Vladimíra Gondáša z Hodejova si mnohí v regióne spájajú s históriou, starými príbehmi a objavmi. Hoci nie je vyštudovaný historik, jeho meno sa spomína pri mnohých významných miestnych výskumoch a knižných publikáciách. Svojou vytrvalosťou dokázal objaviť veci, ktoré si nevšimli celé generácie odborníkov.

Ako pre vobraze.sk Vladimír Gondáš priblížil, už od detstva mal blízko k histórii. Vyrastal v čase, keď nebol internet ani dnešná zábava. On a jeho rovesníci trávili celé dni na hradnom kopci v Hodejove. Ten sa stal jeho druhým domovom. „Skoro každú voľnú chvíľu sme trávili na hradnom kopci. Tam to celé začalo,“ povedal Vladimír Gondáš (59). Spolu nachádzali prvé úlomky keramiky, snívali o kráľoch a hľadali dvere, ktoré by otvoril starý zvonový kľúč. Už vtedy veril, že hrad musel mať význam a neskôr to aj dokázal. Pri histórii zostal len on, jeho výskumom však potvrdil, že hodejovský hrad nebol bezvýznamnou drevenou stavbou, ako sa kedysi tvrdilo. V roku 1451 podľa neho odolal útokom vojsk Jána Jiskru, ktorý pritom ovládal hrady ako Fiľakovo, Muráň či Vígľaš. Hodejov však nedobyl.

Vladimír Gondáš sa histórii venuje celý život, no nikdy ju neštudoval ako odbor. Vyštudoval strojarinu v Detve a neskôr prešiel niekoľkými profesiami. Napriek tomu sa histórie nevzdal. „Keby som mal možnosť začať odznova, tak by som šiel na históriu. Bola by to jediná zmena v mojom živote,“ hovorí úprimne. Dodáva, že hoci v živote urobil množstvo chýb, nemenil by nič, okrem výberu školy. „Nebol som veľmi dobrý žiak, skôr som bol lotor,“ smeje sa. Jediné, čo ho podľa jeho slov bavilo, boli slohové práce. Jeho učiteľka to rýchlo spoznala a podporovala ho.
Ešte pred novembrom 89 pracoval ako vodič Okresnom ústave sociálnych služieb, neskôr pár rokov bol policajtom v Rimavskej Sobote ako starší inšpektor pre Dúžavskú cestu a okolité mestské časti. Ako hovorí, v tom období spoznal práve v policajnom zbore svoju budúcu manželku, čomu je veľmi vďačný. „Keď som sa oženil, tak som začal dávať dokopy informácie o Hodejovskom hrade. Manželka sa aj hnevala, že sa zaoberám prkotinami, že čo z toho budem mať, neskôr ju to ale zaujalo. V tej dobe ma už aj chcela tlačiť, aby som šiel aspoň diaľkovo študovať tento smer, ale popri rodine to už nešlo,“ podotkol Gondáš.

Neskôr pracoval na obecnom úrade v Hodejove a stal sa súčasťou projektu na záchranu Stojkovičovho kaštieľa. Podarilo sa ho obnoviť a vzniklo tam Múzeum údolia regiónu Gortva. Vladimír bol jeho prvým riaditeľom. Múzeum sa podľa neho podarilo zachrániť, no dlhodobo sa jeho prevádzka nedala finančne udržať.

Písať podľa jeho slov začal v tom období práve na popud jedného reštaurátora z Maďarska, ktorý bol i na otváraní múzea v Hodejove. „Jeho starí rodičia pochádzali z Chanavy. Povedal mi, že by som mal písať, lebo to, čo rozprávam, je to veľmi zaujímavé. Vraj som už vtedy išiel na to iným spôsobom a nezameriaval som sa len na odborné výrazy, ale podával som to tak, aby to aj bežní ľudia rozumeli. Toto bol prvotný moment a začal som pomaly písať.“

Dnes pracuje v Bottove na čističke, no s históriou je v kontakte stále. Spolupracuje s archívmi v Rimavskej Sobote, Lučenci, Banskej Bystrici aj v Bratislave či v Budapešti. Ako spomína, paradoxne doma ho poznajú po tejto stránke najmenej, keďže veľa času trávil v ostatných archívoch.

„Bol som svojim spôsobom laik a musel som si dávať pozor, nemohol som si dovoliť spraviť nejakú chybu. Potom by som bol stratil meno, ktoré som veľmi ťažko budoval, aby ma začali aj odbornejšie kruhy brať do úvahy,“ hovorí. Čítanie sa stalo jeho celoživotným sprievodcom. „Veľmi veľa som čítal. Doma mám takmer tisíc kníh. Je to však zábava, keď doma treba maľovať,“ hovorí.

