V čase, keď čoraz viac ľudí premýšľa nad tým, odkiaľ pochádzajú potraviny na ich stole, získavajú na význame malé rodinné farmy. Jednou z nich je aj farma manželov Jaroslava a Veroniky Ďurove v Hrnčiarskych Zalužanoch, ktorí sa rozhodli staviť na poctivý chov brojlerových kurčiat, čerstvosť mäsa a osobný prístup k zákazníkom.

To, čo sa kedysi začalo ako chov pre vlastnú spotrebu, sa postupne rozrástlo na registrovanú rodinnú farmu pod veterinárnym dohľadom. Dnes ponúkajú zákazníkom čerstvé chladené brojlery z vlastného chovu, pričom celý proces – od odchovu až po spracovanie – prebieha priamo na farme. „Začínali sme s pár kuriatkami pre vlastnú spotrebu. Ľuďom naše mäso chutilo a pýtali sa, či by sme nepredali aj im. Postupne sa z toho stala registrovaná prevádzka,“ spomínajú manželia Ďurove.

Farmu majú zaregistrovanú od 1.apríla a koncom júna začali s prvým predajom, chov tak trvá približne tri mesiace. Podľa váhy sú ideálne na opekačky na grile, alebo na kvalitnú polievku. Využitie je už na šikovnosti šikovných gazdín. Ako avizujú, brojlery budú dochovávať priebežne po celý rok, cena je 4 eura za kilogram. „Ľudia s ak nám už teraz vracajú keď ochutnali kvalitné mäso.“

Od kuriatka až po čerstvé mäso, v cene 4e/kg jatočnej váhy očistených brojlerov

Na farme sa o brojlery starajú od prvého dňa života. Kuriatka nakupujú v Hriňovej a v HmZakužanich vyrastajú v podmienkach, kde je dôraz kladený na každodennú starostlivosť, čistotu a dobré životné podmienky. Veľkou výhodou je aj to, že značnú časť krmiva zabezpečujú z okolia. „Krmivo máme od farmára suseda, ktorý ho dopestuje. Snažíme sa využívať to, čo máme v regióne. Aj tým podporujeme miestnych ľudí a peniaze zostávajú doma.“

Práve pôvod krmiva a spôsob chovu sa podľa farmárov podpisujú pod kvalitu výsledného mäsa. Zákazník presne vie, odkiaľ kura pochádza a ako bolo počas svojho života chované.

Poctivá starostlivosť sa nedá nahradiť

Na farme hovoria, že pri chove zvierat nestačí len pravidelné kŕmenie. Dôležité je sledovať ich zdravotný stav a prispôsobovať sa počasiu či ďalším podmienkam. „Zvieratá reagujú na každú zmenu. Keď boli štyridsaťstupňové horúčavy, museli sme sa okamžite prispôsobiť. Máme veľké ventilátory, zabezpečený tieň a neustále sledujeme, ako sa správajú. Nestačí ich len nakŕmiť.“

Mäso vypitvane a očistené priamo na farme
Jednou z najväčších výhod rodinnej farmy je, že zákazníci dostávajú mäso priamo od chovateľa. Brojlery sú spracované a vypitvané na schválenej prevádzke pod veterinárnym dohľadom, pričom každé spracovanie sprevádzajú všetky zákonom stanovené kontroly.

Mäso je v deň predaja zabité, očistené, vypitvané a vychladené, takže sa k zákazníkovi dostáva mimoriadne čerstvé. „Ľudia si zavolajú, zapíšeme si objednávku a podľa nej pripravíme potrebný počet kusov. Všetko je čerstvé, zabité v ten deň.“

Práve čerstvosť, známy pôvod a minimálna doba medzi spracovaním a predajom sú dôvodmi, prečo sa mnohí zákazníci na farmu pravidelne vracajú.

Väčšie kurčatá, viac kvalitného mäsa
Na farme ponúkajú brojlery s jatočnou hmotnosťou približne od troch kilogramov. Podľa manželov Ďurove zákazníci oceňujú najmä to, že z jedného kusa získajú podstatne viac kvalitného mäsa. „Radšej si ľudia priplatia za väčšie kura. Keď upečiete malé z obchodu, veľakrát vám zostane viac kostí ako mäsa. U nás je to iné.“ hovorí Veronika Ďurove.

