Divadlo ho sprevádza odmalička. Kým jeho rovesníci trávili čas futbalom alebo potulkami po dedine, Markusz Bohó z Hodejova sedával doma pri starých maďarských filmoch a objavoval svet hercov, príbehov a javiska. Dnes je dvadsaťročný študent Dramatického konzervatória v Rimavskej Sobote známy medzi milovníkmi divadla aj vďaka svojmu zanieteniu pre históriu maďarského divadelníctva. Patrí medzi mladých ľudí, ktorí si za svojím snom idú napriek prekážkam.

„Odkedy si pamätám, zaujímalo ma iba divadlo. Pamätám si, že keď sa spolužiaci hrávali vonku, ja som doma pozeral s mamou staré maďarské filmy,“ hovorí. Ako dieťa ešte netušil, čo presne znamená byť hercom. Fascinovali ho postavy, ktoré ho dokázali rozosmiať aj rozplakať. „Keď som sa naučil čítať, začal som vyhľadávať všetko, čo sa týkalo divadla. Našťastie patrím ku generácii, ktorá má prístup k informáciám na internete,“ dodáva.

Markusz Bohó pochádza z rómskeho prostredia a vyrastal v Hodejove. Hoci je skôr tichý a uzavretý, pri rozprávaní o divadle sa mení. O histórii maďarského divadelníctva dokáže hovoriť celé hodiny a mnohí ho poznajú aj vďaka textom, ktoré píše o divadelných dejinách. „Milujem legendárneho maďarského herca Ivána Darvasa. Nedávno som sa dozvedel, že jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Hodejova. O to silnejšie cítim, že k divadlu patrím,“ poznamenal.

Na konzervatórium ho prihlásila mama

Po základnej škole pôvodne neuvažoval o umeleckom smere. Chcel študovať na obchodnej akadémii a pokračovať v praktickejšom odbore. Jeho mama však cítila, že by mal skúsiť herectvo. „Prihlášku na konzervatórium podala mama. V tom období sa v Rimavskej Sobote otváral odbor dramatická pedagogika a herectvo. Prijali ma, ale začiatky neboli jednoduché,“ hovorí Markusz.

Problémom bola najmä jazyková bariéra. Väčšina študentov bola maďarskej národnosti, zatiaľ čo pedagógovia komunikovali prevažne po slovensky. „Niektorí spolužiaci to vzdali a odišli. Ja som nechcel skončiť. Aj keď som bol uzavretý človek a nie vždy som sa vedel presadiť, učitelia aj spolužiaci ma podržali,“ povedal.

Počas štúdia sa zúčastnil viacerých súťaží. Predminulý rok sa predstavil na festivale Attilu Kaszása v Komárne a minulý rok sa dostal do finále celoštátnej recitačnej súťaže Mihálya Tompu.

Divadlo ako druhý domov

Na škole našiel nielen priestor pre umelecký rast, ale aj blízky kolektív. „Sme ako bratia. Za posledné roky sme sa veľmi zblížili a naša profesorka pripravovala predstavenia presne na mieru nášmu ročníku,“ povedal Markusz. Študenti uviedli viacero inscenácií – od rozprávkových titulov až po náročnejšie dramatické texty. Markusz si zahral napríklad vlka v rozprávke Tri prasiatka a vlk, no bližšie mu boli psychologicky náročnejšie postavy.

„V hrách som často dostával psychicky narušené postavy. Je to zaujímavé a silné herectvo. Raz by som si však chcel zahrať aj zaľúbenca, možno niekoho ako Rómea,“ povedal s úsmevom. V tomto školskom roku konzervatoristi uviedli tragikomickú frašku Gazdova krv od Rudolfa Slobodu. Aj v tejto hre dostal náročnú charakterovú úlohu.

Štúdium na konzervatóriu podľa neho ponúka viac než len hereckú prípravu. Po maturite môžu študenti pokračovať v štúdiu a získať titul DiS.art. Väčšina absolventov sa venuje dramatickej pedagogike a práci s deťmi.

Popri škole pracuje v škôlke

Okrem školy pracuje Markusz aj v materskej škole v Hodejove, kde sa venuje zdravotne znevýhodnenému chlapcovi. „Táto práca ma učí trpezlivosti a empatii. Je to niečo úplne iné ako javisko, ale veľa mi to dáva,“ povedal.

