Obec Klenovec sa v uplynulé dni opäť stala centrom ľudovej kultúry regiónu Gemer-Malohont. Už 47. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka privítal domácich i zahraničných účinkujúcich a tento rok niesol aj významný odkaz – pripomenutie 105 rokov organizovaného folklóru v Klenovci. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 700 účinkujúcich.

„Mala som veľmi dobré ohlasy a to je pre mňa najviac. Či už od domácich návštevníkov alebo od účinkujúcich zo zahraničia. Napríklad hostia z Grécka boli nadšení, veľmi sa im tu páčilo a dokonca sme od nich dostali pozvanie na ich festival v budúcom roku,“ povedala pre vobraze.sk riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska a dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Ako dodala, napriek ekonomickým výzvam sa organizátorom podarilo pripraviť podujatie, ktoré podľa ohlasov návštevníkov aj účinkujúcich patrilo k vydareným ročníkom.

Organizátori sa podľa jej slov snažili vyjsť v ústrety všetkým účinkujúcim aj návštevníkom. Tento rok totiž podujatie sprevádzali vysoké teploty, ktoré si vyžiadali aj operatívne zmeny programu. „Bolo veľmi teplo a v najväčších horúčavách sme niektoré aktivity, napríklad školu tanca, presunuli do kultúrneho domu. Priestory boli síce menšie, ale bezpečnosť a zdravie účastníkov sú prvoradé,“ vysvetlila Zvarová. Novinkou bol aj veľký stan na námestí, ktorý poskytoval návštevníkom tieň a zároveň útočisko v prípade nepriaznivého počasia.

Takmer celý región na jednom javisku

Dramaturgičku teší, že aj napriek zložitejším podmienkam sa podarilo do Klenovca priviesť takmer všetky folklórne kolektívy regiónu. „Tento ročník ukázal svoju silu. Aj napriek nepriazni sme sa dokázali dať dokopy a vytvoriť priestor pre prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry v našom ekonomicky nie práve silnom regióne. Predstavilo sa približne 90 percent kolektívov, ktoré mohli prísť, a bolo vidieť, že si to užívajú,“ uviedla.

Na javisku sa predstavili detské folklórne súbory z Revúcej, Klenovca, Hnúšte, Tisovca a Rimavskej Soboty. Veľký úspech zaznamenal najmä program „Ako mladý obločiar sám svetom putoval“, ktorý divákov preniesol do minulosti a do prostredia niekdajšej sklárskej obce Muránska Huta. Priestor dostali aj dospelé kolektívy z regiónu. Predstavili sa FS Vepor, FS Lykovec, FS Háj, FS Rimavan, FS Sinec aj folklórna skupina Revúška. „Bol to priestor ukázať to najlepšie, čo v regióne máme,“ dodala Zvarová.

Gréci odchádzali nadšení, prekvapil aj slovenský folklór v Česku

Významnými hosťami tohtoročnej Rontouky boli folkloristi z Grécka, ktorí podľa organizátorov zanechali v Klenovci výborný dojem. Veľmi pozitívne prijatie však zaznamenal aj folklórny súbor Púčik, ktorý združuje Slovákov žijúcich v Českej republike.

Súbor vedie Vlastimil Fabišík, ktorý je zároveň riaditeľom festivalu Jánošíkov dukát a podieľa sa na organizácii viacerých folklórnych podujatí. „Veľmi milo ma prekvapilo, že napriek tomu, že pôsobia v Českej republike, uchovávajú a rozvíjajú slovenskú tradičnú kultúru na mimoriadne vysokej úrovni. V ich programe boli spracované rôzne slovenské regióny a to po tanečnej, hudobnej, výtvarnej aj krojovej stránke,“ povedala dramaturgička. Spolupráca pritom nebude jednorazová. Viaceré folklórne kolektívy z Gemera a Malohontu by sa mali v budúcnosti predstaviť aj na podujatiach v Českej republike.

Rontouka nebola iba o tanci a speve

Organizátori už dlhodobo kladú dôraz aj na záchranu tradičných remesiel, ktoré podľa nich postupne miznú spolu s ich nositeľmi. Jednou z najväčších zaujímavostí bola ukážka uhliarskej míle z Hontu, ktorú predstavili remeselníci z obce Hrušov. Podujatie nadviazalo aj na výskum a prezentáciu historických uhliarskych pecí v Rimavských Zalužanoch s tým, že v okolí Klenovca boli desiatky pecí.

„Chceme, aby súčasná generácia vedela, že sa tu niečo také robilo a ako vyzerala výroba pred nástupom moderných technológií a priemyslu. V Klenovci bolo viacero uhliarskych míľ a súviselo to aj s valaskou a pastierskou kultúrou regiónu. Naším cieľom je približovať zabudnuté remeslá,“ vysvetlila Zvarová. Neoddeliteľnou súčasťou podujatia boli aj remeselnícke dvory, tvorivé dielne a výstavy približujúce tradičný spôsob života na Gemeri a Malohonte.

Návštevníkov lákali aj regionálne chute

Rontouka opäť ponúkla aj bohatú prezentáciu regionálnej gastronómie. Návštevníci mohli ochutnať rybárske špeciality, halušky či tradičné strúžky z Revúčky. Svoje výrobky a tradície predstavili viaceré obce regiónu vrátane Lenky. Organizátori ocenili aj dlhoročnú spoluprácu s heligonkármi z Kadlubu v obci Kadlub, ktorá získala titul Dedina roka ako Klenotnica.

Jedným z vrcholov festivalu bol piatkový večerný program Korene, ktorý priniesla skupina Iconety spolu so speváčkami z FS Zemplín. Príjemné večerné počasie vytvorilo podľa návštevníkov ideálnu atmosféru pre koncert, ktorý patril k najnavštevovanejším bodom programu a zaujal i ľudí v širšom okruhu priaznivcov folklóru.

Organizátori neskrývajú, že príprava tohtoročnej Rontouky bola náročná. Napriek tomu sa festival podarilo zrealizovať vďaka spolupráci viacerých partnerov. „Aj napriek tomu, že sme nemali priazeň podpory, podarilo sa nám to zvládnuť v spolupráci s obcou, Banskobystrickým samosprávnym krajom, spoločnosťou Tipos a vďaka dobrým ľuďom, ktorí nám pomohli,“ uviedla Zvarová.

Po skončení podujatia poďakovala všetkým návštevníkom, účinkujúcim, remeselníkom a organizátorom, ktorí festival podporili svojou účasťou alebo prácou. „Myslím si, že programy vyšli veľmi dobre. Každý z nich mal svoju výpovednú hodnotu a ponúkol divákom niečo viac než len tanec, hudbu a spev. Bolo v nich aj veľa obsahu a odkazu pre budúce generácie.“

Organizátori už myslia na budúci rok

Prípravy na ďalší ročník sa podľa dramaturgičky začínajú prakticky okamžite po skončení festivalu. Rok 2027 by mal byť venovaný odkazu legendárneho zbojníka Jánošíka a organizátori už rokujú s viacerými známymi interpretmi a folklórnymi telesami. Medzi zvažovanými hosťami sú napríklad hudobník Billy Barman s projektom so speváčkami zo súboru SĽUK.

