Na rodinnej farme Kozinka vo Veľkom Blhu tu už viac než desať rokov nevyrábajú iba syry, jogurty či tvarohy. Manželia Petra Pajasová a Ladislav Ibos vytvorili miesto, kam prichádzajú ľudia z celého Slovenska učiť sa hlavne tradičnému spracovaniu mlieka, chovu kôz aj poctivému farmárskemu remeslu. V čase, keď v okolí zaniklo viacero hospodárstiev, sa im podarilo nielen udržať rodinnú farmu, ale okolo nej vybudovať aj komunitu ľudí, ktorí veria v kvalitné potraviny a návrat k prírode.

Farma funguje od roku 2012 a od tej doby okolo Kozinky vznikla komunita mladých syrárov a ľudí, ktorí sa chcú naučiť vyrábať vlastné potraviny. „Ľudia chcú mať pocit, že si vedia niečo vyrobiť sami a vedia, čo v tom majú,“ hovoria manželia. S plemennými zvieratami sa zapájajú do výstav – vidieť ste ich mohli v Čerenčanoch, Veľkých Teriakovciach, ako aj na podujatí Dožinky či Poľnohospodársko-potravinárskej výstave v R. Sobote. Tento rok už u nich bol mladé kozičky natáčať aj televízny štáb Farmárskej revue.

Spojila ich škola aj láska k poľnohospodárstvu

Petra Pajasová pochádza z okolia Prahy. K zvieratám mala blízko od detstva. Hoci nevyrastala na veľkej farme, doma mali drobnochov a zvieratá boli prirodzenou súčasťou jej života.

„Nepatrím k činžiakovým deťom. Mali sme doma králiky, prasiatka, stále sme niečo chovali a mala som k tomu blízko,“ hovorí Petra, ktorá vyštudovala veterinárny smer na strednej škole a pokračovala aj na vysokej škole. S budúcim manželom sa zoznámila na České zemědělské univerzite v Prahe, kde obaja študovali poľnohospodárstvo. Ladislav Ibos pochádza priamo z Veľkého Blhu a absolvoval gymnázium v Rimavskej Sobote.

Istý čas žili v Prahe, no napokon sa rozhodli presťahovať na Gemer-Malohont. „On bol poľnohospodár, ja som chcela byť tiež. Po zrelej úvahe sme došli k tomu, že vo Veľkom Blhu budeme mať potrebné zázemie aj v rámci rodiny,“ vysvetľuje Petra Pajasová, ktorá sa na Slovensko spolu s Ladislavom prisťahovala v roku 2009. Ako Petra hovorí, na región aj ľudí zvykla veľmi rýchlo. „Mne sa tu veľmi páči. Obzvlášť príroda. A dobre vychádzam aj s ľuďmi.“

Stavili na anglonúbijské kozy

Od začiatku mali jasno v tom, že nechcú chovať bežné plemená. Rozhodli sa pre anglonúbijské kozy, ktoré sú známe svojím vzhľadom, pokojnou povahou aj kvalitným mliekom. „Sú viacfarebné, pekne vyzerajú a ich mlieko má veľmi dobré parametre na výrobu syrov a ďalších výrobkov,“ približuje Petra Pajasová.

Na farme chovajú viacero desiatok zvierat. Aktuálne sa tešia z novej generácie kozliatok. Nie všetky kozy sú dojné, časť mláďat si nechávajú na ďalší chov a časť predávajú. Dôležitú úlohu zohrávajú aj plemenné capy. Jeden pochádza z vlastného odchovu, druhého priviezli z inej farmy, aby zlepšili genofond stáda.

Anglonúbijské kozy patria podľa chovateľov medzi náročnejšie mliečne plemená. Ich mlieko má vysoký obsah tuku a bielkovín, čo je ideálne na spracovanie. Rodina si preto väčšinu krmiva pestuje sama. Na poliach dopestujú ovos, jačmeň, kukuricu aj sóju. Okrem živočíšnej výroby sa venujú aj rastlinnej produkcii.