V poslednom ročníku ho čaká aj diplomová práca. Tému si vybral podľa svojej srdcovej záľuby. „Chcel by som písať o operete a konkrétne o histórii Čardášovej princeznej a jej autorovi Imrichovi Kálmánovi. Opereta je žáner, ktorý milujem,“ prezradil.

Pozval legendárnu herečku

Jedným z najsilnejších momentov posledného obdobia bolo stretnutie s obľúbenou herečkou Piroskou Molnár. Markusz sa rozhodol osloviť známu umelkyňu telefonicky a pozvať ju do Rimavskej Soboty na besedu. „Keď prijala moje pozvanie, skoro mi vypadol telefón z ruky. Neveril som, že naozaj príde,“ spomína.

Piroska Molnár, ktorá oslávila osemdesiate narodeniny, stále aktívne vystupuje na divadelných scénach v Budapešti. Pozvanie do Rimavskej Soboty prijala aj preto, že jej otec pochádzal práve z tohto regiónu.

Na stretnutie prišlo množstvo ľudí a atmosféra bola podľa Markusza výnimočná. „Nikdy nezabudnem, že som si s ňou mohol zaspievať duet z operety Čardášová princezná. Bol som veľmi nervózny, ale počas celého večera mi pomáhala,“ povedal.

Nevzdáva sa ani po neprijatí

Hoci sa tento rok nedostal na vysokú školu v Budapešti, svojho sna sa nevzdal. Prihlášku podal opäť a postúpil do druhého kola. „Viem, že nie som typický romantický hrdina. Ale ani Shakespeare nepísal svoje postavy pre modelov. Každý človek môže prežiť silný príbeh lásky,“ hovorí s tým, že sa pripravuje.

Práve na tému lásky pripravuje spolu s kamarátkou a spolužiačkou Lýdiou Illésovou nový komorný večer s názvom Spolu s tebou. „Markusza poznám od základnej školy, ale na konzervatóriu sme sa skutočne spriatelili. Dnes je mojím najlepším priateľom. Bude zvláštne hrať milostný pár, ale zároveň je to veľmi zaujímavá výzva,“ povedala Lýdia.

Markusz sa momentálne pripravuje na prijímacie skúšky a učí sa nové texty. Čakajú ho tiež ďalšie absolventské povinnosti.

<p>The post Mladý divadelník z Hodejova žije pre javisko. Markusz Bohó sníva o hereckej kariére first appeared on vobraze.sk.</p>

Učiteľka hudby a spevu Jana Dobrocká z Rimavskej Soboty okrem učenia hry na akordeón, klavír a organ vedie ako zbormajsterka zbory Bona fide, Con moto či Nádej. Jej profesia je úzko spätá aj s folklórnymi súbormi Háj, Žiara, Limbora, či Limborka. Popri svojej vyťaženosti si nájde čas aj na deti a mládež na autistickom spektre.

Narodila sa v Rimavskej Sobote ako dieťa plánovačky na ONV a veterinára. Má dvoch súrodencov, dvojča – sestru Ľubku a mladšieho brata Daniela. Prvé tri roky žili v malebnej dedinke Sušany. ,,Odmalička sme si cestou do Sušian vyspevovali ľudové piesne,“ povedala pre vobraze.sk Janka Dobrocká (54). Láska k hudbe a spevu sa u nej prejavila už v rannom detstve. Ako ďalej s úsmevom povedala, už ako päťročné škôlkárky si so sestrou na okresnom kole súťaže v speve vyspievali 1.miesto a boli prijaté do ĽŠU. A tak začala jej cesta, ktorá trvá už takmer 30 rokov.

So sestrou Ľubkou vyštudovali Konzervatórium v Košiciach, hru na akordeóne. Účinkovali aj vo folklórnom súbore Háj v Rimavskej Sobote a v súbore Žiara v Šaci pri Košiciach. Rodičia ich talent podporovali odmalička. ,,Ocko sa dokonca zriekol nového auta, aby nám s mamkou mohli kúpiť obom koncertný akordeón,“ spomína s láskou Jana Dobrocká.

