Na Salaši pod Maginhradom sa s gazdom prišli zúčtovať bačovia i valasi, ktorých jesenné počasie zahnalo s ovečkami z vŕškov do dolín. Starým zvykom si tak popri ukážkach prác na salaši i spracovania ovčej vlny, mlieka či mäsa priblížili valaské zvyky i kultúru. Išlo v poradí už o jedenásty ročník podujatia Mitrovanie, ktoré sa viaže na deň svätého Demetera alebo Mitra.

Návštevníci sa mohli zapojiť do súťaže v jedení halušiek i pití žinčice. O dobrú náladu sa postarali folkloristi i rozprávkové postavičky známych valachov Maťko a Kubko. Chodili na salaši medzi stánkami, kde sa s každým radi fotili či zatancovali. Osobitný priestor pri humne patril aj tento rok súťažným tímom, ktoré varili baranie tradičné i netradičné špeciality.

Porota tento rok vyhodnotila za najchutnejšiu špecialitu tím Mikroregiónu Rimava a Rimavica, ktoré združuje niekoľko obcí. Súťažili samotní starostovia s oddanou šéfkuchárkou Henrietou. Ako prezradili, tento rok do perkeltu z baranieho mäsa a maslovými haluškami pridali medvedí cesnak . „Aby sme boli všetci zdraví,“ podotkla s tým, že zo skúseností z minulých ročníkov vlastným telom musia chrániť hotové jedlo, kým neochutnajú porotcovia. Varili z piatich kilogramov baraniny, ktorú ako súťažiaci dostanú od organizátorov. „Do dvadsiatich minút z toho už nemáme nič,“ povedala s úsmevom.

Patria k pravidelným účastníkom a zatiaľ sa im podarilo vyhrať štyrikrát. Minulý rok obsadili druhé miesto. Medzi tímami boli aj dôchodcovia z Hnúšte, či partia mladých kuchárov známych z kulinárskych súťaží v regióne pod názvom Zvar.

Neoddeliteľnou súčasťou valaských tradícií boli fujaristi i folklórne skupiny. Prišli z regiónu, ale aj z Očovej. Novinkou tento rok boli trombitáši z Poľska, ktorí navodzovali tú správnu atmosféru vďaka svojim hudobným nástrojom, špecifickým trombitom. O dobrú náladu sa postarali dopoludnia na malom pódiu a popoludní pri väčšom. Svoje umenie prišli predviesť aj členovia gajdošskej hudby Beskyds z Oravskej Polhory.

Návštevníkom sa na podujatí páčilo a považujú ho za jednu z posledných akcií takéhoto charakteru pod holým nebom. Osobitne vyzdvihli jedinečnosť ovčích výrobkov a syrov, ako aj žinčice, ktorá dokonale zahasí smäd. O výrobe bryndze viac prišiel hneď v úvode podujatia porozprávať bača z Liptova.

V priebehu dňa návštevníci videli strihanie oviec, odváranie žinčice, výroba syrov, pareníc a bryndze či spracovanie ovčej vlny. V prezentačnom stánku MAS MALOHONT prebiehala ochutnávka regionálnych produktov vrátane Klenoveckého syrca zo syrárne pri Salaši pod Maginhradom.

Pri stánkoch sme stretli fujaristu Dušana Cébera z FS Rimavan. Už viac ako 30 rokov sa venuje výrobe fujár a píšťal. Svoje remeslo predviedol aj Ján Fotta, ktorý je posledným mohykánom vo výrobe gúb. To bolo nedávno zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Predviedol spracovanie ovčej vlny, od česania, pradenia, tkania a hlavne výrobu guby. Ako pre vobraze.sk na Mitrovaní včera povedal, bol potešený záujmom mladých chlapcov, ktorí si prišli vyskúšať toto remeslo. „Snažia sa naučiť základné techniky česania a následného pradenia. Myslím si, že je to celkom zaujímavé a vydarené podujatie,“ povedal Ján Fotta z Klenovca.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Na salaši Pod Maginhradom ukázali verejnosti pastierske zvyky a tradície. Mitrovanie pritiahlo aj nováčikov + foto first appeared on vobraze.sk.</p>

Včelárstvo je hotová veda. O tom, že to „nie je med lízať“, nám porozprával Milan Krokavec (51), ktorý sa včelárstvu venuje viac ako 17 rokov. Včelárenie nepovažuje za povolanie. „Je to životný štýl. Srdcová záležitosť,“ povedal pre vobraze.sk skúsený včelár Milan Krokavec z Kraskova, ktorý začínal od nuly a dnes chová v priemere 50-60 rodín. Venuje sa chovu nie len včiel, ale aj chovu matiek. Podľa neho sa tomu mnohí drobní včelári vyhýbajú, pretože nechcú obetovať zo svojho malého počtu včelstiev ešte aj včelstvá na chov matiek. Podľa jeho slov je takýto chov akousi nadstavbou včelárstva. Umenie pritom nie je začať, ale vydržať.