Na kurzoch učia vyrábať syry, jogurty aj tvarohy

Kozinka sa však nezameriava iba na samotný predaj zvierat. Významnou súčasťou farmy sú kurzy spracovania kozieho mlieka, ktoré organizujú pravidelne raz mesačne alebo individuálne podľa záujmu.

Najbližší plánovaný kurz museli preložiť, no ďalšie termíny pripravujú priebežne počas celej sezóny. Na kurzy prichádzajú jednotlivci, rodiny s deťmi aj skúsení chovatelia kôz z rôznych častí Slovenska. Skupinové bývajú približne pre šesť osôb, možné sú aj individuálne školenia.

Účastníci sa učia vyrábať prakticky celý sortiment výrobkov z kozieho mlieka — od jogurtov, čerstvých syrov a tvarohov až po zrejúce syry vyrábané rôznymi technológiami. „Nestačí len povedať recept. Ľudia musia pochopiť, prečo sa niečo robí tak a tak,“ vysvetľuje Petra Pajasová.

Základný kurz stojí približne 150 eur na osobu a účastníci získajú nielen praktické skúsenosti, ale aj teoretické informácie o práci s mliekom, kultúrami či hygiene výroby. Chovatelia sa snažia vysvetľovať aj rozdiel medzi overenými postupmi a radami, ktoré ľudia nachádzajú na internete. „Chceme, aby vedeli posúdiť, čo je reálne a čo nie.“ Častou témou sú aj chyby, ktorých sa ľudia pri výrobe syrov dopúšťajú najčastejšie. Podľa Petry Pajasovej býva problémom najmä nesprávna teplota alebo nedostatok mliečnej kultúry.

Kurzy sú aj o vzájomnom učení

Na farmu prichádzajú najmä chovatelia kôz, no často aj rodiny s deťmi, ktoré chcú zažiť život na farme. „Sme veľmi radi, keď prídu deti, ktoré o to majú záujem. Aj mladá generácia sa môže niečomu priučiť,“ hovorí farmárka.

Kurzy sa pritom často menia na dlhé diskusie o chove, pôrodoch či zdravotných problémoch zvierat. „Nie každý chovateľ má zootechnické vzdelanie. Snažím sa odovzdávať aj skúsenosti s pôrodmi alebo komplikovanejšími situáciami, aby mali predstavu, ako to vyzerá,“ povedala a dodáva, že učenie funguje obojstranne. „Som dlhoročná chovateľka, ale stále sa dostanem k novým informáciám. Pokiaľ je to možné, použijem ich ďalej.“

Pomáhajú už aj deti

Do života farmy sa postupne zapájajú aj ich deti. S kozím mliekom začínali už pri ich narodení, aby im dopriali kvalitnú a prirodzenú stravu. Dcéra Eliška vyrastala s kozičkami a dnes pomáha najmä pri kurzoch a spracovaní mlieka.

Rodina verí, že práve podobné farmy môžu pomôcť udržať život na vidieku. V regióne Rimavskej Soboty totiž za posledné roky viacero fariem zaniklo. O to viac si vážia, že môžu pokračovať. „Baví ma vyrábať nové výrobky z kozieho mlieka a skúšať nové veci. Potom ich vieme naučiť aj ostatných.“

Návrat ku kvalitným potravinám

Chovatelia hovoria, že ľudia dnes čoraz viac premýšľajú nad tým, čo jedia. Aj preto rastie záujem o domáce spracovanie mlieka a tradičné výrobky.

Kozie mlieko je podľa nich ľahko stráviteľné, obsahuje vitamíny, podporuje imunitu a viacerým ľuďom vyhovuje lepšie než klasické kravské mlieko. Na farme spracúvajú aj kozľacinu, ktorú považujú za kvalitné a ľahko stráviteľné mäso.

Farma Kozinka vo Veľkom Blhu sa postupne stala miestom, kde sa stretávajú ľudia, ktorí veria v poctivé potraviny, tradičné remeslo a návrat k bližšiemu vzťahu k prírode i zvieratám.