Po konzervatóriu zamierila do Prahy, kde vyštudovala na pedagogickej fakulte Karlovej Univerzity odbor „HV- Sbor“, čiže hudobnú výchovu a zbormajstrovstvo. Tam, ako sama hovorí, sa zamilovala do zborového umenia. Navyše, počas štúdií stretla svoju životnú lásku, manžela Jožka, s ktorým vlani oslávili už 30 rokov spoločného života. Majú spolu štyri talentované dcéry, všetky si vybrali umelecký smer. Hneď po skončení štúdia nastúpila do ZUŠ v R. Sobote ako učiteľka hudobnej náuky, akordeónu a speváckeho zboru. Písal sa rok 1995.

Pomedzi materské začala učiť v ZUŠ aj dospelákov. ,,Aj dospelí mali záujem, nikto sa veľmi toho nechcel ujať. Dnes ich už má ZUŠ vyše 70,“ povedala Dobrocká. Počas covidovej situácie, keď sa nemohlo chodiť do práce, mohla hrávať na organe. Chodila sa učiť k svojmu žiakovi. Štvrtý rok vyučuje hru na organe a takisto aj klavíri. Od roku 1997 tiež vedie aj mestský spevokol Bona fide. „Moja umelecká činnosť nie je len v ZUŠ. Keď treba, tak pomáham aj súboru Háj, do ktorého som chodila ako tinedžerka. Týka sa to najmä hlasovej prípravy spevákov či hraním. Písala som aj nejaké noty, čo potrebovali, “ doplnila.

Bežný pracovný deň Janky Dobrockej je možno iný ako u bežných pracujúcich, keďže v ZUŠ začína s výučbou až popoludní. ,,Ja mám časť dopoludnia vlastne pre seba. Mojím ranným rituálom je modlitba a ďakovanie za to, že som tu a že mám toľké talenty a toľké požehnania v našej rodine,“ povedala. Každé ráno pije okrem iného vodu a cvičí, venuje sa sebe, svojmu zdraviu, domácnosti, podľa potreby.

Medzi jej ďalšie srdcovky, ale aj povinnosti, patria zbory. Pár spevákov z Bona Fide pripravuje aj na celoslovenský zbor. „Máme ešte jeden celoslovenský zbor Con moto, ktorý sme zakladali v roku 2013 a 2014. Práve v Rim. Sobote bol prvý koncert,“ spomína a dodáva, že v súčasnosti pripravujú desiate výročie jeho založenia. ,,Takže ten deň zbehne rýchlo a učím do tej 17-18 hodiny. Potom veľmi rada čítam. Večer je pre rodinu, manžela, a keď treba pomôžem s vnučkou,“ priblížila Dobrocká, ktorá chodí hrávať na omše do Kružna, je tam organistkou a pripravuje pár žiakov zo ZUŠ, aby ju vedeli vystriedať.

Popri tomto všetkom si nájde čas aj na zdravotne znevýhodnené deti a mládež. ,,Od augusta 2023 sme sa začali schádzať s výnimočnými deťmi s diagnózou autizmus v ZUŠ – raz za mesiac. Pridala sa ku mne aj moja sestra Ľubka a tiež kolegynka Zuzka Baloghová,“ poznamenala Janka. V rámci hudby a štyroch vlastností tónov – výška, dĺžka, farba, sila sa snažia deťom na autistickom spektre priblížiť hudbu naozaj farebne a s láskou. Verí, že spolupráca bude pokračovať, pretože deťom s touto diagnózou to veľmi prospieva. Chodia aj do špeciálnej škôlky v R. Sobote, kde je päť detí. Raz za dva mesiace spievajú jednoduché detské pesničky. Deti sa veľmi z toho tešia a podľa Dobrockej to pre ne má veľký význam. Učiteľky aj riaditeľka boli prekvapené, ako deti spolupracovali.

