Folklór nie je len o vystupovaní na pódiách, ale aj o hlbokej úcte k tradíciám. Svoje o tom vie aj talentovaná huslistka Sofia Szántóová z Rimavskej Soboty, pre ktorú je ľudová kultúra neoddeliteľnou súčasťou života.

Kroj, ktorý nosí najčastejšie, je z Rejdovej (Košický kraj), lebo často prezentuje so súborom folklór práve z tejto oblasti. V kroji sa dokonca objavila aj na maturitnej skúške zo slovenského jazyka. „Členovia komisie boli prekvapení a usmievali sa. Dokonca si ju aj fotili. „Dúfam, že si vytiahneš nejakú tému, čo bude súvisieť s tvojím oblečením, nie nejaká avantgarda,“ vravela s úsmevom učiteľka slovenčiny. „Vytiahla som si ľudovú slovesnosť, takže to aj super sadlo, bolo to milé,“ hovorí pre vobraze.sk Sofia Szántóová, čerstvá absolventka Gymnázia Ivana Kraska – Ivan Krasko Gimnázium a Obchodná akadémia – Kereskedelmi Akadémia v R. Sobote.

Silné momenty

Sofia hrá na husle už približne 14 rokov. svoje nadanie rozvíja v súbore Háj, s ktorým absolvovala množstvo vystúpení. Súbor vníma ako svoju druhú rodinu, v ktorej si podľa nej členovia navzájom pomáhajú, a trávia spolu množstvo času. Medzi jej najsilnejšie zážitky patria Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe. „Tam je amfiteáter veľmi krásny. Keď sme tam vystupovali, cez deň som si to nejako neuvedomovala, ako to tam vyzerá, ale ako sa zvečerilo, bolo to nasvietené reflektormi, kapela stála v strede a tanečníci tancovali okolo nás. Bolo tam strašne veľa ľudí a boli pri nás veľmi blízko. Bola to úžasná energia,“ s nadšením spomína na silný zážitok.

„Cítiť tú spätnú väzbu od ľudí, že sa im páči to, čo robíte, a to je najviac,“ hovorí Sofia na atmosféru kde energia prúdila priamo medzi nimi a účinkujúcimi. Jej vášeň pre folklór ju na Slovensku zaviedla na podujatia do Heľpy, Detvy, Východnej, či spišských slávností.

Z tých zahraničných navštívila krajiny ako Česko, Maďarsko, ale aj tie balkánske typu Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Fínsko. Ako avizuje, tento rok sa so súborom chystá až do ďalekého Mexika.

Mladá folkloristka si myslí, že v súčasnej dobe je veľký návrat k tradíciám a k ľudovej kultúre u terajšej mladej generácie. „Vidím to, či v jednom, či v druhom kolektíve, v ktorom pôsobím, je veľa mladých ľudí a to je úžasné,“ hovorí Szántóová.

Popri intenzívnom tréningu, ktorý zahŕňa nedeľné dvoj-trojhodinové skúšky v Banskej Bystrici vo folklórnom súbore Urpín, náročnému štúdiu na gymnáziu a príprave na maturitné skúšky, si Sofia nachádzala čas aj na iné záľuby. „Ja som vlastne taká. Keď si môžem sťažiť život, tak si ho určite sťažím. Keď som dostala možnosť ísť hrať do folklórneho súboru Urpín, rozhodla som sa, že túto možnosť napriek náročnosti využijem. Je to časovo náročné, ale myslím si, že to stojí za to.“

V minulosti sa venovala plávaniu, ku ktorému sa dnes vracia v úlohe rozhodkyne športového plávania v Rimavskej Sobote. Okrem toho rada číta.

Plány do budúcna

Po ukončení Gymnázia I. Kraska v Rimavskej Sobote a úspešne zvládnutej maturite, ju čaká dlhé trojmesačné leto, ktoré využije na vystúpenia, zájazdy, hranie a oddych. Potom nastúpi na vysokoškolské štúdium. Prijatá je na Univerzitu Komenského, na Prírodovedeckú fakultu v Bratislave. „Ešte presne nepoviem, čo konkrétne idem študovať, chcem si to zatiaľ nechať pre seba,“ hovorí.

Naďalej sa však bude venovať folklóru buď v nejakom súbore v Bratislave alebo bude dochádzať do Banskej Bystrice.