Zdroj: PR- Článok, Farma kozinka Veľký Blh

<p>The post Na rodinnej farme Kozinka vo V. Blhu chovajú plemeno anglonúbijská koza. Učia ľudí vyrábať syry z kvalitného mlieka first appeared on vobraze.sk.</p>

Rodina Tankóovcov z Nižnej Pokoradze pri Rimavskej Sobote stavia svoju prácu na poctivosti a tradícii. Na svojom Gazdovskom dvore predávajú bravčové mäso a domáce výrobky tak, ako to kedysi robili ich rodičia – z vlastných zvierat, bez chémie a s dôrazom na chuť a kvalitu. Ich meno sa stalo symbolom remeselnej poctivosti v regióne Gemer-Malohont.

„Robíme naďalej všetko poctivo, ako kedysi naši rodičia,“ hovorí s úsmevom Štefan Tankó, samostatne hospodáriaci roľník, ktorý spolu s rodinou vedie dvor už od roku 1991. „Čo si v pondelok ešte spokojne behá po dvore, v stredu už zákazníci kupujú ako čerstvé mäso. Nič necestuje stovky kilometrov, všetko je z nášho regiónu.“

Rodinná tradícia a poctivá výroba

Gazdovský dvor je skutočne rodinná firma. Spolupracujú v nej dvaja bratia – Štefan a Tomáš, ktorí žezlo preberajú po otcovi, Štefanovi Tankóovi staršom, ktorý je vyštudovaný ovocinár, no po rokoch praxe má skúsenosti z viacerých oblastí poľnohospodárstva. „Je stále v riadiacej funkcii a vzájomne sa dopĺňame. Veľa sa naučil za tie roky sám. Práve on u nás začínal s poľnohospodárstvom. Mnohým by stále vedel poradiť aj po praktickej stránke,“ dodáva s úsmevom Štefan mladší.

Každý z nich má svoj diel práce – od pestovania krmovín a chovu zvierat, cez spracovanie mäsa až po predaj. Spolu vytvárajú uzavretý kruh výroby, kde má každý krok svoj zmysel a každá ruka svoju úlohu.

Rodina Tankóovcov patrí k poľnohospodárom, ktorí začali podnikať medzi prvými ešte na prelome 90. rokov. Viac než trinásť rokov sa špecializujú aj na predaj čerstvého výsekového bravčového mäsa a výrobu domácich mäsových výrobkov. Všetko pochádza zo zvierat chovaných na ich vlastnej farme.

„Krmivo si pripravujeme sami. Kosíme si seno, šrotujeme obilie, vyrábame jadrové krmivo. To, čo vypestujeme, sa vráti späť do výroby. Drvivá väčšina výrobkov je bez éčok,“ vysvetľuje Štefan Tankó. Vyrobky sú z čerstvého mäsa. „Dbáme na to, aby prísad bolo čo najmenej, snažíme sa držaţ pôvodných receptúr podľa československých noriem,“ dodáva.

Poctivé výrobky, ktoré miznú z pultu

Tovar predávajú len do vypredania zásob. „Ľudia sú ochotní prísť aj trikrát, aby sa dostali k tovaru, lebo nie všetko vieme naraz vyrobiť alebo vyškvariť,“ hovorí Tankó. Napríklad škvarky a masť predávajú vo štvrtok a piatok od deviatej ráno – často sa vypredajú ešte pred obedom.

Každý týždeň spracujú približne osem kusov ošípaných. Z nich vznikne okolo 150 kilogramov klobás a 50 kilogramov prerastenej slaniny. Pred vianočnými sviatkami množstvo produktov zvyšujú, no vždy len v rámci svojich kapacít.

„Začíname v stredu. Niekedy sa ľudia postavia do radu už pred otvorením,“ hovorí gazda. „Ako za starých čias. Kým čakajú, podebatujú, zaspomínajú. Dokonca sa tu po rokoch stretli starí spolužiaci, čo sa nevideli dvadsať rokov.“

Zákazníci prichádzajú hlavne z Rimavskej Soboty a širokého okolia. Mnohí sa zastavia cestou cez mestskú časť Nižná Pokoradz pri zvonici na hlavnej ceste – a odchádzajú s taškou plnou domácich dobrôt.