Zároveň však zaznievajú aj hlasy návštevníkov, ktorým je ľúto, že sa Klenovská Rontouka dlhodobo koná v rovnakom termíne ako Dni mesta Tisovec. Jedno je však isté už dnes – Klenovská Rontouka aj po 47 rokoch patrí medzi najvýznamnejšie folklórne podujatia regiónu a že tradičná ľudová kultúra má podľa Zvarovej na Gemeri a Malohonte stále svoje pevné miesto.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Ján Čajko

<p>The post Klenovská Rontouka potvrdila svoju silu. Do Klenovca priniesla folklór z Gemera, Grécka aj Moravy + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Výrazný úspech dosiahli v bedmintone žiačky Základnej školy s materskou školou Vladimíra Mináča v Klenovci. Ovládli celoštátne kolo a vybojovali si zlaté medaily. Jeho dejiskom bol tento týždeň Trenčín. Klenovčanky kraľovali v zápolení základných škôl. O majstrovský titul sa zaslúžili Laura Fodorová a Laura Fiľová. Škole, ktorú navštevujú, urobili výbornú reklamu. Dievčatá sú hráčkami Družstevníka Klenovec. Navyše, Fodorová je mládežníckou reprezentantkou v bedmintone. Do celoštátneho kola postúpila iba jedna obecná škola a tá nakoniec triumfovala. „Veľmi sa tešíme z toho, že sme získali zlaté medaily. Som zároveň rada, že sme takýmto spôsobom zviditeľnili školu, ktorú navštevujeme. Vlani sme obsadili tretie miesto, teraz sme to umiestnenie vylepšili a stáli na najvyššom stupienku,“ povedala pre vobraze.sk Laura Fodorová.

Klenovská škola vyhrala krajské kolo bez Fodorovej. Na slovenskom školskom šampionáte ju však táto elitná hráčka posilnila a neprehrala ani raz. Spolu s ňou sa na víťaznom ťažení podieľala Fiľová. Tretia klenovská žiačka Ema Pauková v Trenčíne do hry nezasiahla, bola náhradníčkou. „V základnej skupine sme zdolali všetky tri tímy zhodne 3:0. Stretli sme sa so základnými školami z Nitry, Skalice i Bratislavy. Vo finále sme narazili na súperky z Dolného Kubína. Mne to tak vychádzalo, že podľa súpisiek boli naša a dolnokubínska škola najlepšie,“ priblížila Fodorová.

Klenovčanky zvíťazili vo finále nad ZŠ Janka Matúšku z D. Kubína 2:1. Po dvojhrách bol nerozhodný stav 1:1. O prvenstve sa tak rozhodovalo vo štvorhre. „Nehrávam štvorhru s Laurou Fiľovou, ale podarilo sa nám počas zápasu zladiť. Naše súperky boli predsa len viac zohraté. Prehrali sme úvodný set, ale ten druhý sme doviedli do úspešného konca. Tretie dejstvo prinieslo drámu, naťahovali sme sa bod po bode. V koncovke sme mali nakoniec viac šťastia a vyhrali sme najtesnejším rozdielom (21:19),“ uviedla Laura Fodorová.

V minulom roku sa stali školskými majstrami Slovenska žiaci Základnej školy s materskou školou V. Mináča v Klenovci. O tento úspech sa pričinili Samuel Fodor a Adrián Tandlmajer. Vo finále zdolali Prešovčanov 2:1.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Kvetoslava Černáková, ZŠ s MŠ V. Mináča

<p>The post Klenovské žiačky získali bedmintonový titul, kraľovali na školskom šampionáte first appeared on vobraze.sk.</p>

Na Klenfeste vystúpi kapela Peter Bič Project i speváčka Sima, vlastným menom Simona Hegerová. O jej koncerte sme už informovali. Novinkou je, že sa v Klenovci predstaví aj skupina Peter Bič Project. Podujatie sa uskutoční na tamojšom futbalovom štadióne v piatok 7. augusta. „Keďže sa nám podarilo získať dotáciu z Fondu na podporu umenia vo výške 10 000 eur, pribudol do programu Klenfestu koncert skupiny Peter Bič Project. Chceli sme týmto výberom osloviť strednú a staršiu generáciu. Simu zase počúva predovšetkým mladšia generácia,“ povedala pre vobraze.sk starostka Klenovca Katarína Pribilincová. „Myslím si, že títo účinkujúci predstavujú veľmi dobrú ponuku a mohli by prilákať do Klenovca ešte viac návštevníkov ako vlani Desmod,“ dodala.

Klenovská starostka uviedla, že vstupenky na Klenfest budú stáť v predpredaji 20 eur a na mieste podujatia 22 eur. „Vstupenky si bude možné kúpiť od prvého júla na Obecnom úrade v Klenovci. Bližšie informácie sa záujemcovia dozvedia na telefónnom čísle 0910 096 506. Vstupenky plánujeme predávať v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote, v Mestskom kultúrnom stredisku v Hnúšti, ale aj v Tisovci či v Miestnom kultúrnom stredisku v Kokave nad Rimavicou,“ priblížila Pribilincová. Poznamenala, že vstupenky si prostredníctvom Ticketportalu nebude možné tento rok zakúpiť, táto forma predaja sa neosvedčila.

Spresnila, že vystúpenie Simy sa začne o 20:00 h a o 21:30 h príde na rad Peter Bič Project. „O zábavu sa potom na diskotéke pre starších i mladších postará dvojica dídžejov MIMO a RAMI. Hudba však bude znieť z reproduktorov aj pred koncertom Simy.“ V predchádzajúcich rokoch sa Klenfest konal v septembri, v tomto roku to bude o mesiac skôr. „Augustový termín by vzhľadom na počasie mohol byť lepší ako ten doterajší septembrový,“ domnieva sa Katarína Pribilincová.

V Klenovci bude mať koncert populárna speváčka Sima

Zdroj: vobraze.sk, foto: reprofoto video FB Sima, FB Peter Bič Project

<p>The post V Klenovci sa predstaví skupina Peter Bič Project i speváčka Sima. Ceny vstupeniek sú známe first appeared on vobraze.sk.</p>

Kým mnohí ľudia odchádzajú z regiónu za prácou a budujú si život inde, bratia Miroslav a Peter Bencovci sa rozhodli investovať peniaze zarobené v zahraničí späť do rodnej obce. Už viac ako desať rokov pracujú v Nemecku ako vodoinštalatéri a kúrenári, no ich dlhodobým cieľom je vytvoriť zázemie pre život a podnikanie doma, v Klenovci. Výsledkom ich úsilia je postupná obnova veľkej budovy v centre obce, ktorú si mnohí pamätajú ešte z čias socializmu. Kedysi tu sídlila vychýrená predajňa s textilom Vesna, dnes sa objekt mení na multifunkčné centrum služieb. Na prízemí funguje cukráreň, kaderníctvo a ďalšie prevádzky, najnovšie k nim od začiatku júna pribudla aj Noblessa – nový priestor určený pre svadby, rodinné oslavy a spoločenské podujatia.