,,Je to ťažšie, ale tie deti sú krehké a ich duša je veľmi krásna. Práca s nimi a práca s hudbou prináša potešenie im, aj nám, čo s nimi pracujeme. Vieme, že hudba naozaj lieči. Je to vedecky dokázané, že vo všetkých smeroch rozvíja,“ ozrejmila. Priblížila, že v ZUŠke majú 14-ročného Matúška, ktorý hrá krásne na klavíri a je to taký malý – veľký zázrak. Janka Dobrocká je aj tento rok súčasťou iniciatívy na podnet mamky 12-ročného Majka, za rozsvietenie modrých svetiel na Mestskom úrade v R. Sobote pri príležitosti svetového dňa povedomia o autizme, čo je 2.apríl. Symbolicky bude rozsvietené modré svetlo od 17:00 hod. „Spoločne si zaspievame, zatancujeme s výnimočnými deťmi a ich rodičmi. Podujatie podporili aj detský zbor Nádej, recitátorka Ľubka Varjuová. Na záver sa vypustia modré balóny. Tešíme sa na podporu a účasť záujemcov,“ dodala.

Pri porovnaní systému výučby v minulosti a teraz sú podľa učiteľky v ZUŠ viditeľné rozdiely. ,,Vidím oveľa väčšie možnosti pre deti, lebo majú ľahko dostupný internet. My sme také možnosti nemali. Napriek tomu, sa mnohým nechce cvičiť, pracovať na sebe. Cvičí možno jedno z tridsiatich, alebo z päťdesiatich detí. Oni si myslia, že ich všetko naučíme v ZUŠ,“ podotkla Dobrocká. Priblížila, že učia viac populárnych piesní, viac ľudoviek. ,,Moja najstaršia žiačka bola predvlani 70-ročná pani, ktorá sa kvôli vnúčatám chcela naučiť pár piesní, kolied na klavíri. Máme dospelých študentov v rôznom veku,“ dodala s tým, že je hrdá na svojich žiakov, aj ich výsledky.

,,Hovorí sa, že tri percentá talentu stačí a 97 percent je tvrdá práca, každodenné cvičenie. Je oveľa lepšie cvičiť každý deň 15 minút ako raz do týždňa hodinu. Pravidelnosť je tu veľmi podstatná pre napredovanie,“ ozrejmila umelkyňa. Úspešní absolventi sa môžu dostať podľa jej slov na konzervatórium, na VŠ, hrať do divadla, symfonického orchestra, tanečného súboru, školy s umeleckým smerom.

Ako relaxuje učiteľka a dirigentka mimo bohatých pracovných aktivít? ,,To je veľká téma, aj môj Jožko sa smeje. To len keď ma niekto donúti. V tomto smere som taký zvláštny cholerik. Mám to po rodičoch, ale rada si pospím raz za čas, sem tam mi to vyjde v nedeľu popoludní. Bicyklovanie, plávanie, to milujem. V zime lyže a korčule. Okrem toho príroda, chalúpka, zbieranie byliniek, vyšívanie. Teším sa na dôchodok, že sa k vyšívaniu opäť vrátim. Zvyknem aj na Prednú Horu chodiť, lebo manžel tam robí maséra, užijem si tam plávanie, wellness, bylinkovú saunu. Mám rada výrivky, aj tie vonkajšie pri svite mesiačika,“ hovorí.

Janka Dobrocká na záver rozhovoru prezradila aj svoje obľúbené motto, ktoré ju ako učiteľku v ZUŠ sprevádza životom. ,,Kde je vôľa, tam je cesta. Všetko sa dá, keď človek chce, a keď pre to, samozrejme, niečo urobí.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Janka Dobrocká

<p>The post Dobrocká vyštudovala hru na akordeón. Pôsobí v rimavskosobotskej ZUŠ už tridsať rokov a venuje sa i autistom first appeared on vobraze.sk.</p>

Kinga Kislingerová žije, aby tancovala. Tanec, ktorý kedysi patril len medzi niektoré z jej mnohých voľnočasových aktivít, prerástol do nezameniteľnej súčasti jej života. Hoci má len 15 rokov, nadšenie a vášeň pre tanečné umenie i štúdium na konzervatóriu v Banskej Bystrici, by jej mohla závidieť nejedna z jej starších kolegýň. Tínedžerka z Teplého Vrchu sníva o tom, že raz dostane možnosť tancovať v umeleckom súbore Lúčnica, ktorý predstavuje vrchol slovenského folklóru a tanečného umenia.