Chuť domova v každom súste

Ponuka Gazdovského dvora je široká a voňavá. Na pulte nechýba čerstvé bravčové mäso, domáca údená aj surová klobása, jaternice, tlačenka, gazdovské párky či špekáčiky, údená a varená papriková slanina, bravčové oškvarky, masť aj dusená šunka.

„Základ je kvalitné mäso. Všetko ostatné je len doplnok. Keď je mäso dobré, nepotrebuje nič navyše,“ hovorí Štefan Tankó.

Na farme majú prácu rozdelenú do detailu – od pondelkovej porážky, cez utorkové spracovanie až po stredajší predaj. „Nechceme vyrábať obrovské množstvá. Kvalita sa nedá uponáhľať,“ zdôrazňuje.

Miesto, kde sa zákazník cíti vítaný

Gazdovský dvor Tankóovcov nie je obyčajné mäsiarstvo. Zakaznikom tu ochotne poradia, odporučia či ponúknu na ochutnanie. Mäso ani výrobky nie sú vopred zabalené, všetko sa krája a pripravuje priamo pre zákazníka.

„Ponuka je široká, ale všetko má svoj čas. Prosíme zákazníkov o trpezlivosť – snažíme sa každého vybaviť čo najskôr,“ uzatvára Štefan Tankó mladší. Rodina má aj plány na rozšírenie prevádzky, no tie závisia od dostupných zdrojov.

Zdroj: PR- Článok, Gazdovský dvor

<p>The post Rodina Tankóovcov z N. Pokoradze prináša poctivé mäso z vlastnej farmy. Gazdovský dvor ponúka tradičné výrobky s dôrazom na chuť a kvalitu first appeared on vobraze.sk.</p>

Ak hľadáte jedinečné farmárske potravinové produkty a špeciality, potom je predaj z drevenice na Salaši pod Maginhradom pri Veľkých Teriakovciach tým ideálnym miestom. Rozbiehajú tam predajňu s kvalitnými miestnymi regionálnymi produktmi. Vo vstupnej drevenici s názvom „Špeciality z farmy“ ďalej nájdete aj produkty zo slovenských fariem, ktoré nie sú k dispozícii v obchodných reťazcoch. Prioritou sú pritom kvalitné potravinové zdroje, ktoré ešte plánujú postupne rozširovať. Ako priblížil jeden z majiteľov, Patrik Keľo, vízia novootvorenej  predajnej prevádzky je ponúknuť kvalitné lokálne  potravinárske výrobky na jednom mieste.

„Obchodík má ambíciu byť zaujímavý tak pre miestnych luďí,  ako  aj  pre  návštevníkov, turistov, ktorí majú  možnosť kúpiť si zaujímavý darček. V súčasnosti je všeobecný trend návratu ľudí ku  konzumácii kvalitných lokálnych potravín a náš región s veľkou poľnohospodárskou a potravinárskou minulosťou  je  predurčený túto príležitosť premeniť do reálnej podoby, čo  spolu s  krásnou  gemerskou prírodou generuje veľký  turistický potenciál,“ dodal Keľo.

V súčasnosti tu nájdete desiatky produktov, od baranieho mäsa, jahniat, cez mäso z mladého býka odchovaného na ich farme či stopercentné ovčie syry. „Práve tie boli prvou pohnútkou k otvoreniu nášho obchodíka. Chceme ich priniesť k vám na stôl a ukázať, že pri kvalitnej výrobe a spracovaní dokážu byť skutočnou delikatesou, ktorá nezaostáva ani za francúzskymi či holandskými syrmi,“ hovorí Patrik Keľo, spolumajiteľ rodinnej firmy, ktorá pôsobí aj v sektore poľnohospodárstva.