„Robíme to preto, aby sme sa jedného dňa mohli naplno vrátiť domov a vedeli tu fungovať. Všetko financujeme z vlastných zdrojov, preto možno postupujeme pomalšie, ale o to viac si vážime každý krok dopredu,“ hovorí Miroslav Benco.

Od cukrárne k spoločenskej sále

Obnova budovy prebieha postupne už niekoľko rokov. Bratia sa od začiatku spoliehajú najmä na vlastné skúsenosti z remesla a pomoc miestnych majstrov. „Išli sme do toho s tým, že veľa vecí si vieme spraviť sami. Vodu, rozvody aj kúrenie sme robili svojpomocne. Elektriku a ďalšie stavebné práce zabezpečovali miestni remeselníci. Keď sú financie, posúvame sa ďalej.“ Najskôr vznikla Cukráreň u Bencov, neskôr pribudlo kaderníctvo, obchodné priestory a ďalšie služby. Najnovším krokom bola rozsiahla rekonštrukcia poschodia, kde vznikla Noblessa.

Nové priestory ponúkajú kapacitu približne 80 hostí a sú určené na svadby, jubileá, krstiny, rodinné oslavy, firemné podujatia, školenia, semináre či teambuildingy. Súčasťou vybavenia je priestor pre bufetové stoly aj pohodlné sedenie. „Poschodie sme rozšírili a zväčšili. Chceli sme vytvoriť reprezentatívny priestor, ktorý bude zároveň príjemný a útulný. Už sme tam mali stretnutia bývalých spolužiakov a postupne pribúdajú rezervácie na svadby a oslavy.“

Investícia do regiónu

V okrese Rimavská Sobota, ktorý dlhodobo zápasí s odlivom pracovných príležitostí, považujú bratia svoj projekt za viac než podnikateľský zámer. Pri rekonštrukcii využívajú miestnych dodávateľov a zamestnávajú ľudí z regiónu. Podľa Miroslava Benca je dôležité, aby sa peniaze vracali späť do miestnej ekonomiky. „Snažíme sa spolupracovať s domácimi ľuďmi. Máme murára z Hnúšte, ďalších remeselníkov z okolia. Chceme, aby z toho mal úžitok aj región.“

Ďalším cieľom sú apartmány

Otvorením NOBLESSY sa plány nekončia. Najbližšou investíciou bude vybudovanie troch dvojizbových apartmánov.
Dopyt po ubytovaní podľa majiteľov rastie najmä v súvislosti so svadbami a väčšími podujatiami. „Ľudia sa nás často pýtajú, kde môžu ubytovať hostí. Ak robia svadbu alebo oslavu, každý potrebuje niekde prespať. Preto chceme vytvoriť tri apartmány priamo v budove.“

Podľa nich ide zároveň o príležitosť podporiť cestovný ruch v obci, kde podobné možnosti ubytovania zatiaľ chýbajú. V pláne je aj vybudovanie zadnej terasy, ktorá by vytvorila príjemný uzavretý priestor pre rodiny s deťmi.

Cukráreň stavia na kvalite a domácich chutiach

Základom celého projektu zostáva Cukráreň u Bencov, ktorá funguje približne tri roky. Napriek ekonomicky náročnému prostrediu sa snaží ponúkať kvalitné výrobky za ceny dostupné pre miestnych zákazníkov. „Cena zákuskov začína približne od 1,30 eura. Chceme sa prispôsobiť regiónu, ale zároveň si držať kvalitu. Keď človek príde do cukrárne, mal by dostať poctivý zákusok, “ hovorí Benco, ktorý je vyučený cukrár. V ponuke majú podľa neho tradičné koláče, štrúdle, plnené trubičky, torty aj bezlepkové výrobky. Mnohé recepty pripomínajú domáce pečenie, aké poznali staršie generácie. „Máme koláče, ktoré pečú šikovné ženy z regiónu. Ľudia nám často hovoria, že im pripomínajú chute od starej mamy.“

Počas leta patrí medzi najobľúbenejšie produkty aj zmrzlina. „Skúšali sme rôzne príchute, ale vanilka zostala jednoznačne najobľúbenejšia. Dopĺňame ju o mango, čokoládu, pistáciu a ďalšie kombinácie, aby si zákazníci mohli stále vybrať niečo nové.“

Návrat domov ako spoločná vízia

Miroslav Benco je vyučený cukrár, hoci sa tomuto remeslu profesionálne nevenuje. Dnes je spolu s bratom súčasťou firmy pôsobiacej v Nemecku, kde zamestnávajú aj ďalších ľudí z regiónu. Práve príjmy zo zahraničia im umožňujú pokračovať v rozvoji budovy v centre Klenovca. „Všetko robíme z vlastných zdrojov. Možno nám to trvá dlhšie, ale každá investícia má svoj zmysel. Chceme vytvoriť miesto, ktoré bude slúžiť ľuďom a zároveň pomôže obci.“ Otvorením Noblessy tak nevznikol len nový priestor na oslavy a spoločenské podujatia. „Možno nám to trvá dlhšie, ale všetko zostáva doma, v Klenovci,“ dodáva Miroslav Benco.

Zdroj: PR-článok, Cukráreň u Bencov

<p>The post Bratia Bencovci investujú zárobky do rodného Klenovca. Otvorili Noblessu pre výnimočné okamihy a v cukrárni vás radi pohostia i zmrzlinou first appeared on vobraze.sk.</p>

Dlhoročná starostka obce Rimavská Seč Márta Stubendek sa bude o starostovskú stoličku uchádzať aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla, dôvodom je najmä snaha pokračovať v projektoch a dokončiť investície, ktoré obec pripravuje. „Chcela by som pokračovať v rozrobených projektoch,“ povedala starostka, ktorá sa prvýkrát stala starostkou koncom deväťdesiatych rokov. Nadchádzajúce komunálne voľby budú pre ňu jubilejným desiatym kandidovaním.

Za najväčšiu výzvu do ďalšieho obdobia označila odkanalizovanie celej obce. Podľa jej slov ide o prioritu, ktorá je dôležitejšia než ďalšie opravy ciest.

„Cesty sú pomerne v poriadku, kanalizácia je v prvom rade. Čaká sa na projekt a sme pripravení podať ho hocikedy. Bude sa týkať celej obce, aj tých častí, kde doteraz vôbec nebola ani dažďová kanalizácia. Chceme to riešiť komplexne,“ priblížila Stubendek, ktorá v komunálnych voľbách v roku 2022 zvíťazila so ziskom 282 hlasov.