Medzi svoje najzaujímavejšie úspechy zaradil nález v Budapešti, ktorý doslova prepísal časť slovenskej histórie. V tamojšom archíve narazil na nezdigitalizované mapy a kresby týkajúce sa Smolenického zámku. Zistil, že prestavbu nerobil architekt, ktorý je dlhé roky uvádzaný v odborných textoch. Podarilo sa mu nájsť dôkazy, že autor prestavby bol niekto iný. „Bolo to až úsmevné. Príde niekto z Hodejova do Budapešti a zmení históriu kongresového centra Slovenskej akadémie vied,“ hovorí.

Najsilnejší vzťah má však k rodnému Hodejovu a hradu. Gondášovi sa podarilo získať informácie od významného maďarského historika a doktora, ktorým bol András Felso Kubíni és Demenfalvy z Budapešti. „Jeho predkovia pochádzali z Hodejova. Až potom mi začali zapadať kamienky do mozaiky stredovekého hradu,“ poznamenal Gondáš.

Pôsobivým je podľa neho aj bronzový poklad a motív Atlantídy. Našlo sa 361 kusov bronzových zbraní, bronzových  šperkov a jantárových náhrdelníkov. Je na nich znázornený mykénsky a minojský ľaliový motív. Podobné motívy nesú kresby v podmorských jaskyniach pri ostrove Santorin, ktorý sa dáva do súvislosti s Atlantídou. Bronzový poklad je rozdelený do troch častí a je vystavený v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, Hradnom múzeu vo Fiľakove a v Novohradskom múzeu v Lučenci. Robotníci, ktorí v kameňolome pracovali spomínali, že sa našlo oveľa viac tých predmetov, ale skončili v zberných surovinách a až neskôr privolali k nálezu archeológa a tak sa aspoň tých 361 kusov z neho zachránilo. Podobné artefakty sa však podľa Gondáša v strednej Európe takmer nevyskytujú. „Chcel som niekedy niečo také nájsť, ale nepodarilo sa mi to. Potom sme v záhrade kopali a otec tam našiel medený dvojgrajciar. Skončil v Banskej Bystrici v múzeu a vtedy som začal zbierať staré veci,“ povedal a dodal, že podobne jeho sused našiel v záhrade tureckú fajku, bola veľmi zachovalá a pred rokmi som ju daroval do Gemersko-malohontského múzea. Mali sme veľmi dobré vzťahy,“ podotkol.

Bol spoluautorom na rozsiahlej monografii, vyše 500 stranovej knihe o obci Bottovo (vydaná bola v roku 2021 a jej autormi sú Božena Jánošíková z Bottova a Vladimír Gondáš). Na začiatku mala mať niekoľko strán. „Aj kvôli som sa na to dal, bol som však prekvapený, koľko informácií sa podarilo uchovať o tejto obci so storočnou históriou,“ povedal. Napokon po asi piatich rokoch práce vzniklo rozsiahle dielo plné archívnych materiálov, fotografií a príbehov obyvateľov.

Ako spoluautor sa podieľal na knihe príbehy starej Hnúšte, prispieval prácami do zborníka múzea vo Svätom Antone, zborník pamiatkového úradu v Trnave, V súčasnosti má vyjsť jeho kniha „Príbehy z Rimavy“, v ktorej spracúva takmer sedem desiatok regionálnych príbehov od 16. do 19. storočia. Čerpá pritom z archívov na Slovensku aj v Maďarsku. Jeho cieľom je, aby sa príbehy ľudí, ktorí tu kedysi žili, nezabudli a zostali súčasťou regionálnej identity.

Vpred ho poháňa myšlienka na dôchodok, kedy sa plánuje venovať knihe o jeho rodnej obci Hodejov. Chce písať aj príspevky o budovách v Rimavskej Sobote, ktoré postupne pribúdajú v digitalizovaných archívoch. „Mrzí ma, že nikto nejde takýmto smerom a nezaujíma ho to, ako keby náš okres bol Bohom zabudnutý kraj.“ Svoju prácu vníma aj ako službu ľuďom. Nedávno ho potešilo, že žiak z Jesenského vyhral celoslovenskú súťaž s prácou o Hodejove, na ktorej mu poskytol podklady. „Takýmto veciam som ochotný stále pomôcť,“ povedal s tým, že na základe čítania jeho príbehov sa inšpiroval aj jeden študent z Lučenca. „Náhodne som stretol jeho mamu v Lučenci. Chlapec už skončil vysokú školu a už má aj prvé úspechy, baví ho to. O tom, že by bol niekto taký aj z R. Soboty zatiaľ však nemám informácie,“ povedal.
Podľa neho je dôležité nevzdať sa, ani keď výskumník týždne nič nenájde. „Niekedy mesiac hľadáte a nič nenájdete. Nálada klesne. Ale keď si tým človek prejde, zrazu to príde.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vladimír Gondáš

<p>The post Gondáš z Hodejova sa venuje histórii, objavuje minulosť Gemer-Malohontu a vracia jej život first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hostice na juhu okresu Rimavská Sobota vyrastá nová materská škola, ktorá zdvojnásobí doterajšiu kapacitu. Ako pre vobraze.sk uviedol starosta obce František Rácz, pôvodná škôlka už roky nepostačuje. Má kapacitu vyše 20 detí, no potreba je viac ako 70 miest.