Aktuálny  sortiment tvoria stopercentné ovčie výrobky z  vlastnej  syrárne –  prémiový Klenovecký  syrec so statusom CHZO, ovčí syr čerstvý, údený,  parenice, oštiepky, nite. Z mäsových výrobkov tu nájdete produkty od Gazdovskeho  dvora – (p.Tankó), ovocné štavy, ďzemy – Gemerprodukt – (p.Tóth), sirupy, džemy, víno Pádar – (p.Simon), včelie medy – (p.Brezovický), lisované oleje Markos -(p.Kováč), sirupy, džemy, čaje od Sladký košík Utekáč- (p.Vrábľová). Ako chutný darček môže potešiť napríklad ručne robená čokoláda, ručne robené cukríky, lízatká a mnohé ďalšie špeciality. „Ich  sortiment bude ďalej narastať, preto sa  oplati prísť a pozrieť,“ odkazuje Patrik Keľo.  

Ich produkty sú vyrábané výlučne z vlastného chovu vo Veľkých Teriakovciach a vďaka šetrnej pastertizácii si uchovávajú biologicky aktívne látky, probiotiká a vitamíny. Zároveň sú úplne bezpečné na konzumáciu.

Lákadlom predajne Špeciality z farmy sú tak produkty, ktoré často vychádzajú z tradičných receptov a techník, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu a ponúkajú jedinečnú chuť a kvalitu. „Ponúkne možnosť našim návštevníkom, ale aj okoloidúcim kúpiť dobrú a zdravý produkt. Budeme sa snažiť, aby si mali vždy z čoho aj vybrať,“ priblížil Keľo, ktorý je vyštudovaný veterinárny lekár a dbá na výber predávaných produktov, aby si zákazníci aj naďalej mohli byť istí, že potraviny sú čerstvé, kvalitné a zdravé.
To je aj vízia do budúcna a pracovať plánujú aj naďalej na rozširovaní ponuky kvalitných potravín, ktoré sú vyrobené bez použitia chemikálií a umelých prísad.

Doteraz niektoré svoje produkty z ovčína predávali priamo na salaši v reštaurácii. Rozbiehajúci sa predaj výrobkov v rozšírenej ponuke nájdete od mája už v drevenici hneď pri ceste a na vjazde do areálu salaša.

S pribúdajúcimi výrobkami rozširujú aj otváracie hodiny, aby vyšli v ústrety zákazníkom.

Otvorené je každý deň, aj počas víkendov od 10.30 hod. do 19.00 hod.

Na Salaši pod Maginhradom trávi čas veľa ľudí, ktorí sem prídu na obed, večeru ale i relax na detskom ihrisku s malými ratolesťami. V ohrade sú aj živé lamy, či somárik. Relax nájdu aj vo wellnesse.
K dispozícii sú menšie i väčšie priestory na organizovanie osláv či svadieb i kongresov.

Zdroj: PR-článok, Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce

<p>The post Na Salaši pod Maginhradom vo V. Teriakovciach začali predávať farmárske produkty a špeciality z drevenice first appeared on vobraze.sk.</p>

Majú za sebou vydarené jesenné ťaženie. Futbalisti MŠK Rimavská Sobota zimujú v tretej lige Východ na druhej priečke. Zverenci kouča Eugena Bariho získali 30 bodov (deväť víťazstiev, tri remízy a dve prehry so skóre 27:12). Pozícia lídra súťaže patrí s 31 bodmi hráčom MŠK Tesla Stropkov. „S jesennou časťou som spokojný, aj keď sa v nej našli aj nejaké chyby. Mrzia nás dve zbytočné prehry, obidve sa zrodili v posledných sekundách zápasov. V Stropkove a v Starej Ľubovni, kde sme ich utrpeli, sme neboli horším mužstvom. Remízu v Lipanoch, odkiaľ sme mohli brať viac bodov, ovplyvnili dve vylúčenia našich hráčov. Tie nerozhodné výsledky v Lučenci a v Snine boli v poriadku,“ uviedol pre vobraze.sk konateľ MŠK Rimavská Sobota Ondrej Václavik.

