V okrese Rimavská Sobota je chovateľov výstavných holubov už len minimum. Sú zanietení a tomuto koníčku sa venujú aj napriek rastúcej náročnosti. Jedným z nich je Jozef Hudec z obce Bottovo, ktorý sa stará a šľachtí holuby už vyše šesťdesiat rokov. Zožal pritom už niekoľko úspechov a vo svojej zbierke má aj vyše desať šampiónov, víťazov v triede holubov na celoslovenskej či medzinárodnej úrovni. Ako pre vobraze.sk priblížil Jozef Hudec (69), chovu holubov sa venuje už od útleho detstva. Prvé holuby, o ktoré sa staral, mu priniesol otec z Belína, bol to druh nazývaný moravský pštros. Po vojenčine sa začal venovať chovu pomoranských hrvoliakov a tým sa venuje dodnes. Momentálne má vo svojej zbierke 150 holubov.

Najnáročnejšie na chov sú práve papučaté holuby a obzvlášť hrvoľaté plemeno. Podľa Jozefa Hudeca je u holubov potrebné dodržiavať pravidelný prísun potravy, a to v určitom množstve. Peluška a hrach sú najobľúbenejšie krmivo, ak ho však zjedia viac a napijú sa vody, holub sa môže nafúknuť a umrieť.  Ide teda o prácu, ktorá si vyžaduje veľa času. „Keď to človeka baví, tak je to radosť. Ráno ako prvé idem nachovať holuby a až potom nasledujú moje raňajky. Sú pre mňa na prvom mieste a vidím, že sa mi za to aj odvďačia svojím hrkútaním a predvádzaním,“ priznal Hudec.

So svojimi holubmi navštevuje množstvo výstav či už v zahraničí alebo doma na Slovensku. Aby sa takýto holub mohol dostať na výstavu, je potrebná veľmi dôsledná výchova. Sleduje sa jeho postava, hrvoľatosť i papuče. „Za čestné ceny a výletky roka som mal pohárov plnú poličku. Manželka ma vždy napomínala, aby som si to utieral sám,“ hovorí s úsmevom Jozef. Vychovať takého šampióna nie je vôbec jednoduché, vždy to závisí od vhodného skladania párov. Ako Hudec tvrdí, neznamená to, že keď dáme dvoch šampiónov dokopy, vznikne ďalší šampión. Dospelý holub je veľký asi ako sliepka, keď má nafúknutý hrvoľ, tak ten tvorí približne polovicu jeho tela. „Čím dlhšie vydrží nafúknutý, tak tým je holub lepší,“ podotkol. Ideálne to je, keď sa nafúkne na požiadanie,  drezúrou či imitovaním zvuku samca. Niekedy ich zvykli nafukovať  chovatelia ústami, čo sa už však z hygienických dôvodov nerobí.

Výnimočnosť pri chove takéhoto druhu holubov potvrdzuje aj fakt, že v okrese sa nachádzajú už len dvaja takýto chovatelia a celkovo na Slovensku je ich len niekoľko. Ide najmä o starších chovateľov. Niekedy ich pritom bolo asi štyridsať. Ceny holubov už nemajú takú hodnotu ako niekedy, paradoxne krmivo je čoraz drahšie a tým je chov holubov nákladnejší. „Možno aj práve preto mnohí chovatelia prehodnotili svoju vášeň a obmedzili ju na minimum,“ spomenul Hudec.  

Aj holuby si dokážu spoznať svojho pána, hneď po vstupe do voliéry sa niektoré z nich začnú nafukovať, krútiť, jednoducho sa predvádzať. Podľa ich chovateľa ide o akúsi komunikáciu medzi ním a holubmi. Spomenul, že inak sa holuby správajú, keď k nim príde manželka, alebo niekto cudzí. Návštev má len niekoľko, priateľov, známych či obdivovateľov, ktorí ho o to požiadajú.