„K tancu ma odmalička viedla celá moja rodina, najmä mamina. Od začiatku som mala jasno v tom, že sa mi stane osudným. Napriek tomu som však vyskúšala rôzne druhy umenia,“ spomína pre vobraze.sk na svoje začiatky Kinga. Popri pôsobení v tanečnom odbore Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote navštevovala aj hodiny spevu a veľmi krátko folklórny súbor Hájik. „Na môj talent upozornila v škôlke pani učiteľka rodičov. Bol to moment, keď som si uvedomila, že tanec bude v mojom živote hrať veľkú rolu. Mala som vtedy päť rokov.“

Keďže si Kinga mala možnosť už v útlom veku vyskúšať rôzne druhy i štýly tanca, konzervatórium bolo pre ňu jasnou voľbou. A tak zamierila do mesta pod Urpínom. „Na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici študujem odbor tanec. Som nesmierne vďačná za to, že som sa tam dokázala dostať. Cesta nebola jednoduchá, ale mala som okolo seba vždy tých správnych ľudí, ktorí mi pomohli. Za úspešnou prípravou na prijímačky stojí najmä moja trénerka a učiteľka tanca Julka Dobrocká, no a podporu som našla aj v rodine a kamarátoch,“ hovorí Kislingerová. Čo obnáša štúdium konzervatóriu? „Počas dňa sa nám prelínajú teoretické hodiny ako slovenčina, angličtina, francúzština, ale aj niečo z dejín a metodiky tanca, s praktickými tanečnými hodinami. Tam sa venujeme ako modernému, tak aj ľudovému či klasickému tancu. V tanečných sálach v podstate trávim takmer celé svoje dni a veľmi ma to napĺňa,“ odvetila druháčka Kinga. Ako dodala, v rámci školy bola ako tanečníčka účastníčkou nakrúcania videoklipov k trom piesňam speváka Karola Konárika.

Nemá veľa voľného času, no aj ten kúsok vie produktívne využiť. „Tancujem aj vo voľnom čase, vždy je predsa čo zlepšovať. Častokrát práve po škole ostávame s kamarátmi ešte trénovať. Keď môžem, snažím sa čo najviac venovať aj rodine. Okrem toho rada športujem alebo počúvam hudbu, to ma dokáže veľmi dobre naladiť.“
Súčasťou tancovania je nepochybne aj vystupovanie pred divákmi či dokonca porotcami. Podľa slov mladej nadanej tanečnice je tréma veľkou súčasťou jej začínajúcej kariéry, no dokáže sa s ňou popasovať. „Pred každým jedným vystúpením mám trému, je to skrátka súčasť toho, čo robím. Vždy však viem, že akonáhle vystúpim na javisko, strach ma opustí a ja dokážem podať výborný výkon,“ uviedla Kinga Kislingerová.

Tancu sa venuje desať rokov a počas tohto obdobia sa zúčastnila na mnohých vystúpeniach i na niekoľkých súťažiach. „Ešte ako študentka ZUŠ som sa zúčastnila na súťažiach, kde som však vždy tancovala so skupinou. Ako sólistka som zatiaľ nedostala takú možnosť, ale do budúcnosti som tomu určite otvorená,“ avizuje Kinga. Už o niekoľko dní, konkrétne 27. apríla, sa predstaví na súťaži v ľudovom párovom tanci v Nitre.

Tvrdí, že tanec pre ňu znamená slobodu. „Každý deň mi robí radosť, i keď musím podotknúť, že to ani zďaleka nie je jednoduchý šport. Vzhľadom na to, ako veľmi mi prirástol k srdcu, sa ho neplánujem v budúcnosti vzdať. Neviem presne povedať, čo bude, keď ukončím svoje štúdium na konzervatóriu, ale nejaké ciele určite mám. Chcela by som profesionálne tancovať v niektorom z ľudových kolektívov alebo divadiel. Mojím snom je konkrétne účinkovanie v umeleckom súbore Lúčnica. Uvažujem aj nad vysokou školou, tú by som však chcela riešiť až po tom, ako sa niekde uplatním,“ vyjadrila sa Kinga Kislingerová.

Zdroj: Tereza Nemcová, foto: album K. Kislingerovej

<p>The post Talentovaná Kinga z Teplého Vrchu sníva o účinkovaní v Lúčnici first appeared on vobraze.sk.</p>