Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudlo gubárstvo. Slávnostné vyhlásenie nových zápisov do neho sa uskutočnilo minulý piatok v Bratislave aj za účasti gubára Jána Fottu z Klenovca. Ten si spoločne so Stanislavou Zvarovou, predsedníčkou o.z. RODON Klenovec a zároveň poverenou riaditeľkou Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote prevzal osvedčenie o tomto zápise. „Veľmi sa tešíme z toho, že sa to podarilo. Je to zadosťučinenie hlavne pre Jána Fottu, ktorý je v súčasnosti jediným výrobcom gúb na Slovensku. Myslím si, že ho to tak trochu povzbudí v tej ďalšej činnosti a rovnako aj nás všetkých,“ uviedla pre vobraze.sk Stanislava Zvarová.

Podľa nej to trochu pridalo aj na vážnosti obci. „Bude to možno aj podnetom, aby sme Múzeum súkenníctva a gubárstva v Klenovci zase trochu zatraktívnili a vo väčšej miere ho využívali na prezentáciu. Rovnako to platí aj o Gemersko – malohontskom osvetovom stredisku,“ pokračovala.

Okrem gubárstva pribudli do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva i ďalšie prvky. „Chceli sme gubárstvo ako remeslo viac spropagovať, aby sa dostalo do povedomia čo najširšej verejnosti, aby sa našiel nejaký záujemca, ktorý by sa od Jána Fottu toto remeslo ešte učil, aby nezaniklo,“ vysvetlila Zvarová. Ako dodala, predkladateľom žiadosti o zaradenie gubárstva do reprezentatívneho zoznamu NKD boli o. z. RODON Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja a partnerom toho celého obec Klenovec. „Žiadosť som spracovala ešte pred dvomi rokmi. Certifikát sme odovzdali obci Klenovec, do rúk starostky Kataríne Pribilincovej,“ poznamenala.

Stanislava Zvarová, ktorá je zároveň známou folkloristkou i poslankyňou klenovského obecného zastupiteľstva, poukázala na to, že gubárstvo je súčasťou kultúrnej a lokálnej identity spoločenstva obce Klenovec. „Ako RODON i GMOS organizujeme aj tvorivé dielne pre deti a mládež v rámci prezentácie gubárstva. Toto remeslo Ján Fotta prezentuje tradične tiež počas Klenovskej Rontouky,“ doplnila.

V súčasnosti sa o gubárstve môžu záujemcovia viac dozvedieť aj v Gemersko – malohontskom múzeu v R. Sobote, kde sa koná o ňom výstava.

Zdroj: vobraze.sk, foto: Anna Medveďová

<p>The post V Klenovci majú radosť. Gubárstvo pribudlo do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska first appeared on vobraze.sk.</p>

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vo štvrtok 12. septembra uskutočnila vernisáž výstavy Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte. Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu Gemersko-malohontského múzea a Baníckeho múzea v Rožňave predstaví históriu, rozšírenie, výrobné postupy v minulosti významného remesla – gubárstva. Výstava potrvá do 31. decembra tohto roka. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva.

Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb. Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom, alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu.

Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu, Sicíliu až do roku 1926. V medzivojnovom období tu pôsobili gubári Karol Nagy, Ondrej Kysel, Ján Jurín a Ľudovít Kováč, po 2. svetovej vojne tu pracovali už len dvaja gubári – Ján Jurín a Ľudovít Kováč.

Na tradície gubárstva v Jelšave nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. V tom čase sa tkaním gúb v Klenovci zaoberali pôvodne súkennícke rodiny – Aláčovci, Brndiarovci, rodina Ondreja Bobrovského. Okrem nich sa zhotovovaniu gúb venovali napríklad tiež Jozef Pap, Ondrej Antalík, Helena Knížová, Júlia Vološčuková, Ján Šramo, Ján Jakabšic, Mária Ostricová, Helena Hrušková, v neďalekých Rimavských Zalužanoch Jozef Siničák. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. – 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta.

Okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb i vo východnej časti regiónu – v Jelšave guby najdlhšie tkala Helena Krušpierová, v Revúckej Lehote sa venovala výrobe gúb Lýdia Kubincová, v Hucíne pôsobila gubárka Kerekešová. V Šiveticiach viac ako 40 rokov tkala guby Amália Dideková, od nej sa naučila zhotovovať guby Anna Galisová, ktorá sa danému remeslu venovala do roku 2010.

Zdroj: tlačová správa – Ľudmila Pulišová (redakčne upravené) , GMM, foto: Attila Gecse

<p>The post Gubárstvu sa v regióne venovali viacerí výrobcovia. Posledným mohykánom zostáva Klenovčan Fotta first appeared on vobraze.sk.</p>