Kurčatá predávajú už od jedného kusa, no bežné sú aj objednávky desiatich či dvadsiatich brojlerov naraz. Záujemcom podľa želania pribalia aj paprčky, behúne.

Podpora miestnych má zmysel
Keďže brojlery dorastajú postupne, spracovanie prebieha približne každé dva až tri týždne. „Keď nám niekto zavolá a práve nemáme termín, zapíšeme si objednávku a ozveme sa pri najbližšom spracovaní.“
Najviac na farme spracovali počas jedného dňa približne 140 brojlerov.
Manželia Ďurove veria, že nákup od miestnych farmárov prináša výhody nielen zákazníkom, ale aj celému regiónu. Podporuje domácich pestovateľov, zachováva pracovitosť rodinných fariem a zároveň ponúka ľuďom kvalitné mäso so známym pôvodom.

<p>The post Rodinná farma Ďurove v Hrnčiarskych Zalužanoch stavia na poctivosti. Čerstvé brojlery ponúka priamo z vlastného chovu first appeared on vobraze.sk.</p>

Nemocnica v Revúcej má funkčnú neurologickú ambulanciu, ktorú sa podarilo obnoviť po dlhšej prestávke. Fungovať začala pred necelými dvomi týždňami v zmodernizovaných priestoroch. Strieda sa v nich s urologickou ambulanciou. Ako pre vobraze.sk uviedla riaditeľka nemocnice Janette Hrbálová , kľúčovým faktorom bolo získanie nového lekára – neurológa Mareka Guláša.

„Dlhodobo sme s ním boli v kontakte, už pred približne dvomi rokmi sme sa ho snažili osloviť. Teraz sa ozval on a sme veľmi radi, že sa rozhodol prísť do Revúcej. Máme na neho veľmi dobré referencie,“ uviedla riaditeľka nemocnice. Neurológ pochádza z východného Slovenska, ambulanciu v Revúcej bude poskytovať v stredu a vo štvrtok, pričom ordinuje od rána až do približne 19.30 hodiny.

Súčasťou rozvoja neurologickej ambulancie bude aj EEG vyšetrenie. Nemocnica už objednala potrebný prístroj, ktorého dodanie sa očakáva v priebehu niekoľkých týždňov. Pacienti sa už môžu podľa riaditeľky na vyšetrenia objednávať. Neurologická ambulancia v nemocnici dlhší čas nefungovala, keďže po odchode pôvodného lekára ju dočasne zabezpečovala lekárka z Popradu, ktorá neskôr tiež skončila.

Popri neurológii funguje v nemocnici aj urologická ambulancia. „Streda a štvrtok patria neurológii, v piatok máme urológiu. Tú vedie náš dlhoročný lekár Rastislav Baločko, ktorý k nám dochádza raz do týždňa,“ doplnila riaditeľka.

Nemocnica v poslednom období stabilizovala aj ďalšie odbornosti. Pred rokom riešila nedostatok pľúcneho lekára, dnes už podľa Hrbálovej má k dispozícii lekárku v špecializačnej príprave. Ide o ukrajinskú lekárku, ktorá s rodinou žije priamo v Revúcej. Funkčná zostáva aj zrekonštruovaná nadštandardná izba a detské oddelenie.

Vedenie nemocnice podľa riaditeľky zároveň hľadá gastroenterológa, ktorý by rozšíril spektrum ambulantnej starostlivosti. „Hľadáme ho intenzívne,“ zdôraznila riaditeľka. Ako avizuje, plánujú sa zapojiť do ďalšieho projektu financovaného z eurofondov prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR a Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý by umožnil dovybavenie existujúcich alebo nových ambulancií.

Zároveň nemocnica postupne vstupuje do rozsiahlej rekonštrukcie financovanej z Plánu obnovy a odolnosti. Nemocnica má podľa riaditeľky nemocnice aktuálne schválené tri projekty, ktorých realizácia by mala byť ukončená v polovici budúceho roka. Prvý projekt sa už realizuje na jednej z budov, druhý sa týka rekonštrukcie hlavnej budovy so zameraním na 42 lôžok následnej starostlivosti. Tretím projektom je vznik Regionálneho centra integrovanej starostlivosti (ERTIS), ktoré vznikne v dnes nevyužívanej budove.