Hlavným výsledkom Milanovej činnosti je tvorba nových rodín a ich predaj začínajúcim včelárom. Až následne ide o výrobu medu. „Med vytáčam len raz na konci sezóny, a to kvetový. Je v ňom zahrnuté všetko, čo v mojom okolí kvitne,“ povedal Milan, ktorý dodáva, že množstvo medu, ako aj úhyn včiel ovplyvňujú veľké plochy monokultúr. „Pestuje sa prevažne jedna plodina a to je zlé pre nás včelárov. Okrem toho je veľa postrekov. Tie by mali robiť až vo večerných hodinách po 21.00. Popri včelách vyrába aj úľe.

V tomto ročnom období sa Milan venuje hlavne povinným jarným prehliadkam svojich včelích fariem. „Za pomoci asistenta veterinárneho lekára sa kontroluje, či sú včely zdravé a či sú v poriadku po zime, aby neprenášali choroby. Následne dostaneme certifikat, “ dodal. Štípancom od včiel sa mu darí vyhýbať a veľa ich nebolo. Ako on sám tvrdí, údajne je to aj preto, že včely si poznajú svojho gazdu.

Milan Krokavec je vyučený elektrikár. Po revolúcii sa stal živnostíkom. V Hnúšti mali obchod a robil predavača a zásobovača zhruba 15 rokov. Potom ho osud zavial k včelám. Z rodiny sa tomu u nich nevenoval nikto, takže začínal od nuly. Zaoberá sa ním od roku 2005, keď bol nezamestnaný a rozmýšľal čo ďalej. Absolvoval kurz v Čechách, preštudoval množstvo odbornej literatúry, aby sa mohol pustiť do práce.

Milana Krokavca môžete stretnúť na remeselných podujatiach, predajných akciách, či jarmokoch. Zo súťaží si najviac váži 2. miesto na celoslovenskej súťaži o najlepšie úľové dno. V spolupráci s občianskym združením Gemerské grúne a portálom farmička.sk robili viaceré prednášky v Ostranoch, na Babinci, v Kraskove, v ktorých sa zamerali hlavne na začínajúcich včelárov a poskytli im všetky potrebné infomácie.

Venuje sa deťom

Venuje aj osvete včelárstva. „Obe moje deti chodili do ZŠ P.K. Hostinského v R. Sobote, robili sme s pani učiteľkami, hlavne Renátou Sivokovou, dni pre deti. Na I. stupni sme na chodbe spravili výstavku včelárskeho náradia, včelích produktov, medík. Deti mohli aj ochutnávať a doniesol som na ukážku živé včely v presklenom úli,“ priblížil a dodal, že súčasťou dní bola aj prednáška s besedou, kde sa postupne vystriedali žiaci celého prvého stupňa.

Podľa Milana to bol zážitok, nielen pre deti, ale aj pre pani učiteľky. Mali možnosť vidieť, ako to v úli vyzerá naživo, vidieť zblízka a v bezpečí včely, trúdy a aj kráľovnú.

V rámci Gemerského jarmoku pripravoval každý rok pre deti súťaž. „Kreslili na včelársku zadanú tému, a potom sme vybrané práce ohodnocovali diplomom a sladkými odmenami. Vystavené práce boli umiestnené v Dome kultúry na poschodí. Bohužiaľ, ako na záver dodal, tieto aktivity boli prerušené pandémiou, ale verí, že spolupráca bude pokračovať.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Včelárstvo nie je med lízať, tvrdí Milan Krokavec z Kraskova first appeared on vobraze.sk.</p>

Tradičné motívy a remeselná tvorba jej proste učarovali. Bábikárka Gabriela Medveďová, rodáčka z Tisovca, už roky vyrába miniatúry krojov i ľudové odevy. Sú typické farebnosťou a ornamentom charakteristickým pre Gemer-Malohont. Poznať ju môžete aj z rôznych podujatí z oblasti tradičnej ľudovej kultúry ako je rontouka, mitrovanie či Koliesko. Bábiky prezentovala posledne aj v lučeneckej galérii. Spájaná je s Hrachovom, kde pracuje v potravinách a tvorila mnohé bábiky cez projekty. Momentálne žije v Hnúšti a s radosťou šije aj trom vnučkám. Tie najmenšie, dvojičky mali počas Vianoc rok, a tak niektoré oblečenie šije rovno dvojmo.