„Nová budova je už postavená na deväťdesiat percent,“ hovorí starosta a dodáva, že tento týždeň im ukázali, ako sa spúšťa kúrenie. V decembri sa plánujú venovať nábytku a zariadeniu. „Potom zostávajú práce v okolí areálu – terénne úpravy. Od februára a marca sa budeme venovať dokumentácii. Skolaudované to musí byť do konca apríla,“ priblížil Rácz s tým, že práce idú podľa plánu a budúci školský rok by deti mali nastúpiť do škôlky.

Financie na výstavbu získali z Plánu obnovy vo výške približne 760-tisíc eur. Obec projekt kofinancuje a podľa starostu má aj vlastné výdavky vo výške približne 20-tisíc eur. „Štát nemôže všetko podporovať, musí aj obec,“ dodal. Najdlhšie podľa neho trvalo verejné obstarávanie.

Materskú školu stavajú v centre obce, v areáli základnej školy. V Hosticiach majú v ZŠ aj kuchyňu. „V novej budove materskej školy bude len výdajňa. Budova je vzdialená približne 30 metrov, jedlo sa bude prenášať – tak ako to robíme aj teraz v pôvodnej škôlke,“ podotkol starosta obce s približne tisíc obyvateľmi. Výstavbu realizuje spoločnosť Cason Consulting z Rimavskej Soboty.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Nová materská škola v Hosticiach znásobí pôvodnú kapacitu. Budovu stavia firma z Rim. Soboty first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hodejov na juhu okresu Rimavská Sobota došlo včera večer k tragickej udalosti. Ako pre vobraze.sk uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, o život prišiel 56-ročný muž z Hodejova. Zranenia mu podľa hovorkyne mala doposiaľ nezisteným spôsobom mala spôsobiť 61-ročná žena.

„Muž zraneniam na mieste podľahol,“ konštatovala Faltániová. K incidentu došlo v rodinnom dome. Podľa informácii susedov a TV JOJ mala žena tento skutok nahlásiť susedovi, aby zavolal políciu. Zabiť ho mala sekerou. Mužovi už nepomohli ani policajti a ani dva tímy záchranárov. Podozrivú ženu zadržali. Prípad vyšetruje krajská polícia ako vraždu a prebiehajú procesné úkony. K pravdepodobnému požitiu alkoholu sa polícia ešte len vyjadrí.

Správa bude doplnená.

Zroj: vobraze.sk

<p>The post V obci Hodejov došlo k vražde. Podozrivú ženu zadržala polícia first appeared on vobraze.sk.</p>

Vyše dvestoročnú budovu v obci Hodejov, Kubíniovskú kúriu, čaká obnova fasády. Jej chátrajúci stav sa v posledných rokoch podarilo zvrátiť. Napriek tomu, že bola neadekvátne využívaná na bývanie rómskej rodiny, sa ju obci darí rekonštruovať. Dostala novú strechu i okná, obnovený bol aj štít budovy s ornamentmi. Ako ďalej pre vobraze.sk uviedla starostka obce Katarína Jakabová, bývalý šľachtický majetok budú naďalej rekonštruovať, najbližšie to má byť predná časť fasády. S jej obnovou chcú začať v marci.

Reštaurovanie fasády objektu Kúrie Kubínyi – Prónai v Hodejove bolo podporené najnovšie sumou 10-tisíc eur z dotácie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Postupnou realizáciou projektu sa má dosiahnuť záchrana národnej kultúrnej pamiatky, zamedzeniu jej ďalšej degradácie a prinavrátenie jej pôvodného historického výrazu.

Podľa starostky Jakabovej by chceli kúriu využiť ako informačné centrum. „Dali sme na to robiť projekt a potom skúsime požiadať o financie. Aby objekt nechátral, lebo je to krásna budova. Strecha tam už zatekala a bolo treba odvodniť aj okolie budovy,“ povedala starostka s tým, že zvažovali aj na domov dôchodcov, ale zmenili sa pravidlá a bolo by treba pristavať ďalšiu časť. „To by sme radšej postavili inde novú budovu,“ podotkla Jakabová a dodala, že o tom bude rozhodovať obecné zastupiteľstvo.

Kúria bola posledne využívaná na bývanie. Nájomníci však podľa starostky neplatili nájom a museli ich deložovať. „Dlho to trvalo, ale spravili sme to,“ podotkla. Na obnovu strechy získali 20-tisíc eur a skoro 15-tisíc doplatili z vlastných zdrojov. Podobne sa im podarilo vymeniť aj okná.

V obci s viac ako 1500 obyvateľmi rekonštruujú z prostriedkov obce interiér kultúrneho domu, pripravujú projekty na zateplenie materskej základnej školy a aj kultúrneho domu. Štát nám pomohol prostriedkami na strechu a zvnútra sme ju opravili spoločne so školou,“ skonštatovala.

