Viete, že pred 200 rokmi bol takmer v každej dedine mlyn? K zaujímavému mlynu sa môžete vydať aj v obci Veľké Teriakovce, len 8 km od mesta Rimavská Sobota. My sme ho navštívili aj s našim objektívom.

Mlyn momentálne spravuje OZ Ozveny pod vedením Eleny Kubaliakovej a jej dcéry Miroslavy Vargovej. Dlhodobo chátral, no vďaka nórskym fondom sa ho podarilo zrekonštruovať v roku 2008. Verejnosti je prístupný od roku 2010,“ informoval nás jeho správca Pavel Mišurák, ktorý býva v blízkosti mlyna a umožnil nám prístup do mlynu.

V mlyne sa pravidelne organizovali aj rôzne podujatia, ktorými boli Slivkové hody alebo Noc v mlyne. „No, ako prišiel Covid, odvtedy sa tu nič neorganizovalo,“ konštatuje Pavel Mišurák. Domáci si však dávajú záväzok, že do budúcej sezóny sa pokúsia polepšiť a viac ho sprístupniť.

Z historických prameňov sa dozvedáme, že vodný mlyn ako taký, prenikol na naše územie pravdepodobne vo veľkomoravskom období, a to z franskej a panónskej oblasti, obývanej Slovanmi. Vznik prvých vodných mlynov na území Slovenska sa datuje zhruba do 12. storočia. Z hľadiska počtu mlynov dosiahol ich rozvoj vrchol v roku 1872, kedy bolo na Slovensku 4 748 mlynov, z toho 4 527 vodných. V tomto čase nebolo na Slovensku takmer žiadnej obce, ktorá by nemala svoj mlyn. Vodné mlyny nahradili namáhavú, priam otrockú prácu na ručných obilných mlynoch, žarnovoch, spojenú so získavaním múky na každodenný chlieb.

Na informačnej tabuli, ktorá je súčasťou expozície, sa dozvedáme, že vodný mlyn v obci Veľké Teriakovce sídli v klasicistickej budove, kde bol postavený na brehoch rieky Rimava v roku 1800. Mlyn stál na pravej strane rieky Rimava a pôvodne v 19. storočí ho poháňalo vodné koleso z náhonu rieky. V tomto období bol jeho majiteľom Ján Plaucha. V roku 1912 mlyn odkúpil Pavel Nagy so všetkými náležitosťami ako užívanie vodného práva, príjazdovej cesty a práva mlieť. V roku 1917 mlyn odkúpil Pavel Lendvay s manželkou od podžupana Gemer – malohontskej župy. Mlyn najprv vyzeral ako vodný mlyn s obrovským kolesom v horizontálnej polohe, následne ho Pavel Lendvay prestaval na valcový mlyn fungujúci vďaka vodnej turbíne, neskôr vymenenej za elektromotor.

V roku 1951 ho terajší majiteľ v dôsledku zákonov a nariadení o likvidovaní malovýrobných mlynov odovzdal do prenájmu krajskému závodu Družstva pre hospodárenie s poľnohospodárskymi výrobkami v Banskej Bystrici.
Posledným záznamom o osude mlyna je zápisnica z roku 1959, v ktorej sa píše o poškodení strechy. Stroje z mlyna boli odvezené, nie je však známe kam. V tomto čase býval v obytnej časti mlyna Juraj Mišurák. Približne v tomto období sa v mlyne mlela múka naposledy. Do roku 1979 sa mlyn využíval ešte ako šrotovník.

O mlynoch a mlynárstve existuje len obmedzené množstvo písomných dokumentácií, ani v jednej z nich sa však tento typ mlyna, a teda ani spomínaná kultúrna pamiatka nespomína, ani nie je inak zdokumentovaná. Jediným dôkazom existencie vodného mlyna je jeho stavba v obci Veľké Teriakovce a stručné informácie získané z odbornej literatúry a ústneho podania posledných majiteľov a mlynára, ktorý v mlyne pracoval.

Mlyn je národnou kultúrnou pamiatkou. Dodnes sa v ňom zachovala aj časť pôvodného technologického zariadenia na mletie múky.  Mlyn sa využíva ako múzeum mlynárstva, pekárstva, roľníctva a ďalších remesiel regiónov Malohont a Gemer. Okrem toho vystavuje dobové hračky, kuchyňu a autentickú teriakovskú izbu. Možno ho navštíviť po dohode dohode s dobrovolnikmi občianskeho združenia Ozveny a následne sa môžete vydať k blízkej rozhľadni Maginhrad.

Autor: vobraze.sk, OZ Ozveny, mlyn Veľké Teriakovce

<p>The post Čo všetko ukrýva mlyn Veľké Teriakovce? + foto first appeared on vobraze.sk.</p>