Varga ide v R. Seči kandidovať opäť, Gaiblová už nie

V Rimavskej Seči sa o kreslo starostu chce uchádzať aj protikandidát Ján Varga, ktorý kandidoval aj v minulých voľbách a skončil na druhom mieste. Získal 210 hlasov. Ako Ján Varga pre vobraze.sk povedal, ľudia v obci mu hovorili, aby sa nevzdával a ešte to skúsil. „Idem do toho ešte raz. Myslím si, že vyhráme,“ povedal Varga a dodal, že zatiaľ nie je rozhodnutý, za koho bude kandidovať.

Varga bol aj obecným poslancom, mandátu sa však vzdal v roku 2023. Dôvody svojho rozhodnutia nekonkretizoval.

Na post starostky kandidovala aj Beáta Gaiblová, ktorá skončila tretia. Ako uviedla, ďalšiu kandidatúru už nezvažuje. „Zatiaľ je v obci ticho, možno to v septembri vyjde viac najavo,“ povedala Gaiblová s tým, že už nie je aktívna v komunálnej politike. „Som sklamaná z toho, čo je tu v Seči. Nič nejde dopredu, tak som s tým už prestala,“ dodala. Bývalý starosta Štefan Vavrek pre vobraze.sk uviedol, že v obci už nebýva a o návrate do komunálnej politiky neuvažuje.

V Klenovci chce pokračovať Pribilincová

V najväčšej obci okresu Rimavská Sobota sa o priazeň voličov bude opätovne uchádzať aj Katarína Pribilincová. Vo funkcii je prvé volebné obdobie a v posledných komunálnych voľbách získala dôveru 709 voličov.

Ako pre vobraze.sk potvrdila, chce pokračovať v rozbehnutých projektoch. „Nedalo sa to stihnúť v tomto volebnom období. Máme veľké plány s úradom, nové komunitné centrum a investičné veci ako kúpalisko, športové ihrisko či cyklotrasu medzi Klenovcom a Hnúšťou,“ uviedla s tým, že je už vo funkcii viac zorientovaná. „Chuť a elán nás neopustili, treba veriť,“ dodala.

Podľa bývalej starostky Zlaty Kaštanovej ju viacerí ľudia nahovárali na návrat do komunálnej politiky. „Zatiaľ skôr nie ako áno. Oslovená som bola viacerými subjektmi,“ povedala pre vobraze.sk Kaštanová. Dodala však, že jej život sa medzičasom zmenil a návrat zatiaľ neplánuje. „Aj keď nápady by boli,“ podotkla.

Starosta Jesenského kandidatúru ešte zvažuje

Dlhoročný starosta obce Jesenské Gabriel Mihályi sa zatiaľ jednoznačne nevyjadril, či bude opäť kandidovať. Ako pre vobraze.sk uviedol, svoju kandidatúru ešte zvažuje. „Ideme do toho, keď sa nerozhodnem inak,“ podotkol. Podľa jeho slov je viacero plánov a aktivít, ktoré presahujú jedno volebné obdobie a bolo by potrebné ich dokončiť. V posledných komunálnych voľbách získal 623 hlasov a mal jedného protikandidáta. Bol ním Attila Pál, ktorý sa už z touto myšlienkou nepohráva. „Určite nie. Stopercentne, že nebudem kandidovať na starostu,“ povedal pre vobraze.sk Pál.

„Aktuálne dokončujeme dielne v Základnej škole Janka Jesenského. Ide o obnovenú budovu prerobenú na dielňu. Nachádza sa vedľa ľudovej školy,“ povedal Mihályi s tým, že pôjde o tréningové centrum na získavanie zručností žiakov.

V susedstve zároveň vzniká centrum komunitných a sociálnych služieb. „To tiež dokončujeme a zariaďujeme nábytkom,“ doplnil.

Predseda Národnej rady SR Richard Raši avizoval, že sa uskutočnia 24. októbra.

Pliešovský zatiaľ nad kandidatúrou váha. Lebeda sa momentálne nechystá kandidovať na primátora a spomína sa i Hroncová

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Dve starostky najväčších obcí potvrdili opätovnú kandidatúru. V Jesenskom dlhoročný starosta zvažuje ďalší krok first appeared on vobraze.sk.</p>

Na tohtoročnom Klenfeste bude mať koncert speváčka Sima, vlastným menom Simona Hegerová. Pre vobraze.sk to potvrdila starostka Klenovca Katarína Pribilincová. Ako doplnila, podujatie sa uskutoční v piatok 7. augusta, čo je zmena v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. „Vzhľadom na počasie v septembri sme chceli toto podujatie presunúť na skoršie obdobie. Pri výbere konkrétneho termínu podujatia sme sa prispôsobili tomu, kedy mala Sima voľno v kalendári koncertov. Zmluvu s ňou už máme podpísanú,“ ozrejmila klenovská starostka. Podľa jej slov mala mladá generácia záujem o vystúpenie Simy. „Chcem, aby sa futbalový štadión v Klenovci čo najviac zaplnil. Myslím si, že koncert speváčky Simy spĺňa tieto predpoklady.“

Katarína Pribilincová načrtla predstavu, že Sima by nemala byť jedinou účinkujúcou na letnom Klenfeste. „Snažíme sa získať cez projekt financie na toto podujatie. Od toho, či dostaneme dotáciu, závisí, či u nás vystúpi aj ďalší interpret alebo skupina. Akonáhle to bude možné, budeme o tom informovať, ako aj o celkovom programe a vyjadríme sa tiež k cene vstupného,“ uviedla klenovská starostka.

Vlani mala v Klenovci koncert populárna skupina Desmod, ktorej lídrom je spevák Mário Kuly Kollár. „Bola som nadmieru spokojná s tým, aký bol záujem o tento koncert v rámci Klenfestu. Príjem zo vstupného pokryl vystúpenie kapely. Z rozpočtu obce išli financie za pódium či ozvučenie,“ zhrnula Pribilincová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: FB Sima

<p>The post V Klenovci bude mať koncert populárna speváčka Sima first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď hasiči vyrážajú k zásahu, prvotná informácia často nestačí. Ohlásený požiar auta sa môže zmeniť na rozsiahly požiar budovy, technický zásah v teréne môže prerásť do náročnej záchrannej akcie. „Keď niekam ideme, nikdy presne nevieme, čo nás čaká. Stáva sa, že ľudia nahlásia situáciu inak, než aká je v skutočnosti. Preto musíme byť pripravení na všetko,“ hovorí pre vobraze.sk Ivan Ľaudis, veliteľ hasičskej stanice v Hnúšti.

Počas 14-ročnej služby zažil lesné požiare, povodne, odstraňovanie popadaných stromov či zásahy v neprístupnom teréne. Práve schopnosť a potrebu príslušníkov HaZZ rýchlo sa prispôsobiť situácii považuje za jednu z najdôležitejších súčastí hasičskej práce.

