Klaviristka, ale aj huslistka a flautistka, ktorá rozhodla svoj život nasmerovať umeleckou cestou. Kráčala po nej odmalička. Je študentkou štvrtého ročníka komorného smeru hry na klavír na Akadémii umení v Banskej Bystrici, no zároveň aj učiteľkou hry na klavír na Základnej umeleckej škole A. Doležala v Brne. Juliana Čarnoká z Rimavskej Soboty pre vobraze.sk priblížila zákutia svojej hudobnej cesty, hovorila aj o tom, ako vníma poslanie učiteľky hudby, porozprávala o svojich voľnočasových aktivitách či o predstavách svojej budúcej kariéry.

Zlomovým sa stal film Amadeus
„Úplne prvý impulz môjho záujmu o hudbu nastal po pozretí filmu Amadeus. Začala som sa viac zaujímať o Mozartovu hudbu, púšťala som si jeho skladby, diela. Postupne som spoznávala svet vážnej hudby,“ zaspomínala si Julka, ktorá od útleho detstva okrem klavíra spoznávala aj čaro huslí či zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Rimavskej Sobote.

Postupne zisťovala, že vo svete hudobného umenia chce ostať a vytvoriť si svoj profesionálny život, preto sa rozhodla pokračovať štúdiom na štátnom Konzervatóriu v Košiciach, kde študovala hru na klavír. Inú cestu si nepredstavovala. „Klavír bol mojím prirodzeným rozhodnutím, mala som k nemu vzťah, bol pre mňa najbližším nástrojom,“ priblížila klaviristka, ktorá je aj dcérou učiteľky klavíra a zástupkyne v ZUŠ v Rimavskej Sobote Evy Čarnokej.

Klasická hudba má v jej živote najväčšie zastúpenie
Hudbe sa venuje dennodenne, často až do večerných hodín. Trikrát do týždňa hudbu pretavuje do učiteľskej praxe, počas ktorej sa čo najviac snaží rozvíjať hudbu v malých deťoch. Nezabúda však stále viac a viac rozvíjať hudbu aj sama v sebe. Po celom dni vážnej hudby, ktorej venuje najviac času, si rada pustí aj iné žánre. Najčastejšie siaha po francúzskych šansónoch, vypočuje si blues, jazz, ale aj soul.

Učiteľ je dieťaťu príkladom
Učiteľstvo hudby a možnosť učiť hru na klavír vníma Julka ako šťastie. Jej pohľad na učiteľské poslanie sa prirodzene plynutím času menil a formoval. „Teraz už viem, že toto poslanie považujem za jedno z najzodpovednejších a najpodstatnejších. Myslím si, že je krásne, aj keď so sebou nesie niektoré strasti. Učiť hudbu a rozvíjať tvorivú dušu v malom dieťati je veľmi vznešené. Nie vždy si ako učitelia uvedomíme, akú máme zodpovednosť, keď nám rodičia zveria ich dieťa. Sme mu príkladom, niekedy ďalším blízkym človekom, ktorému sa môže zdôveriť. Musíme si dávať pozor na naše slová a skutky, ktoré môžu dieťa raniť,“ uvedomuje si význam a dôležitosť miesta učiteľa v živote dieťaťa.
Vo svojom povolaní, ktoré vníma predovšetkým ako poslanie, neplánuje skončiť a rada by pokračovala čo najdlhšie v odovzdávaní svojich vedomostí a zručností ďalším generáciám nádejných umelcov.

Hudba je to, čo chce robiť
Nemáva dni, v ktorých by potrebovala motiváciu, pretože motiváciou je pre ňu hudba sama osebe. Ak nastane u Julky Čarnokej chvíľkový pocit preťaženia, snaží sa na to jednoducho nemyslieť, nezaťažovať tým svoje myšlienky, hudobne povedané – necháva to odznieť. Tento čas rada vyplní varením či pečením. Uplynulé roky sa venuje predovšetkým ručnému vyšívaniu a výrobe domácich šperkov.

Adventný čas
Predvianočný čas je pre umelcov a umelkyne nepochybne jedným z najproduktívnejších období v rámci roka. Dôvodom je množstvo vianočných akcií či koncertov s vianočnou atmosférou, ktoré sú vždy nádherným umeleckým zážitkom a v chladnom decembrovom počasí zahrejú nejedno ľudské srdce. Klaviristka Julka má za sebou niekoľko vianočných besiedok, ale aj adventný koncert, kde najmä „korepetovala“, hrala s inými hudobnými nástrojmi.

Budúcnosť necháva voľne plynúť
Momentálne študuje formou individuálneho študijného plánu na Slovensku a pracuje v Česku. „Zatiaľ prvý rok spoznávam, aké to je za hranicami, no nemôžem povedať, aké sú moje vyhliadky do budúcnosti. Uvidím, čo mi život prinesie,“ uviedla. Jednoznačne je však presvedčená, že jej aktuálne pôsobenie ju napĺňa a neplánuje zmeniť svoje smerovanie.

Všetkým ľuďom, ktorí majú k hudbe pozitívny vzťah a chceli by sa jej venovať profesionálne, odkazuje, „aby robili hudbu aj naďalej, aj keď sa im v živote objavia nepriaznivé situácie, situácie, s ktorými nesúhlasia alebo ľudia, ktorí ich budú od hudby odhovárať, pretože ich zanietenie pre hudbu nechápu.“ Hlavné je podľa nej byť vždy samým sebou, robiť hudbu s úprimným srdcom a šíriť dobro, ktoré ľuďom hudba odnepamäti prinášala.

Zdroj: Simona Kántorová, foto: album J. Čarnoká

<p>The post Klavír bol pre Julianu z R. Soboty prirodzeným rozhodnutím first appeared on vobraze.sk.</p>