Budovu postavili v roku 1800, po svojich predkoch ju mal zdediť Jozef Kubíni pochádzajúci z významného zemianskeho rodu pochádzajúceho z Vyšného Kubína. Podľa informácií portálu pamiatkynaslovensku malo ísť o hlavného stoličného sudcu. Podľa genealogickej tabuľky sa mala dochovať aj zmienka o tom, že bol zavraždený. Budova mala byť využívaná aj ako sedliacky dom pre ľudí pracujúcich na poli.

Zdroj: vobraze.sk, foto: obec Hodejov, pamiatkynaslovensku

<p>The post V Hodejove zvrátili chátrajúci osud Kubíniovskej kúrie, postupne ju rekonštruujú first appeared on vobraze.sk.</p>

V rimavskosobotskej nemocnici uzrelo ako prvé svetlo sveta v novom roku dievča. Narodilo sa mamičke z južnej časti okresu Rimavská Sobota. Nebolo to v nočných hodinách. „Dievča Lara Alexandra je prvým dieťaťom, ktoré prišlo na svet v novom roku v rimavskosobotskej nemocnici. Narodila sa mamičke Alexandre z Hodejova o 07.54 h. Váži 3070 gramov a meria 49 centimetrov. Mamička aj dieťatko sú v poriadku,“ uviedla pre vobraze.sk junior PR a marketingová špecialistka Penta Hospitals SK Bibiána Ovečková.

V roku 2023 sa v rimavskosobotskej nemocnici narodilo prvého januára o 2.45 h takisto ako prvé dievča. Bola to Kiara. „Narodila sa 24-ročnej mamičke Henriete z obce Janice,“ informovala vlani komunikačná špecialistka Jana Fedáková.

Pred dvomi rokmi prišlo na svet v R. Sobote rovnako ako prvé dievča, ktoré dostalo meno Zoe. Narodila sa na Nový rok o 8.07 h.

Sieť nemocníc Svet zdravia zmenila od prvého októbra minulého roka názov na Penta Hospitals. Nemocnica v Rimavskej Sobote je jej súčasťou.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Ako prvé prišlo na svet v rimavskosobotskej nemocnici dievča first appeared on vobraze.sk.</p>

Už takmer štyridsať rokov uplynie odvtedy, ako začala v zdravotníctve pracovať Alžbeta Matalová z Rimavskej Soboty. Poznať ju môžete ako sestričku z chirurgie či interného oddelenia rimavskosobotskej nemocnice ešte zo začiatku 90-tych rokov, kde zbierala cenné skúsenosti. Tie využíva naďalej ako záchranárka. V tejto pozícii zažila toho veľa, bola navrhnutá aj na ocenenie Zlatý záchranársky kríž. Zažila aj vážnu nehodu v sanitke. Vie tak pochopiť aj ľudí, ktorí zažívajú utrpenie pri dopravných nehodách.

Prácu záchranára považuje za veľmi peknú

Ako v rozhovore pre vobraze.sk Alžbeta Matalová prezradila, sestričkou chcela byť odmalička. „Chcela som sa starať o starú mamu. Ona sa toho už nedožila, ale ja som sa ňou stala,“ priblížila Matalová, ktorá záchranársku prácu považuje za veľmi peknú, zodpovednú, ale čoraz náročnejšiu prácu, čo sa týka počtu výjazdov. Pracuje v záchranke v Hosticiach, kde býva svedkom aj nízkej životnej úrovne.

„Častokrát nevieme, kam sa dostaneme a k akému pacientovi ideme, či nie je násilný. Môže byť nahlásené, že ťažko dýcha a na mieste sú všetci opití a sú agresívni alebo opačne, že nahlásia nevoľnosť pacienta, a keď prídeme na miesto, tak je už v bezvedomí.“ Počty zlých pocitových výjazdov tak prevyšujú tie dobré.

Najviac ju naučili lekári

Gro výjazdov majú podľa nej k vnútorným chorobám, ktoré potrebujú odborné vyšetrenie a sú náročné na diagnostiku. Samotné nehody či úrazy tvoria približne desať percent. Osobne má najradšej tie, kde vedia očividne pomôcť pacientovi. Aj preto má bližšie k chirurgickým odborom a až neskôr sa dostala v nemocnici na interné oddelenie a na JIS-ku.

Tu mala podľa jej slov šťastie na lekárov a primárov, ktorí ju toho naučili najviac. Hlavne Jozef Zorvan a neskôr aj Ladislav Ruffíni. „Tu som dozrela vnútorne na túto prácu a boli to najkrajšie časy. Mala som sa od koho učiť. Boli sme veľmi dobrý kolektív. Hlavne na JIS-ke. Organizovala som často aj stretnutia na Kurinci, kde sme mali možnosť spoznať sa aj po inej stránke a aj svoje rodiny. Keď sa stretneme, tak stále na to spomíname. Bola tam súdržnosť, oddelenie bolo trochu iné.“

Na Ruffíniho spomína v najlepšom

„Ladislav Ruffíni bol nielen dobrý lekár, kardiológ, ale aj ako človek. Vedel vysvetliť a bolo mu jedno, či to vysvetľuje lekárovi alebo sestre. Stále mal tie správne slová, aby človek pochopil, o čo ide. Jedna vec je, čo sa naučíš v škole. Čo ale nevidíš, nevieš a on bol presne ten, ktorý to vedel vysvetliť. U neho aj keď hocijaký ťažký stav prišiel, tak aj hrobárovi z lopaty vzal pacienta. A to bolo na tom to pekné. Neskôr sa zmenila legislatíva a dobrí lekári odišli,“ spomína Betka Matalová.