Gemerčania majú druhú najlepšiu defenzívu a štvrtú najlepšiu ofenzívu. „Prekvapili sme súperov veľmi dobrým pohybom hráčov počas celých zápasov. Vypracovali sme si veľa šancí, ale nepodarilo sa nám ich premeniť,“ hodnotil ďalej konateľ klubu. Rimavskosobotský mančaft vyhral všetkých sedem domácich duelov a inkasoval v nich iba raz. „Málokedy sa podarí byť doma stopercentne úspešní. Je za tým veľmi kvalitný prístup všetkých hráčov, veľká ochota pomôcť jeden druhému, kvalitné bránenie,“ reagoval Václavik.

Pred začiatkom sezóny avizoval, že cieľom je skončiť do ôsmeho miesta. „Napriek odchodom viacerých hráčov v lete môžem povedať, že ma umiestnenie po jesennej časti neprekvapilo. Urobili sme určité zmeny v týždennom tréningovom mikrocykle, čo sa ukázalo nakoniec ako veľmi efektívne. Budeme v tom aj naďalej pokračovať. Pod skutočnosť, že sa nachádzame na druhom mieste, sa teda podpísal dobre nastavený tréningový proces, veľmi dobrá účasť hráčov na tréningoch, čo sa v minulosti nedarilo a zvýšila sa konkurencieschopnosť. Toto nám momentálne prinieslo ovocie,“ skonštatoval.

Soboťania sú farmou prvoligového MFK Ružomberok a vedúci Stropkov zase farmou druholigového Tatrana Prešov. „Bez ružomberských hráčov by sme neboli na druhom mieste. Chalani z Ružomberka veľmi dobre zapadli do kolektívu. V kádri máme pritom ďalších troch ružomberských hráčov, ktorí sú u nás od leta na klasickom hosťovaní,“ uviedol Václavik.

Pochvaľuje si spoluprácu s MFK Ružomberok. „Na jeseň fungovala výborne. Pravidelne sme mali v bráne vždy veľkú osobnosť. Všetky treťoligové zápasy odchytali gólmani z Ružomberka. Boli príkladom pre našich brankárov (Krisztián Gregor, Daniel Kotrík). V strede poľa bol veľkou posilou David Jackuliak a na kraji obrany nastupoval výborný Viktor Úradník. V strede obrany sa zo zápasu na zápas zlepšoval Jakub Luka. Objavili sa však v našich farbách na striedavý štart aj iní hráči z Ružomberka a vždy patrili medzi opory. Tým pádom sa zlepšovali tiež naši hráči,“ zdôraznil Ondrej Václavik.

Podľa jeho slov chýba v tréningovom procese stabilný brankár, v strede poľa organizátor hry a efektívnejší krídelník. „V zime sa chceme ešte posilniť a ukáže sa, ako na tom mužstvo bude. Nebránime sa postupu do druhej ligy,“ povedal konateľ MŠK.

V kádri MŠK boli na jeseň dvaja Nigérijčania (Sodiq Aremu, Raymond Oluwaseun Japhet). Konateľ klubu už v lete avizoval príchod ďalších ich krajanov. V priebehu jesene sa tak nestalo. „Nigérijčania prídu na skúšku a rozhodneme sa, či si ich necháme. Na druhej strane odídu legionári Bozhidar Krstich, Joao Paolo de Lima da Silva a Adrián Varga na hosťovanie. Uvidíme, či sa to bude týkať i iných hráčov. Rokujeme o získaní hráčov na hosťovanie,“ uviedol Ondrej Václavik.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album O. Václavika

<p>The post Konateľ MŠK R. Sobota Ondrej Václavik: Chceme sa ešte posilniť. Nebránime sa postupu first appeared on vobraze.sk.</p>

Monika Šuleková (33) z Rimavskej Soboty sa do povedomia verejnosti dostala predovšetkým vďaka dvanástej sérii reality šou Farma – Mesto verzus dedina. Po odchode zo šou u nej nastalo mnoho zmien. Relácia jej zabezpečila nové pracovné príležitosti, no taktiež jej ponúkla iný pohľad na život. Monika začala inklinovať k zdravému životnému štýlu a prehodnotila svoje priority.