„V rámci centra chceme sústrediť ambulancie pod jednu strechu – všeobecného lekára, gynekológa aj pediatra. Dnes v meste fungujú, ale sú roztrúsení. Takto budú dostupnejší pre pacientov,“ priblížila riaditeľka. Súčasťou projektu má byť aj nový röntgen, mamograf a dovybavenie menších zdravotníckych prístrojov.

Revúcka nemocnica sa čoraz viac orientuje na následnú zdravotnú starostlivosť. Z celkového počtu 135 lôžok je aktuálne 20 určených na následnú starostlivosť, pričom tento počet chce nemocnica rozširovať. Akútne lôžka sú menej vyťažené než lôžka následnej starostlivosti. Rekonštrukcie sa dotknú aj gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, pediatrie, chirurgie a časti interného oddelenia. Pôjde najmä o vnútorné úpravy realizované postupne po uvoľnení celých poschodí.

Riaditeľka sa vyjadrila aj k hodnoteniam nemocnice zo strany inštitútu INEKO, s ktorými vedenie dlhodobo nesúhlasí. Nemocnica podľa nej tri roky neposkytovala súhlas na spracovanie údajov, čo viedlo k neúplným a skresleným hodnoteniam. „Poškodilo to naše meno, hoci nemocnica napreduje. Tento rok sme skončili so ziskom takmer 90-tisíc eur z vlastných zdrojov, máme minimálne záväzky po lehote splatnosti a investujeme aj z vlastných peňazí,“ uviedla s tým, že nemocnica zvažuje právne kroky.

Celkové náklady na rekonštrukcie nemocnice sa odhadujú na približne 2,4 milióna eur. Len prvá etapa obnovy vstupnej budovy má hodnotu okolo 1,2 milióna eur. Po ukončení verejného obstarávania chce nemocnica začať s prácami bez výrazného obmedzenia chodu zariadenia.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Nemocnica v Revúcej obnovila neurologickú ambulanciu, pribudol nový lekár. Začala i rekonštrukcia z Plánu obnovy first appeared on vobraze.sk.</p>

Reštaurácia Kôlnička v Tisovci je už viac než len miesto, kde sa dá dobre najesť. Pod vedením Zuzany Karasovej a jej manžela Michala či nadšencov pre gastronómiu sa tam spája domáca kuchyňa, regionálne suroviny, rodinná atmosféra a kultúrne podujatia.

„Najskôr sme sídlili v drevenej prístavbe na Hlavnej ulici, v bývalom hoteli CSM. Boli sme tam v prenájme, teraz sme už vo vlastných priestoroch,“ hovorí majiteľka Zuzana Karasová, ktorá je rodáčkou z tohto mesta a gastronómii sa venuje vyše 30 rokov. Hoci pôvodne vyštudovala priemyslovku, vždy ju to ťahalo ku kuchyni. Výraznou pomocou je jej manžel Michal, ktorý má navyše záľubu v histórii a veteránoch.

Domáca kuchyňa a regionálne suroviny

Reštaurácia Kôlnička si zakladá na tom, že nepoužíva polotovary a zakladá na kvalite domácich surovín. Medzi najväčšie špeciality tejto reštaurácie patrí plnená parenica so šunkou, ktorú si návštevníci okamžite obľúbili. Syr pritom pochádza od známych miestnych výrobcov Dianiškovcov. V ponuke však nechýbajú ani ďalšie regionálne dobroty ako oštiepok, bryndza či jedlá s kapustou. Zákazníci si pochvaľujú veľké porcie i ústretovosť personálu, a preto sa radi vracajú.

K stáliciam jedálneho lístka patria aj pirohy so slaninou a kyslou kapustou či maďarský hovädzí guláš. Knedle pripravujú tiež sami. „Chceme sa odlíšiť od iných rodinnou atmosférou a domácim jedlom. Variť z poctivých surovín je pre nás základ,“ dodáva majiteľka.