Pripomenula, že boli zvyknutí samostatne pracovať, čo ich aj učili, no po zmenách v zdravotníctve nemohli pomaly ani tlak odmerať samostatne. „Dosiahla som tam vrchol a cítila som, že potrebujem odísť.“ Keď prišli záchranári, rozhodla sa pre zmenu a v roku 2006 nastúpila k záchranke medzi prvými. „Bola to iná práca ako s pacientom na lôžku. Vstupujete do domáceho prostredia a podľa potreby treba vedieť veľmi rýchlo konať,“ hovorí Matalová, ktorá vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Lučenci a neskôr si spravila dva postgraduály. Z intenzívnej medicíny pre dospelých a potom na záchranke urgentnú medicínu. Pri ich činnosti je dôležitý kontakt s pacientom, dôvera či jednoduchué držanie za ruku.

Sanitka na majákoch

„Našla som sa v tejto práci, len to trvalo nejaký čas,“ povedala a s rešpektom približuje prvé výjazdy v sanitkách s majákmi. „Bol to adrenalín. Srdce nám bilo v hrdle a museli sme sa rýchlo rozhodovať v sanitke. Vtedy to bol rešpekt aj pre ľudí, nebolo tak veľa sanitiek na cestách ako teraz,“ doplnila. Ak by si mala v súčasnosti zvoliť prácu záchranára, tak by to bolo s veľkým rešpektom. „Ja som mala našťastie veľa praxe z interného a hlavne z JIS-ky. Približne 90 percent výjazdov tvoria vnútorné choroby, problémy s tlakom, bolesti,“ ozrejmila Matalová. Vzhľadom na zhoršenú dostupnosť a náročnosť zásahu využívajú aj vrtuľníkovú záchrannú službu.

Baví ju architektúra a more

Alžbeta Matalová bola sestričkou aj na zubnom, infekčnom a robila staničnú sestru na internom. Ak by nebola záchranárkou, zvolila by si architektúru. „Zariaďovanie bytov ma baví. Rada pozerám programy o prestavbe starých bytov. Je to inšpiratívne,“ hovorí a dodáva, že najväčší oddych a energiu jej prináša more a pohľad na lode. Je pritom jedno, či je more studené, alebo teplé. Bola pri mori aj Írsku, Poľsku či Chorvátsku. Jej snom je dostať sa na výletnú loď. Jej najväčšou radosťou sú teraz vnúčatá, ktoré vypĺňajú jej voľný čas. „Dávajú mi veľmi veľa lásky a objatí ako starému rodičovi, svoje deti som brala inak,“ poznamenala.

Jej dcéra Veronika bola účastníčkou finále Miss Slovensko 2008. Syn Peter je zubný technik a baví ho behanie a lezenie po kopcoch. Opakovane zdolal Mont Blanc, najvyšší vrch Álp a západnej Európy.

Zažila vážnu autonehodu v sanitke

V sanitke strach nemá, aj napriek tomu, že prežila vážnu nehodu. Stala sa viac ako desať rokov dozadu pri motoreste Cieľ. „Kolegovia sa ma pri prejazde tým miestom často pýtajú, či tam  nemám zlý pocit. Nepozerala som sa vtedy na cestu. Venovala som sa vzadu pacientovi a vypisovala som papiere. Zrazu prišiel náraz a ja som letela. Našťastie dopadli prvé ruky, aj keď tvár utrpela najviac, lebo som hlavou narazila. Dolámané som mala asi všetky kostičky aj zuby,“ spomína Matalová. Ona dopadla najhoršie, aj keď si to neuvedomovala. Pamätá si ešte, že telefonovala o udalosti kolegom, pacientka bola pri vedomí, vodič bol mimo auta a ona mala krvavé tričko.