Hoci folklór vyžaduje veľa času na skúšky, cestovanie na festivaly, pre mladú generáciu je to investícia, ktorá stojí za to. „Hlavne robte to, čo vás baví, pretože na ničom inom nezáleží, iba na tom, že keď si večer ľahnete spať, tak budete spokojní sami so sebou a s tým dňom, čo ste spravili pre seba aj pre iných,“ odkazuje Sofia Szántoová aktívnym folkloristom či obdivovateľom ľudovej kultúry.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív : Sofia Szántóová

<p>The post Talentovaná huslistka Sofia z R.Soboty nosí tradíciu v srdci i na maturitách first appeared on vobraze.sk.</p>

Aneta Krištofová z Kokavy nad Rimavicou hrá na husliach už dvanásť rokov a aktuálne pôsobí až v troch folklórnych súboroch. V detskom súbore Zornička, dospeláckej Maríne vo Zvolene a predovšetkým v domácom FS Kokavan, kde už zastáva významnú úlohu primášky. Má len 17 rokov, no na konte viac skúseností, než by sa dalo čakať.

S hudbou začínala ako väčšina detí, v Základnej umeleckej škole. Spočiatku ju husle veľmi nebavili, no rodičia ju podporovali a pomohli jej vytrvať. „Nakoniec som si uvedomila, že to bolo na niečo dobré. Dnes som za to vďačná,“ priznáva s tým, že jej základy dávala učiteľka Gabriela Füssyová z Hnúšte. ZUŠ-ka ju zaviedla na súťaže, kde získavala aj ocenenia v striebornom pásme. Absolvovala výnimočné kurzy s virtuózmi ako Dalibor Karvay a Pavel Šporcl. „Bolo to pre mňa neuveriteľné – hrať pred týmito skúsenými virtuózmi a potom dostať spätnú väzbu, ako to zahrať lepšie. Usmernili ma, ako to zahrať lepšie a ako odstrániť chyby,“ priblížila pre vobraze.sk Aneta Krištofová (17).

Študuje na Obchodnej akadémii vo Zvolene. Predtým navštevovala Gymnázium M. Hrebendu v Hnúšti, ktoré však bolo zatvorené. Rozhodovala sa tak, kam na strednú školu. „Baví ma účtovníctvo aj ekonomika, v budúcnosti by som chcela byť účtovníčka,“ hovorí Krištofová, ktorá sa hudbu snaží skĺbiť so štúdiom, dobrým prospechom a vystupovaním na rozličných podujatiach. Cez týždeň cvičí niekoľko hodín vo Zvolene a počas víkendov doma. „Je to náročné, aby som mala dobrý prospech, ale všetko sa dá stíhať, keď si to dobre rozplánujem,“ podotkla.

Práve kombinácia s ďalšími súbormi a hudbami jej rozšírila regionálne obzory a v nových súboroch vie hrať aj ďalšie skladby z Podpoľania. Vo FS Kokavan zastáva pozíciu primášky – túto úlohu prevzala po Petrovi Fizoľovi. „Zo začiatku ma učili Gejza Šereš aj Ladislav Fizoľa. Mladá huslistka sa rada zúčastňuje na folklórnom festivale Koliesko, kde často hrá celý víkend. „Každoročne hráme s našou ľudovou hudbou na celom festivale. Minulý rok to boli dokonca celé dni a nejako som si to ani veľmi nestihla užiť, ale zahrali som ľuďom a to bolo vďačné,“ spomenula. Počas tohto leta sa Koliesko nebude organizovať, zato ich čaká niekoľko menších podujatí.

Vystupovala aj na plesoch a zahraničných festivaloch, napríklad v Chorvátsku a Českej republike. „Najdôležitejšie je, že som s ľuďmi, ktorých mám rada. V Čechách nás po vystúpení zastavovali a chválili. Bolo to veľmi príjemné,“ priblížila Krištofová, ktorá sa k detskému folklóru dostala prostredníctvom svojho otca, ktorý tiež tancoval. Keď prešla do FS Kokavan, bola tam najmladšia. „Teraz už netancujem, je to náročné zladiť to časovo,“ podotkla.