Ivan Ľaudis pochádza z Klenovca, no už 14 rokov žije v Hnúšti. Pôvodne si svoju budúcnosť predstavoval v lesníctve. Vyštudoval strednú aj vysokú školu s lesníckym zameraním a predpokladal, že bude pracovať v lese. Napokon však jeho životná cesta nabrala iný smer. „Bolo miesto u hasičov, tak som si povedal, že to vyskúšam,“ vysvetľuje. Ako profesionálny hasič začal pracovať na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote.

Začínal ako vedúci technik špecialista pre strojnú službu. Staral sa o servis, opravy a kontroly hasičskej techniky či vozidiel. V kontakte bol aj s dobrovoľnými hasičmi v okrese, kde kontroloval technické vybavenie.

„Muselo byť všetko pripravené, aby technika fungovala v momente, keď sa ide zachraňovať,“ hovorí. Prvé roky mu podľa vlastných slov priniesli skúsenosti s organizáciou práce aj komunikáciou s ľuďmi. „Získal som dobrý prehľad o technike a o tom, čo všetko treba zabezpečiť, aby zásah fungoval,“ dodáva.

Neskôr bol presunutý do Hnúšte a od roku 2022 pôsobí ako veliteľ hasičov. Počas služby sa postupne zapájal aj do zásahov a riadiacej činnosti. V kolektíve sa podľa neho snaží budovať skôr partnerské vzťahy. „Chlapov poznám už dlhé roky. Niektorých ešte spred hasičskej práce. Snažím sa byť skôr kamarátsky ako prísny a vždy sa vieme dohodnúť,“ hovorí s tým, že keď je potrebné doplniť stavy s smene, tak je aj priamo v službe a vyráža do terénu v prípade potreby. Za základ dobre fungujúceho tímu považuje súdržnosť. „Keď jeden potiahne, druhý ho podrží. To je pri tejto práci veľmi dôležité.“

Medzi najnáročnejšie zásahy podľa neho patria lesné požiare. Tie si vyžadujú dlhé hodiny práce v náročných podmienkach. „Lesné požiare sú najťažšie, lebo trvajú dlho. Keď som robil v Rimavskej Sobote, medzi prvé veľké zásahy patrili požiare pri maďarských hraniciach,“ spomína.

Zasahoval aj pri odstraňovaní spadnutých stromov pri Tisovci či pri rôznych technických udalostiach v teréne. Pri niektorých výjazdoch mu pomáha znalosť prírody a miestnych lokalít. „Nie je to vždy len o hlavnej ceste. Keď poznáš terén, vieš sa dostať tam, kde treba,“ vysvetľuje. Jedným zo špecifických zásahov bolo odstraňovanie uhynutej zveri z ľadu na Klenovskej priehrade. „Boli sme vyberať uhynutú zver, aby sa nekontaminovala voda,“ približuje.

Práca hasiča nie je len o fyzickej námahe. Náročné situácie si vyžadujú aj psychickú odolnosť. „Zažil som dopravné nehody aj tragické udalosti. Ideš do toho s tým, že podmienky sú dané a musíš s tým pracovať,“ hovorí s tým, že odreagovanie potom hľadá v prírode. Prácu sa podľa vlastných slov snaží nenosiť domov. „Keď treba, radšej idem do práce. Mám to na pár minút,“ dodáva.

Za roky služby vníma veľké zmeny najmä v technike a moderných systémoch. „Prišli nové vozidlá, zariadenia aj programy. Stále sa treba učiť a zdokonaľovať,“ vysvetľuje.

Na práci hasiča verejnosť často vidí už len samotný zásah, no podľa Ľaudisa je za tým množstvo prípravy. „Veľa času zaberajú výcviky, obnova vedomostí, práca s technikou, lezenie, pílenie či viazanie bremien. Aj znalosť predpisov je dôležitá,“ hovorí.

K prírode ho to ťahalo aj mimo práce. Ešte skôr, než sa stal hasičom, venoval sa poľovníctvu. Už ako pätnásťročný chodieval na poľovačky ako honec. Po dovŕšení plnoletosti sa stal poľovníkom a dnes je viac ako desať rokov poľovným hospodárom. „Je to o trpezlivosti. V prírode nič nevnútiš. Musíš čakať a rešpektovať ju,“ vysvetľuje. Dbá aj na ochranu zveri a prikrmovanie počas zimy.

Počas rokov zažil aj nebezpečné situácie. „Raz sa mi stalo, že ku mne prišla medvedica s dvoma mláďatami. Nevedeli o mne a prichádzali z oboch strán,“ spomína. Začal hlasnejšie hovoriť, aby o sebe dal vedieť. „Našťastie sa otočili.“ Podľa neho je príroda nevyspytateľná, no zároveň ponúka pokoj a odreagovanie.

Poľovníctvo ho spojilo aj s manželkou, ktorá je členkou klubu poľovníčok a venuje sa osvete pre deti. Ich deti majú k prírode rôzny vzťah. „Jeden má bližšie k poľovníctvu, druhého zaujíma technika. Obaja sú však rybári,“ hovorí. Sám si po rokoch obnovil rybársky lístok. K prírode mal Ľaudis blízko od detstva – počas prázdnin trávil celé týždne na chate so starým otcom.

„Boli sme stále vonku – ryby, poľovačky, príroda, chata. Snažil sa ma naučiť, aby som sa vedel o seba aj ostatných postarať v prírode,“ spomína. Dodnes sa pravidelne vracia do lokality Ráztočno nad Klenovcom, kde trávil veľkú časť detstva. Vo svojej práci profesionálneho hasiča aj v poľovníctve vidí spoločný princíp. „Je dôležité pomáhať – ľuďom aj prírode,“ zdôrazňuje.

Podľa neho má hasičská práca v regióne špecifické postavenie práve pre členitý terén a množstvo zásahov mimo miest. „Aj hasiči často zasahujú v prírode. Výhodou je, keď poznáš okolie a vieš sa v ňom pohybovať,“ uzatvára Ivan Ľaudis.

Zdroj: vobraze.sk, EL, foto: archív Ivan Ľaudis

<p>The post Veliteľ hasičov z Hnúšte má blízko k prírode. Ľaudis pri zásahoch využíva znalosť lesa a terénu first appeared on vobraze.sk.</p>

Rodák z Rimavskej Soboty Tomáš Forgon zachraňuje životy pacientov v Nitre a patrí medzi špičkových odborníkov na akútnu kardiológiu. Špecializuje sa na intervenčné zákroky, pri ktorých doslova „spriechodňuje“ upchaté cievy, a jeho pomoc vyhľadávajú aj pacienti z rodného kraja. Svoju kariéru pritom začínal práve v rimavskosobotskej nemocnici a skúsenosti zbieral aj v Stredoslovenskom ústave srdcovo-cievnych chorôb. Dnes ako primár spája modernú medicínu s ľudským prístupom, ktorý považuje za kľúčový. „Liečiť srdcom a ostať človekom.“

K medicíne našiel cestu už počas štúdia na strednej škole, kde ho prirodzene priťahovali biológia a chémia. „Už v druhom ročníku gymnázia som cítil, že medicína je niečo, čomu sa chcem venovať celý život. Mal som v sebe presvedčenie, že pomáhať ľuďom je správne,“ hovorí pre vobraze.sk Tomáš Forgon (44). Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 2006.

