Elena Sélešová z Hrnčiarskych Zalužian so spevom a tancom prakticky vyrástla. Ako sama hovorí, na spev u nich nemusela byť špeciálna príležitosť. “Spievalo sa pre radosť,” hovorí Elena Sélešová, ktorá dnes úspešne vedie folklórny súbor Hrnčiarka. Onedlho si pripomenú jubileum.

Od útleho detstva sa Sélešová v rodine stretávala so spievaním a tancovaním, či už išlo o rodinnú udalosť, alebo to bolo len tak. Jej rodičia, ktorých popisuje ako milujúcich a starostlivých boli plní energie a elánu. Obaja sa radi zabávali a tanec nepochybne patril k tomu. “Na akejkoľvek rodinnej oslave boli moji rodičia vždy prví na parkete,” s úsmevom poznamenala pre vobraze.sk Elena Sélešová. Na detstvo spomína v tom najlepšom svetle a je vďačná, že ju priviedlo k folklóru, bez ktorého si nevie svoj život predstaviť.

Folklór a celkovo tradície pre ňu znamenajú naozaj veľa. Nejde len o krásne spomienky, ale aj o životné posolstvo. Žije naplno tak, akoby jej v ušiach stále zneli zvuky heligonky. So svojou sestrou Martuškou často trávi dlhé chvíle naplnené sesterskou láskou a spoločne spomínajú na svojich milovaných rodičov a užívajú si vzájomnú prítomnosť. Je veľmi vďačná za ľudí, ktorých má okolo seba, pretože podľa jej slov najdôležitejšia v živote človeka je rodina. Sama je hrdou matkou dvoch synov a ešte pyšnejšou starou mamou pre svojich štyroch vnúčikov.

Spevácky zbor navštevovala popri základnej škole v rodnej obci Kalinovo. Už ako malá tak rozvíjala svoj spevácky potenciál. Neskôr sa v ľudovej škole v Lučenci učila hre na klavíri. To jej samozrejme pomohlo na vysokej škole, kedže jej kroky viedli na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. Tým si splnila jeden zo svojich snov a mohla sa tak približovať ostatným ambíciám. Počas celého štúdia sa takisto venovala rôznym umeleckým činnostiam spätým s folklórom. Avšak okrem toho počas svojich vysokoškolských rokov spoznala aj svojho budúceho manžela Radovana, s ktorým sa zosobášili ešte počas školy. Pochádzal z Hrnčiarskych Zalužian, kam sa následne spolu nasťahovali a žijú si svoj idilický život dodnes.

Viac ako tridsať rokov učí na prvom stupni v Základnej škole v neďalekých Ožďanoch. Škola jej dala viac ako len vysnívanú prácu s deťmi v príjemnom prostredí. Pred osemnástimi rokmi tam bližšie spoznala svoju kolegyňu Ľubicu Markotánovú, s ktorou si hneď padli do oka. Zdieľali totiž rovnakú lásku k tradíciám a folklóru. Práve ona vtedy viedla FS Hrnčiarka a ponúkla jej možnosť k začleneniu. Svoju kladnú odpoveď neľutuje a je viac než spokojná. “Je to kolektív plný obetavých a folklór milujúcich ľudí, medzi ktorých patrí aj môj manžel, ktorý ma v tejto činnosti podporuje a pomáha mi,” hovorí Sélešová.

Súbor pôsobí v už spomínaných Hrnčiarskych Zalužanoch od roku 2000. Od jeho počiatku sa v ňom vystriedali tri vedúce. Prvou a zároveň zakladajúcou bola učiteľka Ľubica Markotánová. Neskôr sa ho ujala nástupkyňa Agnesa Markotánová. A od apríla roku 2017 je vedenie v rukách Eleny Sélešovej. Každoročne súbor žne úspechy na rôznych obecných ale aj iných slávnostiach Gemeru, Malohontu ba dokonca aj Novohradu. Pripravuje rôzne pestré programy a jeho členovia nezištne robia radosť nadšeným divákom. V Hrnčiarke pôsobí 22 členov, z toho 14 žien a 8 chlapov. Pochádzajú z rôznych kútov regiónu z Rimavskej Soboty, Lučenca, Kocihy, Maštinca, a aj napriek tomu dokážu fungovať ako pevný kolektív. Spoločne sa všetci stretávajú piatok večer a plánujú nové vystúpenia, nacvičujú, tancujú a predovšetkým sa bavia a to všetko za zvukov hudby.

”K našej dobrovoľnej činnosti je potrebné veľké nadšenie, pevná vôľa a chcenie zotrvať,” poznamenala šéfka súboru. Tá je nesmierne rada za progres, ktorý súbor za posledné roky urobil a je pyšná na všetkých jeho húževnatých členov. So zlepšovaním prichádza aj podpora, či už zo strany divákov ale nepochybne aj od štátu a banskobystrického kraju, ktoré podporujú ľudí zachovávajúcich tradície. „Aj vďaka finančným dotáciám sa folkloristi dokážu rozvíjať a prinášajú nám čoraz krajšie výsledky,“ hovorí vedúca súboru. Všetky každotýždňové nácviky sú pre nich nie len koníčkom ale aj aktívnym relaxom. Svoju odmenu vidia v potlesku publika a v usmiatych tvárach tých, ktorí sa na ich tvrdú drinu prišli pozrieť a tak ich podporili. Členovia Hrnčiarky, okrem iného, hviezdia aj na súťažiach v speve. Získali už mnoho ocenení v Zlatom, Striebornom aj Bronzovom pásme. V roku 2022 bolo súboru udelené čestné uznanie starostom za reprezentovanie obce. Pravdou totiž nepochybne je, že FS robí Hrnčiarskym Zalužanom len to najlepšie meno.

Jubilejné 25. výročie FS Hrnčiarka oslávia už 31. mája. Jeho vedúca všetkých pozýva na Majáles, ktorý sa bude konať na jeho počesť.

Okrem folklórneho života a života pred tabuľou s prvostupniarmi v laviciach má Elena Sélešová aj iné záľuby. Miluje pohyb a prírodu. Neodolá žiadnej prechádzke či turistike. Má schodený takmer celý Slovenský raj, ale aj náročnejšie trasy, ako je Kriváň či Rysy. “ Mám rada nové výzvy a preto sa toto leto chystám aj s manželom na môj zatiaľ najťažší a najnáročnejší výstup, a to na Gerlachovský štít,” hovorí dlhoročná učiteľka. Okrem toho rada cestuje a tak spoznáva nové miesta a kultúry. V posledných rokoch sú však jej najväčšou vášňou práve štyri vnúčatká. “Oni a ich rodiny sú pre mňa zmyslom života,” pripomenula.

Zdroj: Nina Bíliková, foto: archív: Elena Sélešová

<p>The post FS Hrnčiarka oslávi jubileum. Folklór ma naučil žiť naplno, hovorí jeho vedúca Elena Sélešová z H. Zalužian first appeared on vobraze.sk.</p>