Tento rok sa chystá aj na medzinárodný festival v Česku a so Zorničkou vyrážajú na Cyprus. Z tých domácich to má byť vystúpenie na Brezničke a doma na Deň fujary. Na vystúpenia sa teší, hoci ich niekedy býva priveľa. „V lete sa to poriadne rozbehne, ale keď si to dobre rozplánujem, všetko sa dá stíhať, hlavne to potrebujem skĺbiť so školou, ktorú mám tiež rada,“ hovorí študentka, ktorú k folklóru priviedol spomínaný otec. O husle sa jej postaral jej starký, ktorý je zberateľom huslí a niekedy hrával v kapele na basgitare. Husle má od starkého. „Mával ich vystavené v obchode na poličke. Veľa pre mňa znamenajú, že sú od starkého a vážim si to, že mi ich dal. Sú to jeho najlepšie, aké má,“ hovorí a dodáva, že ako zberateľ opravuje aj ďalšie, aby ich časom podľa potreby vedela vystriedať.

Popri husliach si vyskúšala aj cimbal a klavír. „Klavír bola príprava, ak by som sa rozhodla ísť študovať na konzervatórium. Bavila ma vtedy klasická hudba, ale nevedela som, či by ma to až tak veľmi zaujala ako ľudová, že by som ju išla aj študovať a každodenne by som potom hrala na konzervatóriu,“ dodala.

Na cimbale hrávala približne dva roky, no po nástupe na strednú školu to časovo nestíhala. „Je to krásny, ale náročný nástroj,“ hovorí a dodáva, že na cimbal sa učí teraz hrať jej mladší brat v čom ho podporuje. „Začiatky sú ťažké, viem to podľa seba. Ale keď vás v tom niekto podporuje, dá sa to zvládnuť. Ja som vďačná, že ma rodičia podržali, inak by som to možno aj vzdala,“ hovorí úprimne Aneta, ktorá rada aj spieva. „Je to moja druhá najväčšia záľuba. Rada aj spievam, ale skôr len na skúškach s kamarátkami, na vystúpeniach iba raz za čas,“ poznamenala.

Rada cestuje, chodí na turistiku a trávi čas s rodinou, muzikantmi a priateľom. A čo by odkázala deťom, ktoré uvažujú, či to s hudbou skúsiť? „Treba to skúsiť. Ak to niekoho nebaví, môže skončiť v ZUŠ-ke, ale možno objaví niečo, čo ho úplne chytí za srdce – ako mňa. Zo začiatku som si myslela, že husle nie sú pre mňa, no keď som prišla k ľudovej hudbe, vedela som, že toto je ono,“ odpovedala. Doplnila, že práve klasickou hudbou sa zlepšuje a folklór ju chytil úplne, keď začala hrať v ľudovej hudbe. „Lepšie som to vedela precítiť a vedela som, že folklór je to, čo ma robí šťastnou,“ uzavrela.  

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Aneta Krišofová

<p>The post Mladá huslistka Krištofová z Kokavy nad Rimavicou primášuje a rozdáva radosť na folklórnych festivaloch first appeared on vobraze.sk.</p>

Klaviristka, ale aj huslistka a flautistka, ktorá rozhodla svoj život nasmerovať umeleckou cestou. Kráčala po nej odmalička. Je študentkou štvrtého ročníka komorného smeru hry na klavír na Akadémii umení v Banskej Bystrici, no zároveň aj učiteľkou hry na klavír na Základnej umeleckej škole A. Doležala v Brne. Juliana Čarnoká z Rimavskej Soboty pre vobraze.sk priblížila zákutia svojej hudobnej cesty, hovorila aj o tom, ako vníma poslanie učiteľky hudby, porozprávala o svojich voľnočasových aktivitách či o predstavách svojej budúcej kariéry.

Zlomovým sa stal film Amadeus
„Úplne prvý impulz môjho záujmu o hudbu nastal po pozretí filmu Amadeus. Začala som sa viac zaujímať o Mozartovu hudbu, púšťala som si jeho skladby, diela. Postupne som spoznávala svet vážnej hudby,“ zaspomínala si Julka, ktorá od útleho detstva okrem klavíra spoznávala aj čaro huslí či zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote.

Postupne zisťovala, že vo svete hudobného umenia chce ostať a vytvoriť si svoj profesionálny život, preto sa rozhodla pokračovať štúdiom na štátnom Konzervatóriu v Košiciach, kde študovala hru na klavír. Inú cestu si nepredstavovala. „Klavír bol mojím prirodzeným rozhodnutím, mala som k nemu vzťah, bol pre mňa najbližším nástrojom,“ priblížila klaviristka, ktorá je aj dcérou učiteľky klavíra a zástupkyne v ZUŠ v Rimavskej Sobote Evy Čarnokej.