„Do poslednej chvíle som bola pri vedomí, kým prišli záchranári, kolegovia i vrtuľník.“ Ako poznamenala, aj kvôli tejto skúsenosti sa vie vcítiť, čo zažívajú ľudia pri takýchto situáciách. Bol to adrenalín, kým všetko vybavila. „No, keď už prichádzajú záchranári, tak zo skúseností vieme, že prichádza uvoľnenie, lebo si človek vydýchne, že sa záchranári už postarajú. Tomuto sa hovorí smrť od záchranára. Preto je dôležité, aby záchranári komunikovali s pacientom, aby neodchádzal,“ hovorí Betka Matalová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Alžbeta Matalová

<p>The post Záchranárka pracuje v zdravotníctve takmer 40 rokov. Rada spomína na zlaté časy na JIS-ke first appeared on vobraze.sk.</p>

Verejný vodovod v okrese Rimavská Sobota by sa mal rozšíriť o ďalšiu obec. Je ňou Hodejov na juhu okresu Rimavská Sobota. Ako pre vobraze.sk uviedla starostka obce Katarína Jakabová, ide o projekt podporený z eurofondov, ktorým sa zaoberajú už vyše troch rokov. Podľa jej slov ide o veľmi dobrú správu pre obyvateľov, ktorí majú dusičnanú a nevyhovujúcu pitnú vodu. „Dúfam, že všetci sa budú chcieť napojiť na vodovod,“ dodala Jakabová, ktorá ale problém aktuálne vidí v navýšení ceny práce.

„Na kofinancovanie sme mali ušetrené peniaze, ale kým sme to doriešili, tak sa zvýšili ceny v zákazke asi o pol milióna eur. Musíme teraz na to hľadať peniaze. Budeme žiadať navýšenie rozpočtu z dôvodu zvýšenia ciec stavebných materiálov. Iné riešenie nemáme,“ hovorí starostka, ktorú opätovne zvolili do funkcie v komunálnych voľbách. „Preto som teraz vo voľbách kandidovala, aby som to dotiahla do konca,“ dodala.

Podľa jej slov majú v obci 380 domov, ktoré by sa mohli napojiť na centrálny rozvod pitnej vody z Klenovskej priehrady. „Vodovod a rozvody sú pritiahnuté iba po susednú obec Gortva, odkiaľ sa budeme ďalej napájať. Projekt má dve etapy. Pritiahnutie vody k obci a potom ešte samotné rozvody v našej obci,“ hovorí starostka Hodejova. Zároveň dodala, že dodávateľov už majú a čakajú na odobrenie výsledkov verejného obstarávania na ministerstve vnútra a ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prvú etapu má podľa oznámenia vo vestníku zrealizovať spoločnosť SVOMA z Lučenca v hodnote 1 158 025,00 eur bez DPH. Druhú etapu by mala zrealizovať spoločnosť Combin Banská Štiavnica. Celková hodnota zákazky je v tomto prípade uvedená ako 575 000,00 eur bez DPH. Jakabová predpokladá, že s prácami by sa mohlo začať budúci rok a termín realizácie je 12 mesiacov. Vodovod ďalej podľa starostky nemajú ani v ďalšej obci Blhovce. 

V okrese Rimavská Sobota je 41 obcí bez zavedeného centrálneho rozvodu pitnej vody. Ako pre vobraze.sk ďalej priblížila Denisa Csanková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Rimavská Sobota, v našom okrese je 16,6 percenta obyvateľov, ktorí nemajú možnosť pripojiť sa na vodovod. V okrese Revúca je toto číslo menšie, necelých päť percent.  V obidvoch okresoch má podľa Csankovej možnosť napojenia na verejný vodovod celkom 96 obcí a využiteľnosť je vyše 82 percent. Napojenie na verejný vodovod nevyužíva približne 18 tisíc obyvateľov. Individuálne zdroje pitnej vody, kvalitu vody a dezinfekciu vo vlastných studniach, by si mali obyvatelia kontrolovať. Z ekonomického hľadiska si to však častokrát nerobia. Túto možnosť poskytuje Úrad verejného zdravotníctva raz do roka, v rámci Svetového dňa vody.

Pribúdajú obce s obmedzeniami na využívanie pitnej vody. Vysychajú niektoré riečky i pramene

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Do Hodejova pritiahnu vodovod. V okrese R. Sobota je stále vyše 40 obcí bez centrálneho rozvodu pitnej vody first appeared on vobraze.sk.</p>

História sa dá učiť aj z pohľadníc. Živým príkladom tohto tvrdenia je aj prípad Júliusa Cmoreja rodáka z Tornale. Vo svojej zbierke pohľadní ich má vyše 3 500 kusov. Je autorom a spoluautorom viacerých kníh. V septembri mu vyšla kniha „Carlton – Savoy – z histórie hotela“.

„Dejepis ma zaujímal už na základnej škole, ale takú ozajstnú iskru mi dali práve pohľadnice, ktoré som začal zbierať aj vďaka môjmu otcovi, ktorý dlhé roky pracoval na pošte v Tornali,“ priblížil pre vobraze.sk 67-ročný Július Cmorej, ktorý v Tornali absolvoval základnú a strednú školu. Ako stredoškolák bol členom folklórneho súboru Čierťažeň presláveného v tom čase na celom Slovensku. V Banskej Bystrici vyštudoval ekonomický smer so zameraním na cestovný ruch, ktorému sa venuje približne tridsať rokov. V súčasnosti býva v Bratislave.

