Jeho vášňou je vyšívanie kožúškov. Venuje sa mu už desať rokov. K remeslu ho doviedla ťažká životná situácia. Rastislav Kazár z Podrečian (okres Lučenec) sa pre zdravotné problémy dostal na invalidný dôchodok. Keďže predtým bol aktívny, začal teda hľadať možnosti, ako si vyplniť čas. „Cítil som sa nepotrebný,“ hovorí pre vobraze.sk remeselník, ktorý najprv skúšal vyrábať retiazky na klobúk a až neskôr sa dostal k šitiu kožuchov. Keď prvú retiazku ukázal majstrovi, tak sa mu zapáčila, že si ju nechal. „Potešilo ma, že hneď prvý výrobok, ktorý som spravil, mi niekto pochváli,” spomína Kazár. Neskôr sa mu ozval ďalší majster, ktorý sa venoval šitiu kožúškov. „Aj jemu som uplietol retiazku, a keď sa ma opýtal, čo mi je dlžný, povedal som mu, nech mi dá materiál na kožuch. Podával mi ho so slovami, že aj tak to neušijem,” priblížil päťdesiatročný remeselník. Spomína si, že svoj prvý kožuch musel tri razy prešívať, ale napokon sa mu to podarilo. Na ňom sa vlastne naučil základ výroby kožuchov. Spočiatku mu pri prvom kožuchu radili skúsenejší výrobcovia.

Mnoho poznatkov získal aj vďaka štúdiu starých kožuchov, lebo ako Rastislav Kazár vysvetlil, každý región má iný spôsob strihu či zdobenia. Kožuchy šije podľa viac ako storočných vzorov a snaží sa čo najdokonalejšie napodobniť originál. Všetky šije ručne podľa predlohy. Takto zhotovil kožuchy z regiónov Oravy, Šariša, Spiša, Podpoľania, Liptova či Horehronia. Jeho prvý kožúšok skončil vo folklórnom súbore Detvan, ale kožuchy vyrábal aj pre súbory Urpín alebo Jánošík. Ako Kazár poznamenal, väčšinou si však dávajú kožuchy vyrábať jednotlivci, ktorí majú veľmi blízko k folklóru, medzi takých patria napríklad ľudoví remeselníci. No podľa remeselníka sa nájdu aj takí ľudia, ktorí len zatúžia po pravom ľudovom kožuchu. Prezradil, že keď dáva už hotový kožuch majiteľovi, za každým jedným z nich mu je ľúto. „No na druhý deň, keď začnem šiť ďalší, tak ten smútok opadne,” dodal bývalý železničiar.

Podklad kožúška je z ovčej kožušiny a na vrchu sú farebné kožky, ktoré remeselníci volajú jircha. Tie sú buď z kozacej, jahňacej alebo ovčej kože. Kazár vysvetlil, že tieto kožky už kupuje zafarbené, akurát podklad si kožušníci farbia samy. Kožuch zdobí ornamentami až na záver. Každý kožuch vyrába na mieru konkrétneho človeka, ktorý si vyberie vzor zo starých predlôh. „Čiže ten kožuch šijem čisto len pre neho,” dodal remeselník s tým, že čím viac človek ušije kožuchov a našije naň stehov, tým je výrobok dokonalejší. Podľa toho sa pozná práca konkrétneho majstra. Tvrdí, že jeden kožuch vyrobí za zhruba tri mesiace. Denne pri práci strávi v priemere desať hodín. Okrem kožuchov vyrába aj vankúše alebo baranice, tie šije z koženého odpadu. Dielničku ma zriadenú v jednej z izieb rodinného domu.

Podľa jeho slov je pri výrobe kožuchov potrebná predovšetkým trpezlivosť. Asi aj preto zostane pri tomto remesle len málo ľudí. Rastislav Kazár uviedol, že učil už viacerých, no len málo z nich sa výrobe kožuchov doteraz venuje. Toto remeslo prezentuje aj najmladšej generácii, naposledy do jeho tajov zasväcoval deti z Kysúc. „Robilo to tamojšie múzeum pre deti zo základných škôl. Bolo to veľmi zaujímavé, veľmi ich to zaujalo,” podotkol remeselník, ktorý má odmalička blízko k folklóru.

Ak mu zostane nejaký čas, rád sa stretne s kamarátmi, s ktorými si zaspievajú ľudové piesne. „Po každom človeku by malo niečo zostať. Po niekom zostane možno nejaká myšlienka, niečo duchovné. Po mne, dúfam, zostanú tieto kožuchy a budú čo najdlhšie slúžiť folkloristom, aby sa s nimi radovali a aby potešili aj oko obyčajného diváka,” povedal Rastislav Kazár.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album R. Kazára

<p>The post Šikovný remeselník Rastislav vyšíva ľudové kožúšky first appeared on vobraze.sk.</p>