Tradičné kačacie hody a veteránske autá

Veľkým lákadlom je aj zraz veteránov, ktorý je najväčším organizovaným podujatím v Kôlničke. „Manžel je členom klubu nadšencov historických vozidiel. Otvorenie sezóny býva v Hnúšti, ale jej uzavretie práve u nás v Tisovci. Prenajmeme celé námestie, zídu sa tu desiatky posádok a centrum mesta ožije krásnymi autami aj spomienkami,“ vysvetľuje majiteľka. Neodmysliteľnou súčasťou akcie je aj manželova slávna kapustnica, ktorú naberá priamo z poľnej kuchyne. Stretnutie veteránov je v pláne už najbližšiu sobotu 20. septembra.

Jednou z najväčších tradícií sú Kačacie hody, ktoré v Kôlničke organizujú už 11 rokov. Boli medzi prvými, ktorí ich začali v tomto regióne robiť pravidelne. Vždy ponúknu klasiku – kačacie stehno, kapustu a knedlík, no každý rok pridajú aj niečo nové, napríklad pomarančovú omáčku či paštétu. Podľa záujmu hostí sa kačacie hody natiahnu aj na dva mesiace. Tento rok začínajú 24. septembra.

Nádvorie plné hudby a plánované zážitky v pivnici

Počas leta sa Kôlnička mení na centrum kultúry. Nádvorie s terasou, kam sa zmestí približne 80 hostí, ožíva gitarovými večermi, koncertmi, oldies party či divadielkom. V reštauračných priestoroch bola v minulej sezóne sprístupnená i pivnica pre približne 40 ľudí. Stretnutia bývajú v nej spojené s jedlom i koncertami, ide o limitovanú edíciu zážitkových podujatí z dielne Kôlničky.

„Chceli sme nadviazať na obdobie, keď v Tisovci hrávala živá hudba a ľudia si mohli posedieť pri kultúre. Vidíme, že sa to páči aj mladším a že mesto oživia,“ hovorí majiteľka Zuzana Karasová.

Rodinný podnik so vznikajúcim múzeom vo dvore

Kôlnička je skutočne rodinný podnik. Energiu v súčasnosti smerujú aj do vytvorenia múzea vo dvore, ktoré má byť ďalším lákadlom pre návštevníkov. Okrem reštaurácie zabezpečujú aj catering, svadby či oslavy – priamo vo svojich priestoroch alebo aj mimo nich.

„Väčšina našich hostí nie sú miestni, často sú to rodáci z Tisovca, ktorí sa radi vracajú a chcú mať stretnutie na úrovni. Boli by sme však radi, keby nás častejšie navštevovali aj miestni,“ dodáva majiteľka s úsmevom. Okrem jedál na objednávku varia aj denné menu a ponúkajú aj rozvoz obedov na telefónnom čísle 0948334126.

Zdroj: PR-článok, Reštaurácia Kôlnička Tisovec

<p>The post Reštaurácia Kôlnička v Tisovci ponúka chutnú domácu kuchyňu, rodinnú atmosféru i lákavé podujatia first appeared on vobraze.sk.</p>

Chutné langoše za euro a k tomu príloha v hodnote pár desiatok centov. Za takúto bezkonkurenčnú cenu predávajú chutné langoše na Rázusovej ulici vo Fiľakove. Za necelý rok svojho pôsobenia si Langošáreň Fiľakovo získalo klientelu aj z okolitých miest, dokonca aj z Trenčína či Banskej Bystrice.

„Častokrát sa stretávame s pozitívnymi odozvami a po ochutnaní našich langošov nás volajú, aby sme aj k nim prišli predávať takéto dobroty v našich cenách. Všetci sa posťažujú, že ceny, ktoré si predajcovia inde pýtajú, niekoľkonásobne prekračujú tie naše,“ hovorí majiteľka langošárne Eva Kollárová. Ako dodáva, zakladajú si na kvalitných surovinách, ktoré nakupuje v akcii, vo veľkom a ponuku produktov pomaly rozširujú. „Našou filozofiou je, aby aj zákazník bol spokojný, nielen my,“ hovorí Kollárová, ktorá je zároveň učiteľkou na Strednej odbornej škole hotelových služieb a dopravy v Lučenci. Brigádu tak počas prázdnin ponúka aj ich študentkám. 