Po škole však jeho kroky neviedli hneď do nemocnice. Rozhodol sa vycestovať do Ameriky, kde si vyskúšal aj manuálnu prácu a zarábal si aj ako čašník. „Chcel som si zdokonaliť jazyk a zároveň si trochu oddýchnuť od tlaku po škole. Bola to aj skúsenosť s manuálnou prácou,“ priblížil.

Kardiológia pritom nebola pre Tomáša pôvodným plánom. Po škole uvažoval o gynekológii, no rozhodujúci moment prišiel po návrate do Rimavskej Soboty. „Moja suseda, ktorá bola vrchná sestra, ma predstavila primárovi Karolovi Mičkovi. Ten vtedy povedal, že ja budem kardiológ. A tak sa aj stalo.“

Svoju odbornú dráhu začal na internom oddelení v Rimavskej Sobote, kde pracoval v rokoch 2008 až 2010. Ako sekundárny lekár pôsobil dva roky až do ukončenia postupovej skúšky internistického kmeňa.
Následne pôsobil deväť rokov v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Nastúpil tam ako ako sekundárny lekár a neskôr sa stal vedúcim lekárom oddelenia kardiológie. Získal tu zručnosti v intervenčnej kardiológii, ktorej sa dodnes aktívne venuje.  Na toto obdobie podľa jeho slov spomína v dobrom a získal si tam aj veľa priateľstiev. Odtiaľ však smerovali jeho kroky do Nitry, kde štyri roky zastával pozíciu primára oddelenia koronárnej starostlivosti v Kardiocentre Nitra.

„Túto prácu beriem ako poslanie. Robím so srdcom – nielen odborne, ale aj ľudsky. Mojím mottom je liečiť srdcom a ostať človekom,“ zdôrazňuje Forgon. Ako lekár sa venuje najmä akútnej kardiológii, pravidelne ambulantne vyšetruje pacientov, vedie vizity a podieľa sa aj výchove mladých lekárov. Podľa jeho slov mnohí pacienti z rodného kraja ho vyhľadávajú aj dnes. „Som rád, že za mnou chodia. Mám ich dosť a aspoň takto sa snažím pomôcť niektorým pacientom z nášmu regiónu,“ dodáva.

Popri medicíne sa angažuje aj v pedagogickej činnosti. Prednáša ošetrovateľkám na Univerzite Konštantína Filozofa a aktívne sa podieľa na vzdelávaní mladšej generácie lekárov. „Poslanie lekára sa treba naučiť niečo vidieť vo svete, niečo sa naučiť a odovzdávať ďalej,“ hovorí. Aktuálne pracuje na docentúre a plánuje habilitáciu, ktorá ho má posunúť v akademickej oblasti.

Vo vzťahu k pacientom presadzuje partnerský prístup. „Pacientom nikdy nič nezakazujem. Odporúčam, vysvetľujem a snažím sa, aby pochopili svoju diagnózu. Rozhodnutie je vždy na nich,“ vysvetľuje Tomáš. Dôležitou súčasťou liečby je podľa neho aj úprava životného štýlu – redukcia hmotnosti, viac pohybu či prestať fajčiť. „Vyššia váha srdcu neprospieva, no obezita nemusí byť vždy najväčší problém. Často zohráva väčšiu úlohu genetika, ktorú nevieme ovplyvniť.“

Kardiológia sa u neho prepája aj so športom. Tomáš Forgon má špecializáciu v telovýchovnom lekárstve a venuje sa aj športovcom. V minulosti pôsobil ako futbalový rozhodca tretej ligy a dodnes má k športu blízko. „Myslím si, že kardiologická starostlivosť je u športovcov často podceňovaná. Prevencia a životospráva je pri vrcholovom športe je veľmi podstatná,“ upozorňuje. Jeho rodinné zázemie je so športom úzko späté – otec dodnes pôsobí ako ligový delegát Slovenského futbalového zväzu.

Hoci dlhé roky žil v Banskej Bystrici a dnes pôsobí v Nitre, za svoj domov považuje stále Rimavskú Sobotu. Do rodného regiónu sa snaží vracať každý víkend, najmä kvôli rodine. „Za všetko, čo som dosiahol, vďačím rodičom. Dali mi dobrú výchovu a podporovali ma. Veľkú zásluhu majú aj učitelia a priatelia, ktorí pri mne stáli v dôležitých chvíľach,“ hovorí.

Vo voľnom čase si rád zahrá volejbal, venuje sa lyžovaniu, číta knihy alebo trávi čas v prírode s rodinou a priateľmi. Napriek náročnej práci si uvedomuje dôležitosť rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.
„To, čo robím, robím rád. Aj keď je toho niekedy veľa, robím to preto, aby som po sebe zanechal stopu – nielen v liečbe pacientov, ale aj vo vzdelávaní a odovzdávaní skúseností,“ uzatvára Tomáš Forgon.

Zdroj: Eliška Líšková, foto: album Tomáša Forgona

<p>The post Primár Forgon sa špecializuje na akútnu kardiológiu v Nitre. Rim. Sobotu považuje stále za svoj domov first appeared on vobraze.sk.</p>

Hovorí sa, že najlepšie veci v živote prichádzajú nečakane. Pre Alenu Figuliovú, ktorá už 26 rokov žije v Klenovci, bola cesta k vlastnému kvetinárstvu presne takou príležitosťou – ako z jasného neba. Hoci vyštudovala chémiu, túžba tvoriť ju nasmerovala k voňavej a kreatívnej práci, ktorú dnes robí celým svojím srdcom.

​Kreatívna duša sa v Alenke prebúdzala už od útleho detstva. Vždy rada niečo vyrábala, aranžovala a skrášľovala svet okolo seba. Keď jej kamarátka končila s kvetinárstvom, Alena neváhala ani sekundu. „Odmalička som si doma vyrábala rôzne veci. Ani netuším, ako sa to celé zomlelo. Povedala som si, že chcem mať kvetinárstvo. Vôbec som nerozmýšľala, čo bude a ako bude, jednoducho som to otvorila,“ spomína na odvážne začiatky.

​​Začínala úplne od nuly, bez kurzov či predchádzajúcich skúseností v odbore, len so silnou túžbou začať niečo nové. „Začínala som ako samouk. Robila som kytičky od srdca, čo sa mi páčilo, a postupne som sa krok po krôčiku zdokonaľovala,“ prezrádza Alenka (46).