Podľa jeho slov sa vždy rád vracia do rodného Gemera, či už do Tornale, alebo Hodejova – odtiaľ má aj manželku – alebo za rodinou a príbuznými do Rimavskej Soboty či do Fiľakova. Vo svojom rodisku si vysoko vážia jeho prácu, veď prvé zrnká z jeho bohatej publikačnej tvorby práve tu uzreli svetlo sveta.

Kniha „Tornaľa na historických pohľadniciach“, na ktorej sa podieľal ako spoluautor, zožala veľký úspech a za pár mesiacov bola rozpredaná. Okrem prezentácie spomínanej publikácie mal už dvakrát aj výstavku starých historických pohľadníc v tomto meste pri príležitosti osláv dňa mesta. Za publikačnú činnosť a šírenie dobrého mena mesta v roku 2013 dostal aj cenu primátorky Tornale. Do ďalšej knihy „Kúpele odviate časom“ – čo je doplnené 400 dobovými fotografiami tiež nezabudol na kedysi chýrne gemerské kúpeľníctvo – Hodejov, Leváre, Rožňavu.

„Aj ja, aj manželka Valéria pochádzame z tohto kraja. Vždy sa sem radi vraciame a so záujmom sledujeme dianie v tomto regióne,“ hovorí Cmorej. Jeho doterajšia tvorba prameniaca zo svedectva a historickej výpovede pohľadníc je doplnená ďalšími piatimi dielami. Ako autor alebo spoluautor sa podpísal pod diela: „Bratislava-Pressburg-Pozsony“, „Bratislava svedectvo historických pohľadníc“, „A pozsonyi kifli története“, „Devleskere Čhave“ – v piatich jazykoch pojednáva o živote a kultúre rómskeho etnika, „Carlton – Savoy – z histórie hotela“- vyšla koncom septembra 2022.

Každá z týchto kníh má svoju „históriu“. Ako perličku uvádza zrod prvej: „ Chcel som to vydať ešte v 1989-tom roku, no vtedy ešte „zúrila“ socialistická kultúra. Súdruhovia si dali podmienku, že vzhľadom na maďarské a nemecké nápisy na niektorých pohľadniciach to v takejto podobe nemôže vyjsť. Buď to vyretušujeme a doplníme slovenským textom, alebo bohužiaľ …. Nuž kniha z tohto dôvodu vyšla iba po demokratických zmenách v roku 1991.“

Ako čas plynie tým sa aj jeho plány a predsavzatia posúvajú ďalej. V súčasnosti pracuje na doplnení a druhom vydaní knihy „Bratislava svedectvo historických pohľadníc“ – vzhľadom na obrovský záujem o toto historicko-dokumentárne dielo. A čoskoro sa má dostať do tlačiarne aj žiadané slovenské vydanie histórie bratislavských rožkov.

Vášeň zbierať pohľadnice u Júliusa Cmoreja vrcholila v hlavnom meste, kde boli k tomu aj vhodné podmienky. Najprv tematicky zbieral Tornaľské – Šafárikovské pohľady – dnes ich má vyše osemdesiat. Neskôr však prepadol hlavnému mestu, krásavici na Dunaji. Vo svojej zbierke ich počet odhaduje na vyše 1600 kusov. Ako to už býva u zberateľov zvykom prišla aj všehochuť – všetko, čo je pekné, zaujímavé a kvalitné, ale hlavne prepojené s históriou, kultúrou alebo s umením. Postupne začal navštevovať burzy nie len v Bratislave, ale vo Viedni, v Budapešti ale viackrát sa otočil aj v Prahe a nakoniec využíval aj možnosti nákupu na internete. Pri rozširovaní zbierky mu hrala do karát aj jeho práca a povolanie. Od skončenia štúdií pracuje v cestovnom ruchu. Bezmála tridsať rokov prevádzkuje vlastnú cestovnú kanceláriu a desať rokov aj funkcionárčil ako prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárii.

Zdroj: Ladislav Polgári, vobraze.sk

<p>The post Pohľadnice Tornalčana zdobia už sedem publikácií first appeared on vobraze.sk.</p>

V obci Hajnáčka kandidujú na post starostu traja uchádzači. Na tejto pozícii by chcel pokračovať súčasný starosta Ivan Poprocký (Aliancia – Szövetség, Sme rodina, Hlas – SD). O dôveru voličov sa ďalej uchádzajú učiteľ Attila Chovan (nezávislý) a podnikateľ Dionýz Pál (nezávislý). Obidvaja sú poslancami obecného zastupiteľstva a Chovan zároveň zástupcom starostu. O kandidátoch vobraze.sk informovala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Agneša Szabóová. Ako dodala, na poslancov kandiduje dvanásť adeptov a obecné zastupiteľstvo bude naďalej tvoriť sedem zástupcov občanov.