„Vyšívaniu sa venujem viac ako 17 rokov, som vyučená krajčírka,“ uviedla pre vobraze.sk 48-ročná Gabika Medveďová, ktorá je držiteľkou regionálnej značky Gemer – Malohont.. Ako nám prezradila, vyšívanie ju bavilo už v detstve. Vznikali tak prvotiny, ako šatôčky pre bábiku. Jej tvorba začala karnevalovými kostýmami. „Cez tieto kostýmy som začala čarovať tieto moje zručnosti,“ hovorí a dodáva, že potom ich začala zapožičiavať pre druhých rodičov a ich deti. „Rodičia mi to schvaľovali a postupne z roka na rok som sa z piatich kostýmov dostala na sto kusov. Potom ma podchytila vtedajšia starostka z Rimavských Zalužian Janka Ďurišová a konkrétne ku krojom na bábiky som sa dostala v rokoch 2007-2008,“ spomenula.

Keď prišla do Občianskeho združenia Ozveny, tak začala robiť rôzne aktivity. „V tom čase som bola vedúca materského centra a tam sa to rozbehlo. Mala som na starosti rodičov s deťmi, ktorí boli na materskej, tvorila som im programy a cez tieto programy vznikol malý projekt 10 kusov bábik v kroji. Veľmi ma podporili kolegyne Stanka Zvarová, Mirka Kubaliaková a Elenka Kubaliaková. Tento projekt mal úspech,“ priblížila Medveďová.

Spolupráca s Moravou

O dva, tri roky napísali väčší projekt na bábiky v kroji. „Tam bola spolupráca s Moravou a so Slovenskom. Ukončenie tohto projektu vyvrcholilo výstavou v mlyne vo Veľkých Teriakovciach,“ podotkla. Verejnosť mala vtedy možnosť vidieť 60 kusov bábik, z toho 30 bolo z nášho regiónu Gemer-Malohont. „Väčšinou sa prezentujú krojmi Rejdová, Kokava a Klenovec. Podľa kroja viete, z ktorej oblasti sú,“ priblížila. Výšivka z Gemer-Malohontu je výnimočná svojou jednoduchosťou. Kroj nie je príliš zdobený a práve v tej jednoduchosti spočíva krása. Používajú sa v ňom biele, červené, modré, poprípade čierne nitky. Tie sa striedajú a vytvárajú vzor. Kokavská výšivka je podľa Medveďovej napríkad už komplikovanejšia.

Gabriela Medveďová šila aj ľudové odevy pre súboristov z Klenovca či Hnúšte. „Keď idem urobiť taký kroj, tak sa snažím ujasniť si so zákazníkom, čo vlastne potrebuje. Nájdem si materiály. Buď cez internet alebo mám rada kamennú predajňu Lux. A vždy sa snažím najviac priblížiť predstavám zákazníka,“ povedala.

V blúzke sa nemusíte báť schudnúť, ani pribrať

Ľudové odevy sú podľa Medveďovej dobré v tom, že odev s jej majiteľom „rastie“. „Blúzku oblečiete aj o 10 rokov, nemusíte sa báť schudnúť, ani pribrať. Tento odev sa prispôsobí, aby vám bol dobrý. V tomto naši predkovia boli veľmi rozumní. Nič nevyhodili, všetko sa zužitkovalo, každý kúsok látky,“ spomenula. Mali hlavný strih kocka a obdĺžnik. Z toho vyšli nohavice i košeľa. Pri krku stačilo dať šnúrku a pekne sa to tam nariasilo. „Tým sa vytvoril, ako keby dokonalý vzhľad a vyzeralo to, ako na mieru ušité. A tieto starodávne strihy ja stále udržiavam a používam,“ skonštatovala Medveďová, ktorá si stále udržiava pozíciu remeselníčky. „Zvyknú ma ľudia osloviť, že sa im páči fotografia alebo majú špeciálnu požiadavku. A podľa toho ja tvorím. Upravujem aj spoločenské šaty aj rôzne oblečenie. Do budúcna by som si priala robiť majsterku pre učnice a svoje skúsenosti odovzdať mladším,“ uzavrela.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Gabriela Medveďová,

<p>The post Zachováva tradície v podobe miniatúrnych krojovaných bábik. Najnovšie šije aj vnučkám first appeared on vobraze.sk.</p>