​Pred desiatimi rokmi Slovensko zachvátil „levanduľový boom“ a provensálsky štýl si získal aj Alenino srdce. Tak sa zrodil aj názov jej Kvetinárstva Lavender, ktoré oficiálne vzniklo 18. januára 2016. Jej začiatky neboli jednoduché. „Prvý rok bol veľmi ťažký. Pýtala som sa samej seba, či to bolo naozaj dobré rozhodnutie. No vydržala som, nechcela som sa vzdať svojej vízie. Po roku sa to začalo rozbiehať, prichádzali noví zákazníci aj z okolia a ja som sa trochu upokojila,“ hovorí Alena.

Kvetinárka do každej kytice vkladá svoj vlastný štýl, dušu dievčatka a jej bezodnú energiu. „Najväčšiu radosť mi robia krásne kytice a energia, ktorú mi dodávajú zákazníci, ktorí mávajú dokonca zimomriavky, keď im ich odovzdávam. Aj keď je práca s ľuďmi náročná, beriem všetky výzvy. Oplatí sa to,“ dodáva s úsmevom.

​Jej talent a prístup nezostali bez povšimnutia. Kvetinárstvo Lavender získalo viackrát po sebe ocenenie v projekte „Orly kvetinárstva“, čo je jasným dôkazom spokojnosti zákazníkov. Tí za ňou prichádzajú zo širokého okolia – od Rimavskej Soboty, cez Kokavu nad Rimavicou, Hnúšťu až po jej rodný Tisovec.

​Svadobné sny a komplexný servis pre nevesty

​Kvetinárstvo Lavender v Klenovci sa špecializuje na komplexné svadobné výzdoby a kvetinový servis pre nevesty. Ich ponuka zahŕňa všetko od osobných kytíc až po dekorovanie priestorov.

Svadobné kytice: Ručne viazané kytice pre nevesty, ktoré ladia s ich štýlom a osobnosťou.

Kvetinové doplnky: Pierka pre ženíchov, kvetinové náramky pre družičky a kytičky pre mamičky.

Výzdoba sál a priestorov: Kompletné dekorovanie interiérov, napríklad v kultúrnych domoch (Tisovec, Klenovec) alebo penziónoch (Penzión na Ráztočnom).

Sezónnosť: Výzdoby pripravujú počas celého roka (jar, leto, jeseň), pričom využívajú aktuálne dostupné kvety.

Individuálny prístup: Odporúčajú budúcim nevestám včasnú konzultáciu, aby výzdoba presne zodpovedala ich predstavám.

​Momentálne sa Alenka s kolegyňou rozbiehajú najmä so svadobnými výzdobami, ktoré robia s veľkou precíznosťou a láskou.

​​Rovnako dôležitou súčasťou jej práce je aj smútočná floristika. ,,Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale kvety sú neodmysliteľnou súčasťou poslednej rozlúčky už po stáročia. Pôsobia ako symbol hlbokej úcty a lásky k zosnulému, pričom svojou jemnosťou pomáhajú zmierniť bolesť pozostalých. Táto tradícia, odovzdávaná generáciami, mení ťaživú atmosféru na dôstojné miesto plné tichej spomienky tam, kde slová často nestačia,“ dodáva. V Lavenderi preto pripravujú smútočné kytice, vence a ikebany s maximálnou citlivosťou.

​​Alena pre svojich zákazníkov vyberá len to najlepšie. Kvety kupuje holandské, no už tretí rok po sebe osobne cestuje aj do Belgicka na výber tovaru, ktorý jej následne chodí priamo do obchodu.

​Bežný deň v Lavenderi začína starostlivosťou ako je kontrola, polievanie a pravidelné zarezávanie stoniek. Hoci trendy sú rôznorodé, Alenke sú najbližšie pestré, „strapaté“ lúčne kvietky, pivonky a tulipány. Pre inšpiráciu chodí na workshopy a jej veľkými vzormi sú Klarissa Szép z Komárna a Silvia Pavúrová z Považskej Bystrice.

​Kvetinárstvo si buduje aj vlastnú značku. Má svoje pečiatky, nálepky a flowerboxy. Pre tých, ktorí nemajú čas prísť osobne, Lavender ponúka rozvoz kvetov do 30 kilometrov. Objednať si môžete online cez WhatsApp, Messenger alebo telefonicky na čísle 0904 958 000.

​

​Po rokoch a dvoch sťahovaniach si Alena nakoniec splnila svoj veľký sen. Kúpila si domček s dvorom, ktorý si prerobila na svoj obraz. Kvetinárstvo sa tak napokon presťahovalo do jej vlastného kráľovstva s interiérom veľkosti 100 m2. „Ja som typ človeka, ktorý keď o niečom sníva, dosiahne nakoniec aj splnenie toho sna. Nevzdávať sa, tým sa riadim celý život, “ odkazuje majiteľka aj našim čitateľom.

Toto predveľkonočné jarné obdobie je pre ňu veľmi výnimočné a kúzelné. Môže kreatívne vyžiť, no každé ročné obdobie prináša nové výzvy. Na tvorbu jarných a veľkonočných aranžmánov z prírodných materiálov v kombinácii s hravými jarnými motívmi, ktoré momentálne má v ponuke, využíva bahniatka, statice, gypsomilky a rôzne druhy tráv. Sú tvorené nanetradičných základoch, ako keramické hrnčeky, prepeličie škrupinky, prútené košíky. Možností je neúrekom. Alenka má navyše srdce na správnom mieste. Kvietky, ktoré jej zostanú, rada daruje svojim zákazníkom alebo známym. Práca je pre ňu neskutočný relax: „Dá sa popri tom všetkom vypnúť od okolitého sveta a len tvoriť a popustiť uzdu svojej kreativite a fantázii,“ uzatvára.

A akú radu dostaneme od Alenky na dnes?

„Kvietky, ktoré si kúpite a prinesiete domov, vždy pri konci zastrihnite. Stonky kvietkov totiž zaschnú a kvetinka má problém vsiaknuť vodu. Takto vám kvietky vydržia čo najdlhšie.“

V ponuke kvetinárstva nájdete široký výber produktov a aranžmánov pre rôzne príležitosti. K dispozícii sú gratulačné kytice vhodné pre dámy aj pánov, ako aj moderné flowerboxy naplnené čerstvými živými kvetmi. Okrem toho ponúkajú živé aj umelé aranžmány, ktoré sa prispôsobujú aktuálnej sezóne – od prírodných materiálov, cez stabilizované kvety, až po elegantné hodvábne umelé kvety. Súčasťou sortimentu sú aj rôzne výsadby v košíkoch či v črepníkoch. Samozrejmosťou sú smútočné kytice a ikebany určené na pietne príležitosti. V interiéri kvetinárstva nájdete aj izbové črepníkové rastliny a rôzne darčekové predmety vhodné na oslavy, jubileá či iné špeciálne momenty a taktiež rôzne bytové dekorácie, ktoré spríjemnia a zútulnia každý domov.