Langoš má okolo 250 gramov a jednu osobu zasýti aj ako obed. Ako príloha je cesnak, syr, kečup, smotana, tatarka či olivy a kukurica. „Povedali o nás, že sme jediný podnik, kde sa vie najesť aj chudobný človek,“ priblížila majiteľka, ktorá má partnera z Fiľakova a pošťastilo sa im prevádzku otvoriť vo vlastnej budove. Denne predajú okolo sto langošov. Niekedy treba na ich vypraženie pár minút počkať, preto sa oplatí langoše si objednať dopredu telefonicky na čísle 0915551288.

Podľa Kollárovej si langoše ľudia objednajú a pobyt vo Fiľakove skombinujú hlavne počas leta s návštevou hradného múzea alebo s prechádzkou v neďalekom parku. V centre Fiľakova sa nachádza zrúcanina hradu, v ktorej sú vzácne stredoveké hradné nálezy a predmety z obdobia tureckej okupácie mesta. V okolí môžu návštevníci navštíviť aj iné turisticky zaujímavé lokality Cerovej vrchoviny. „Chodia k nám aj turisti z okolia, ako aj z Maďarska a zároveň navštevujú stredoveký hrad Šomoška s jedinečným kamenným vodopádom,“ priblížila.   

„Ľudia od nás málokedy odídu len s jedným lagošom, častokrát si so sebou domov vezmú aj pár ďalších bez príloh. Navyše, v ponuke máme aj obľúbené pirôžky plnené tvarohom, makom, orechmi či lekvárom. Sú veľké a bohato plné naozajstnou plnkou a tiež za sumu jedného eura. Okrem toho robíme aj palacinky i hranolky so syrom. Tie vyjdú na 2,80 eura,“ podotkla majiteľka. Ponuku rozšírili aj o šišky, ktoré plnia plnkou z krémešov i lekvárom. Ponúkajú ich s úsmevom a láskou. Spolu s majiteľkou vás ochotne obslúžia štyri pracovníčky. 

„Každý si tu v našej ulici snažíme pomáhať, len nie všetci podnikatelia to tak vnímajú. Nás ľudia napríklad objavia aj náhodne, že prídu vedľa k susedom na dobrú zmrzlinu,“ skonštatovala Kollárová.    

Svoju ponuku mienia naďalej rozširovať. V súčasnosti s partnerom dokončujú terasu a čapovať budú aj pivo. V lete vás osvieži aj ľadové cappuccino, latte či káva. Ako majiteľka avizuje, novinkou tohto leta u nich je pojazdná kuchyňa, s ktorou chodia po podujatiach. 

Zdroj: PR-článok, Langošareň Fiľakovo

<p>The post Stredoškolská učiteľka podniká v gastre. Vo Fiľakove predáva chutné langoše za euro first appeared on vobraze.sk.</p>

Keď sa povie „tradičné ľudové remeslo“, mnohí z nás si vybavia rôzne výrobky, od hlinených hrnčekov, cez kožené opasky, drôtené šperky, sladké medovníky, až po prútené koše či drevené varešky. Dnes sa tešia veľkej obľube a neraz si ich prinášame domov aj z letných potuliek po historických centrách miest, z remeselných dielní, trhov alebo jarmokov.

Sú výsledkom talentu, zručnosti, šikovnosti a trpezlivosti pracovitých rúk, ktoré dnes už nemusia byť nevyhnutne poznačené vráskami a mozoľmi, ako vídať u starších majstrov. Čoraz častejšie sa o zachovanie remeselnej tradície starajú aj oveľa mladšie, no nemenej šikovné ruky.

Dôkazom je aj talentovaný Rimavskosoboťan Ľuboš Majan, ktorého mnohí poznajú aj ako šikovného rezbára a najmä nožiara. Hoci profesijne sa venuje podnikaniu v gastro sektore, práve remeslo je jeho koníčkom a relaxom zároveň. „Nože vyrábam už 23 rokov, posledných desať rokov k nim pribudli aj drevené sochy,“ vyratúva Ľuboš, ktorého sochárske diela možno vidieť napríklad v mestskom parku v Rimavskej Sobote, v Knižnici Mateja Hrebendu, v jednej z materských škôl ako aj v neďalekej obci Drienčany.

