momente dokončovania obrazu. Peter je veľký detailista. „Detaily sú veľmi dôležité. Nestrpím, keď nie sú dokončené. Pokojne sa im venujem dve hodiny,“ podotkol študent Gymnázia I. Kraska v R. Sobote.

Nadchol ho kubizmus v Picassových dielach. Sám namaľoval napodobeninu jeho obrazu, ktorý neskôr daroval otcovi na narodeniny. Peter je rád, že svoje plátna nepredal, považuje ich za hodnotné diela pripomínajúce jeho začiatky. „Obraz z kvetov, ktorý som maľoval akrylom, som dal mame na narodeniny.“ Tieto diela zdobia ich príbytok a rodičom každý deň pripomínajú, akého talentovaného syna majú.

Produktívny počas pandémie
Mnohé nápady, nad ktorými Peter hodiny uvažuje, skončia neraz vyhodené v koši, pretože s nimi nakoniec nie je spokojný. Za to bleskové nápady, ktoré máva uprostred vyučovacej hodiny či prechádzky, si zvykne uložiť do svojej pamäte a načrtnúť si hlavné ťahy. Tie mu potom pomôžu zorientovať sa vo svojich spomienkach.

Od plátna sa nepohol počas obdobia pandémie covidu. „Poprosil som otca, aby mi kúpil ceruzky, akrylky a plátno. Od maľovania som sa potom nepohol pokojne aj osem hodín. Bolo to obdobie, kedy som bol najproduktívnejší. Nemohol som nikam chodiť, tak som sa to snažil naplno využiť,“ hovorí mladý umelec. „Založil som si aj účet na TikToku, kde som uverejňoval svoje kresby a na niektorých videách som mal aj 80 000 zhliadnutí, čomu som sa čudoval. Ale ako jedenásť – dvanásťročný som trávil priveľa času na TikToku, tak som sa ho potom rozhodol odstrániť z mobilu.“ Vďaka tejto sociálnej sieti prichádzal do kontaktu s mnohými umelcami z celého sveta, s ktorými komunikoval a zdieľal svoje nápady. „Bol som fascinovaný, ako kreslili a veľakrát som sa inšpiroval,“ skonštatoval Peter.

Syn folkloristov
Popri škole a učení navštevuje krúžok anglického jazyka, ZUŠ a súťažne sa venuje plávaniu. Niekoľkokrát bol úspešný na majstrovstvách v stredoslovenskej oblasti. „Stále sa niečo nájde, čo by som chcel vyhrať,“ reagoval s úsmevom.

Jeho rodičia Andrea a Peter Haásovci vedú folklórny súbor Háj a tomuto odvetviu sa v jeho živote bolo prakticky nemožné vyhnúť. Určitú dobu bol sám členom DSF Hájik, ale folklór a tanec ho nelákali tak, ako napríklad plávanie či kresba. Vďaka tomu, že členovia FS Háj majú vystúpenia aj v zahraničí, nenechá si však ujsť tieto cesty a absolvuje ich so svojimi rodičmi a celým súborom. Minulý rok odtancoval jedno vystúpenie, ktoré si naplno užil.

Záľubou varenie
Novou záľubou tínedžera, ktorú zdokonaľuje už rok, je varenie a kulinárstvo. Stáva sa pre neho veľkým koníčkom. Jeho vzorom je otec, ktorý sa stal výborným kuchárom ako samouk. „Je to môj idol. Povedal som si, že aj ja musím byť taký šikovný,“ reagoval Peter Haás junior. Večer pred spaním si musí prečítať aspoň jednu kapitolu z dobrodružnej knihy.

Zapojený do projektu
Nemá rád dlhé vyspávanie cez víkendy. Čas strávený predpoludním v posteli pokladá za premrhaný. Víkendové dni venuje hlavne svojej rodine a turistike, ktorú podporuje cez školský projekt DOFE. Má cieľ prejsť cez jeho rôzne úrovne a získať certifikát. Tento projekt pozostáva z troch odvetví: talent, šport a dobrovoľníctvo. Svoje ciele si určuje sám spolu s koordinátorom, ktorý ho má na starosti.

Zámerom Petra je tiež pripraviť sa na dobrodružnú expedíciu, ktorá bude pre neho ako čerešnička v projekte DOFE. „Je to rozumná a dobrá skúsenosť. Hlavne si cením na tomto projekte to dobrovoľníctvo. V dnešnej dobe k nemu mládež ťažko hľadá cestu. Plus mám možnosť získať štipendium.“

Má rád výzvy. V rámci projektu plánuje prespatie v prírode a túru s dvadsaťkilogramovou záťažou vo vaku, ktorý je plný potrebného vybavenia na prežitie. Tomuto dobrodružstvu predchádzajú cvičenia a postupné zdokonaľovanie sa práce s kompasom, mapou, zakladaním ohňa, stavaním stanu alebo postupného pridávania závažia do batohu. Domnieva sa, že toto malé dobrodružstvo ľahko zvládne.

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album P. Haása

<p>The post Kresby a maľby šikovného Petra z R. Soboty budia pozornosť first appeared on vobraze.sk.</p>