Pri návšteve dvora tohto kvetinárstva vás čaká ešte širší výber – najmä exteriérové črepníkové rastliny, ktoré potešia každého milovníka záhradníčenia. Okrem nich sú k dispozícii aj rôzne druhy kríkov a stromčekov, vhodné na skrášlenie záhrady či okolia domu.

Zdroj: PR-článok, Kvetinárstvo Lavender Alena Figuliová Klenovec

<p>The post Alenka z Kvetinárstva Lavender v Klenovci ponúka široký výber produktov a aranžmánov. Špecializuje sa na svadobné výzdoby a kvetinový servis first appeared on vobraze.sk.</p>

Klenovská folkloristka, speváčka a tanečná pedagogička Lucia Zvarová si v evanjelickom kostole v Klenovci povedala svoje „áno“ s Marekom Gémešim, rodákom z Rimavskej Soboty. Svadobná hostina a večerná zábava sa konala v Dome osvety v Rimavskej Sobote – na mieste, ktoré je Lucii veľmi blízke aj pracovne. Symbolický dátum 14. február – Valentín – však podľa nevesty nebol zámerom.

„Bol to jeden z mála voľných termínov, ktorý nám vyhovoval. Ďalšia možnosť by bola až v novembri, a to sme nechceli čakať. Minimálne si však dátum budeme ľahšie pamätať,“ povedala s úsmevom pre vobraze.sk Lucia Zvarová, ktorá včera prijala meno Gémešiová. Sama dodáva, že Valentín nepovažuje za tradičný slovenský sviatok. „Skôr si myslím, že počas celého roka by sa k sebe mali ľudia správať s rešpektom a úctou a byť radi, že sa majú.“ Ako dlhoročná folkloristka má rada tradície, budúci týždeň tak podľa nej napríklad už nepripadal v úvahu, keďže bude už pôst. Na včerajšej svadbe nechýbali tradície, ktoré sú Lucii ako dlhoročnej folkloristke blízke.

Zachované bolo čepčenie, o ktoré sa postarali ženy a dievčatá z FS Vepor – spolu dvanásť Klenovčaniek. Do tanca im hrala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Nevesta sa najviac tešila práve na čepčenie a svadobný tanec, ktorý bol moderný, nie folklórny. Spoločný tanec nebude folklórny, ale nacvičili si klasický, moderný tanec prispôsobený choreografiou šatám. Výzdobu v sále im urobila cateringová služba. „Veci na svadbu sme však vyberali spoločne.“

Lucia a Marek sa spoznali na Podpolianskych slávnostiach v Detve – folklór ich doslova spojil. Ženích pochádza z Rimavskej Soboty, časť jeho rodiny je zo Zakarpatskej Ukrajiny, preto mala svadba aj kozácky stôl ako symbolický prvok. Marek pracuje ako servisný technik pokladničných systémov, je fanúšikom športu a spolu s Luciou sledujú napríklad olympiádu. „Sme fanúšikovia športu aj folklóru. Teraz spoločne sledujeme aj olympiádu,“ dodáva nevesta. Má rád spev, heligónky, ľudovú hudbu, slovenské tradície. Pred kostolom v Klenovci ich prišli pozdraviť aj fanúšikovia Gemer Rascals.

Na svadbe im zaspievala aj ich kamarátka, muzikálová speváčka Ema Papšová z Bratislavy, čo má pre nich osobitú symboliku. „Na jej narodeniny sme sa dali dohromady. Emka spieva v Hot Serenaders, či na Malej scéne a spievala aj v okrese Rimavská Sobota, priamo v Dome osvety ešte ale nie. Perličkou na svadbe bola jedna kamarátka, ktorej Lucia pri posielaní pozvánky oznámila, že osemnáste narodeniny bude oslavovať na jej svadbe.

Tanec ako životné poslanie

Lucia Zvarová je známou tvárou folklóru v regióne Gemer-Malohont. Pôsobí ako odborná pracovníčka pre folklór a folklorizmus v Gemersko-malohontskom osvetovom stredisku v Rimavskej Sobote. Zároveň je pedagogičkou tanca na ZUŠ v Poltári na elokovanom pracovisku v Kokave nad Rimavicou, kde vyučuje klasický aj moderný tanec, pričom základy ľudového tanca prirodzene prepája do výučby.
„Byť učiteľkou tanca bol môj sen. Pôvodne som chcela byť profesionálnou tanečníčkou, ale dnes cítim, že moje miesto je najmä v odovzdávaní skúseností ďalej,“ hovorí Lucia, ktorá pochádza zo známej folkloristickej rodiny. Sama dnes vystupuje už menej, najmä vo FS Vepor alebo príležitostne vypomáha v iných súboroch. O to viac sa venuje práci s deťmi.

Za najväčšiu výzvu považuje byť pre svojich žiakov vzorom. „Keď za mnou prídu a povedia, že sa tešili na hodinu, alebo si samy nájdu nové cvičenia, ktoré sa chcú naučiť, to je pre mňa najväčšia radosť. Detská úprimnosť dokáže najviac dojať aj rozosmiať,“ priznáva tanečná pedagogička.

„Keď pripravujem choreografiu alebo tréning, je to tvorivý proces. Keď organizujem podujatie a vidím, že sa ľuďom páči, je to obrovská radosť. A rovnakú radosť mám, keď vidím, že deti tancovanie baví,“ hovorí Zvarová. K folklóru ju to ťahalo od detstva. Ako speváčka sa zúčastnila na súťaži Slávik Slovenska, kde sa prebojovala až do celoslovenského kola. Ako tanečníčka mala príležitosť účinkovať aj v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Blízky jej je však aj moderný tanec, ku ktorému by sa chcela raz intenzívnejšie vrátiť.

V Dome osvety organizuje viacero aktivít, medzi obľúbené patrí jej projekt Tančiareň, kde sa koná folklórna zumba, swingové večery či tematické tanečné workshopy. Okrem toho navštevuje školy so školou spevu, tanca a metodikou výučby ľudového tanca.

Hoci záujem o folklór podľa nej kolíše, verí, že jeho význam je stále aktuálny. „Je to naša minulosť a naše tradície. Spevom, hudbou a tancom si vieme získať priateľstvá aj lásku a zažiť množstvo radosti doma aj v zahraničí,“ hovorí Lucia.

Na otázku o vysnívanom pódiu odpovedá skromne. „Tancovala som už všade, kde som chcela,“ povedala rodáčka z Klenovca, ktorá v uplynulých rokoch skúšala trochu aj fotenie pri závodných autách. „Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť, mám rada šport.“

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Folkloristka Lucia z Klenovca si v evanjelickom kostole povedala „áno“ s Marekom. Na svadbe v R. Sobote nechýbali tradície first appeared on vobraze.sk.</p>