O funkciu starostu sa v obci Tachty uchádzajú dvaja kandidáti. A to jednak terajší starosta Július Molnár (Aliancia – Szövetség) a jeho súperom je železničiar Róbert Bášti (nezávislý). Ten je poslancom obecného zastupiteľstva a tiež zástupcom starostu. Pre vobraze.sk to uviedla zapisovateľka miestnej volebnej komisie Alžbeta Pálová. Ako doplnila, v obci majú trinásť záujemcov o mandát poslanca. Sedem z nich sa stane poslancami obecného zastupiteľstva.

V obci Gemerský Jablonec ašpirujú na post starostu dvaja kandidáti. Sú nimi terajší starosta Július Agócs (Aliancia – Szövetség) a podnikateľ Štefan Farkas (Maďarské fórum), ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva. Pre vobraze.sk to povedala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Silvia Miglaviczová. V obci majú podľa jej vyjadrenia šestnásť kandidátov na poslancov. Obecné zastupiteľstva bude naďalej tvoriť sedem poslancov.

Troch uchádzačov o starostovské kreslo majú v Hodejove. O hlasy voličov sa uchádza súčasná starostka Katarína Jakabová (Aliancia – Szövetség), ako aj nezamestnaný Daniel Illéš (Strana rómskej koalície) a opatrovateľka Mária Farkas (Hlas – SD). Pre vobraze.sk to povedala zapisovateľka miestnej volebnej komisie Veronika Katyiová. Ako ďalej informovala, o funkciu poslanca má záujem sedemnásť kandidátov. Obecné zastupiteľstvo bude naďalej pozostávať zo siedmich poslancov.

Komunálne voľby sa uskutočnia 29. októbra.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V Hajnáčke a Hodejove sú traja kandidáti na starostu, v Tachtách a Gemerskom Jablonci dvaja first appeared on vobraze.sk.</p>

Voda je čoraz cennejšia a odporúča sa ňou neplytvať. Pretrvávajúce sucho sa čoraz viac podpisuje pod znižujúce sa stavy pitnej vody už aj v okrese Rimavská Sobota. Ako pre vobraze.sk priblížila riaditeľka marketingu a komunikácie Veolia SK Slavomíra Vogelová, už v priebehu júna a už aj júla zasielali výzvy na niekoľko obecných úradov s lokálnymi zdrojmi pitnej vody v okrese R. Sobota. „Zaslané boli výzvy na zákaz používania pitnej vody na iné účely, ako na ľudskú spotrebu,“ priblížila Vogelová, poda ktorej súčasná situácia v oblasti zásobovania pitnou vodou v regióne ich pôsobnosti je naozaj výnimočná. „Odhadujeme, že takýto stav nebol zhruba 10 rokov,“ povedala. Najnovšie sa obmedzenia týkajú obyvateľov obcí Studená, Petrovce, Dubno, Gemerské Dechtáre, Hostice, Jestice.

Pred mesiacom to boli obce Teplý Vrch, Budikovany, Drienčany, Padarovce, Dražice, Veľký Blh. „V prípade potreby budú vyhlásené ďalšie regulačné stupne,“ hovorí Vogelová a dodáva, že kompetencie na kontrolu opatrení a prípadný postih za nedodržiavanie opatrení majú v tomto prípade obce.

Na vodnú nádrž Klenovec je napojených len viac ako polovica obcí okresu Rimavská Sobota. Napojenie chýba asi v 40-tich obciach. „Vodná nádrž zatiaľ kapacitne postačuje požiadavkám na množstvo dodávanej surovej vody potrebnej na výrobu pitnej vody,“ ubezpečila Vogelová s tým, že pitnú vodu dovážajú podľa objednávok do obcí Chrámec, Drňa či Sútor. 

V dôsledku dlhotrvajúceho obdobia bez zrážok poklesla hladina nielen povrchových, ale aj podzemných vodných zdrojov. „Znižuje sa výdatnosť vodných zdrojov, klesajú zásoby podzemných vôd, klesá prítok do akumulácie. Zároveň sa počas leta zvyšuje spotreba vody na polievanie záhrad, trávnikov, napúšťanie bazénov a podobne,“ opísala situáciu. Ak by sa situácia zhoršila, v zmysle zákona o regulácii v sieťových odvetviach môžu podľa Vogelovej v spolupráci s obcou zaviesť časovú reguláciu dodávky vody z verejného vodovodu.

Okrem podzemných vôd ubúda vody aj v riekach v okrese Rimavská Sobota. Vyschla napríklad riečka Gortva, ktorá preteká Blhovcami, Hodejovom, Gortvou či Jesenským. Tu tvorí prítok rieky Rimava, ktorá je čoraz nižšia už aj v Rimavskej Sobote. Na slabnúce pramene a slabšie prietoky upozorňoval pred mesiacom už aj Vladimír Šándor, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote. Téme sme sa venovali začiatkom leta. Odporúčania pre nosenie viac vody platia aj pre turistov, ktorí využívajú pramene na svojich cestách. 

Pramene s pitnou vodou slabnú. Bude s ňou treba šetriť

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pribúdajú obce s obmedzeniami na využívanie pitnej vody. Vysychajú niektoré riečky i pramene first appeared on vobraze.sk.</p>