Klasická hudba má v jej živote najväčšie zastúpenie
Hudbe sa venuje dennodenne, často až do večerných hodín. Trikrát do týždňa hudbu pretavuje do učiteľskej praxe, počas ktorej sa čo najviac snaží rozvíjať hudbu v malých deťoch. Nezabúda však stále viac a viac rozvíjať hudbu aj sama v sebe. Po celom dni vážnej hudby, ktorej venuje najviac času, si rada pustí aj iné žánre. Najčastejšie siaha po francúzskych šansónoch, vypočuje si blues, jazz, ale aj soul.

Učiteľ je dieťaťu príkladom
Učiteľstvo hudby a možnosť učiť hru na klavír vníma Julka ako šťastie. Jej pohľad na učiteľské poslanie sa prirodzene plynutím času menil a formoval. „Teraz už viem, že toto poslanie považujem za jedno z najzodpovednejších a najpodstatnejších. Myslím si, že je krásne, aj keď so sebou nesie niektoré strasti. Učiť hudbu a rozvíjať tvorivú dušu v malom dieťati je veľmi vznešené. Nie vždy si ako učitelia uvedomíme, akú máme zodpovednosť, keď nám rodičia zveria ich dieťa. Sme mu príkladom, niekedy ďalším blízkym človekom, ktorému sa môže zdôveriť. Musíme si dávať pozor na naše slová a skutky, ktoré môžu dieťa raniť,“ uvedomuje si význam a dôležitosť miesta učiteľa v živote dieťaťa.
Vo svojom povolaní, ktoré vníma predovšetkým ako poslanie, neplánuje skončiť a rada by pokračovala čo najdlhšie v odovzdávaní svojich vedomostí a zručností ďalším generáciám nádejných umelcov.

Hudba je to, čo chce robiť
Nemáva dni, v ktorých by potrebovala motiváciu, pretože motiváciou je pre ňu hudba sama osebe. Ak nastane u Julky Čarnokej chvíľkový pocit preťaženia, snaží sa na to jednoducho nemyslieť, nezaťažovať tým svoje myšlienky, hudobne povedané – necháva to odznieť. Tento čas rada vyplní varením či pečením. Uplynulé roky sa venuje predovšetkým ručnému vyšívaniu a výrobe domácich šperkov.

Adventný čas
Predvianočný čas je pre umelcov a umelkyne nepochybne jedným z najproduktívnejších období v rámci roka. Dôvodom je množstvo vianočných akcií či koncertov s vianočnou atmosférou, ktoré sú vždy nádherným umeleckým zážitkom a v chladnom decembrovom počasí zahrejú nejedno ľudské srdce. Klaviristka Julka má za sebou niekoľko vianočných besiedok, ale aj adventný koncert, kde najmä „korepetovala“, hrala s inými hudobnými nástrojmi.

Budúcnosť necháva voľne plynúť
Momentálne študuje formou individuálneho študijného plánu na Slovensku a pracuje v Česku. „Zatiaľ prvý rok spoznávam, aké to je za hranicami, no nemôžem povedať, aké sú moje vyhliadky do budúcnosti. Uvidím, čo mi život prinesie,“ uviedla. Jednoznačne je však presvedčená, že jej aktuálne pôsobenie ju napĺňa a neplánuje zmeniť svoje smerovanie.

Všetkým ľuďom, ktorí majú k hudbe pozitívny vzťah a chceli by sa jej venovať profesionálne, odkazuje, „aby robili hudbu aj naďalej, aj keď sa im v živote objavia nepriaznivé situácie, situácie, s ktorými nesúhlasia alebo ľudia, ktorí ich budú od hudby odhovárať, pretože ich zanietenie pre hudbu nechápu.“ Hlavné je podľa nej byť vždy samým sebou, robiť hudbu s úprimným srdcom a šíriť dobro, ktoré ľuďom hudba odnepamäti prinášala.

Zdroj: Simona Kántorová, foto: album J. Čarnoká

<p>The post Klavír bol pre Julianu z R. Soboty prirodzeným rozhodnutím first appeared on vobraze.sk.</p>