Holuby veľmi z voliéry nepúšťa, nakoľko bývajú neďaleko hory, kde lietajú dravce.  Choval niekedy aj poštové holuby. Využíva ich ale väčšinou na to, aby vysedeli vajíčka hrvoliakov, ktoré sú kvôli periu na nohách nemotornejšie a stáva sa, že vajíčka si vyhodia z hniezda.

Do budúcna má Hudec jasné vízie, stále sa len zdokonaľovať. Ako uviedol, aj po mnohých rokoch je stále na čom pracovať a šľachtiť. Je rád, keď je rodina pokope, prípadne si aj vnučka nájde čas a pomôže so starostlivosťou o holuby. „Pomáha mi. Má z toho radosť. Takéto holuby sú vzácne a veľmi ich už u chovateľov nevidno,“ povedal chovateľ a dodáva, že rád chodí po bazároch a výstavách, odkiaľ si stále niečo prinesie. Musí však dávať pozor, lebo sa už raz stalo, že si takto priniesol nakazeného holuba, ktorý mal chorobu mladých holubov. „Všetky holuby do jedného roka vykapali. To bola škoda,“ zaspomínal si.  Holuby sa u neho dožívajú aj 7 až 12 rokov.  V súčasnosti sa pripravuje na výstavy, ktoré sa začínajú v októbri. Namierené to má na Moravu a na celoštátnu výstavu do Nitry.

Zdroj: vobraze.sk, Dominika Husárová

<p>The post Zanietený chovateľ výstavných holubov Jozef z Bottova mal niekoľko šampiónov. Ich chovaniu sa venuje vyše 60 rokov first appeared on vobraze.sk.</p>

Sokoliari Kanátovci z Mojína v Rimavskej Sobote začali robiť pre Prezidentský palác v Bratislave. Rodinná firma, ktorá je známa sokoliarskymi vystúpeniami nielen na Slovensku, teraz zabezpečuje aj biologickú ochranu a plašia holuby, ktoré znečisťujú zrekonštruovanú fasádu paláca. Ako pre vobraze.sk ďalej povedal Jaroslav Kanát, najstarší a najskúsenejší člen rodinného podniku, je to pre nich pocta, že môžu robiť pre Prezidentský palác.

„Bude to náročné. Pristupujeme k tomu však rovnako zodpovedne, ako aj k ostatným zakázkam, ktoré máme po celom Slovensku,“ povedal Kanát. Ide o komplexné služby. Po zmonitorovaní situácie, odkiaľ z okolitých budov holuby prilietajú, zvolia stratégiu, pristúpia k plašeniu a neskôr preventívnej činnosti. „Nainštalujeme na jednotlivé miesta strechy špeciálny gél, ktorý odpudzuje vtáctvo. Je to novinka od americkej firmy, ktorej sme distribútori pre Európu,“ poznamenal Jaroslav Kanát ml.

Ide o exteriérové práce, ktoré sa v prípade plašenia snažia robiť v skorých ranných hodinách. Podobnú činnosť podľa Kanáta robili aj pri historickej synagóge v Lučenci. Skúsenosť majú aj s plašením havranov, ktoré sa v Leviciach usídľovali na veľkých platanoch a prispievali k zvýšenému vysychaniu stromov.

Kanátovci sú známi sokoliari, ktorí približujú život dravcov. Na ich predstavenia chodia jednotlivci aj organizácie, školy. Na Mojíne majú najväčší sokoliarsky areál na Slovensku. Návštevníci mali možnosť aj toto leto u nich vzhliadnuť viac ako 70 druhov dravých vtákov. Ich dravce ste mohli vidieť aj vo filmoch či rozprávkach.

Aké bolo leto v sokoliarstve Kanát a čo majú nové? – vobraze.sk

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: sociála sieť Sokoliarstvo Kanát

<p>The post Kanátovci začali robiť pre Prezidentský palác first appeared on vobraze.sk.</p>