Zobrazuje najmä námety zvierat a ľudských postáv, ale aj rozprávkových postavičiek, pričom, ako prezradil, snaží sa vytvárať realistické sochy, ktoré by sa čo najvernejšie podobali skutočným tvorom. Zatiaľ pri svojej sochárskej práci siahal po dreve, ktoré je síce vďačným materiálom, no mladý umelec si vo svojich predstavách už vytýčil odvážnejšie méty.

„Mojím snom je vytvoriť niekoľko sôch z bieleho mramoru podľa gréckych antických predlôh, pretože mramor je večný a dajú sa v ňom prekrásne dotvoriť detaily. Krásne, dokonale a realisticky zvládnuté mužské alebo ženské telo v podobe mramorových sôch bude podľa mňa vždy vrcholom umenia a estetiky,“ myslí si nadaný Soboťan.

Hoci o práci s mramorom hovorí zatiaľ ako o svojom sne, je veľmi pravdepodobné, že raz sa stane realitou, keďže húževnatosť, vytrvalosť a posúvanie hraníc svojich zručností už preukázal pri výrobe nožov. Tej sa venuje už od mladíckych rokov. „Za ten čas som si prešiel rôznymi štýlmi a námetmi. Začínal som od tradičných bačovských nožov zdobených technikou vylievania cínom a dnes pokračujem výrobou plasticky rytých nožov. Preferujem techniku plastická rytina v oceli, ktorá je asi najprácnejšia a kompozične pomerne ťažko zvládnuteľná,“ priznáva skúsený nožiar, ktorý svoj talent rozvíjal aj v starožitníckej či zlatníckej dielni v Taliansku a jeho umelecké kúsky sa ocitli v rukách mnohých zahraničných zberateľov.

Získal za ne aj nejedno ocenenie. Ako pri každom remesle, aj v prípade výroby dýk ide nielen o krásnu, detailnú, ale najmä časovo náročnú prácu. Ak by ste si mysleli, že je to „oddychovka“ na jedno-dve nedeľné popoludnia, Ľubošova odpoveď raz-dva napraví takýto úsudok. „Čas, ktorý strávim pri výrobe jedného noža je rôzny. Pri tých jednoduchších sú to približne tri až štyri týždne, nad tými najzložitejšími sedím aj tri mesiace,“ vysvetľuje a ako príklad uvádza svoje najnovšie dielo, dýku s námetom z gréckej mytológie „Daidalos a Ikaros“.

Zobrazuje bájnu scénu, podľa ktorej Ikaros neposlúchol otcove rady a letel tak vysoko, až mu slnko roztopilo krídla z vosku. Postavy sú plasticky vysekané v 2,5 centimetrovej oceli, okrem nej Ľuboš použil zlato, striebro, mamutovinu, titán, diamanty a drahokam Heliodor. Materiály však zďaleka nie sú tým jediným, čo dýku robí vzácnou. Na cene jej rozhodne pridáva aj čas, ktorý majster musí pri jej detailnom spracovaní stráviť. Konkrétne táto posledná vznikala neuveriteľných 350 hodín.

„Samozrejme, nie je reálne pracovať od rána do večera, pri výrobe dýky sa treba veľmi sústrediť a ani dlhé sedenie v jednej polohe nie je veľmi pohodlné,“ dodáva šikovný Soboťan, ktorý dýku zachytávajúcu Ikarov pád začal vyrábať len tak, pre vlastné potešenie. Ako pri každom remesle, aj v tomto prípade platí, že talent, šikovnosť, ale aj nekonečné hodiny strávené pri práci dajú hotovému dielu oveľa vyššiu hodnotu, než aká sa dá vyčísliť peniazmi…

Zdroj: vobraze.sk, FOTO: archív Ľuboša Majana

<p>The post Ľuboš Majan: Výrobe dýky niekedy venujem aj stovky hodín first appeared on vobraze.sk.</p>