Na Farme sa udržala viac ako dva mesiace. Vypadla tesne pred finálovou desiatkou, no na túto reality šou nezanevrela. Aktuálnu trinástu sériu relácie, ktorú vysiela TV Markíza, si Monika Šuleková zvykne pozrieť. „Spočiatku som súčasnú Farmu nesledovala, no posledné dva – tri týždne ma naozaj zaujala.“ Myslí si, že terajší farmári to majú náročnejšie. Súťažiaci, medzi ktorých patrila aj Monika, prišli podľa nej už takmer na hotové a príchod mali jednoduchší.

„My sme si síce museli urobiť podlahu, no aspoň nejaká stavba tam na nás čakala. Pre nich boli začiatky určite komplikovanejšie. Nemali tam prakticky nič a museli spať na sene,“ porovnáva podmienky Monika. Čo sa týka stravovania, výhodu majú podľa nej súčasní farmári a jedla majú k dispozícii oveľa viac. Jej skupina nemala toľko možností, museli hladovať a nastali dni, kedy bola každému k dispozícii iba jedna placka a hrnček ryže.

Soboťanka sa netají tým, že aktuálne spracovanie relácie sa jej zdá byť akosi fádne. „Myslím, že naša Farma bola zaujímavejšia, čo sa týka obsadenia ľudí. V tejto sérii nevidím také výrazné osobnosti,“ hovorí exfarmárka. Na otázku, či niekomu zo súčasných farmárov fandí, odpovedala: „Fandím asi Mesutovi, no sympatický mi je aj Matúš s Natáliou.“

Influencerkou sa necíti byť

Po účinkovaní v reality šou sa život Moniky Šulekovej podstatne zmenil. Vďaka Farme jej na sociálnej sieti Instagram pribudlo mnoho spoluprác. Niektoré jej vydržali dlhodobo, doteraz napríklad spolupracuje so známou firmou Aboutyou alebo s obľúbenou internetovou stránkou iMODA.sk. Firmy ju oslovujú na základe vysokého počtu sledovateľov, ktorý jej pribudol na instagramovom profile práve vďaka tomu, že bola účastníčkou televíznej Farmy. Niektoré ponuky sú odmeňované finančne, no má aj spolupráce, ktoré fungujú na princípe barterového spôsobu obchodovania.

Tvrdí, že sa necíti ako influencerka. Dodáva, že už bolo veľa ponúk, ktoré odmietla. „Snažím sa o spoluprácu na autentických základoch. Ozvalo sa mi pár značiek, ktoré by som veľmi rada podporila. Ponúkli mi napríklad 400 eur, ale keďže som nebola s produktom stotožnená, musela som to odmietnuť.“ Priznáva, že v minulosti odpromovala produkty aj zadarmo, pretože chcela pomôcť lokálnym firmám z Rimavskej Soboty. Vadí jej ak influenceri propagujú produkty, len aby mali zaplatené. „Cítila by som sa trápne, ak ľudia, ktorí pracujú v Yure na 8 či 12 – hodinové šichty, zarobia rovnako ako ja za jednu fotku na Instagrame. Nechcem urážať influencerov, ale radšej si zachovám vlastnú tvár, než propagovať niečo, čomu neverím,“ opisuje svet instragramových spoluprác Šuleková.


Navrhla vlastnú kávu

Krátko po tom, ako sa vrátila z Farmy, predstavila praženú zrnkovú kávu MS by Monika Šuleková. Pre tento produkt sa rozhodla vraj preto, že si nevie predstaviť život bez kávy a je jej obrovskou milovníčkou. „Nechcela som mať vlastný merch, to už bolo obkukané a malo to veľmi veľa ľudí. Chcela som niečo, čo bude mne blízke,“ približuje svoj nápad. Proces tvorenia bol vraj zdĺhavý, no napokon vybrala typ kávy, ktorej vôňa ju dokáže zobudiťaj cez víkendy.

Vyhovuje jej život v ústraní

Farma dopomohla Monike tiež k iným životným prioritám. Skonštatovala, že je teraz trpezlivejšia i vďačnejšia. Oveľa viac si váži ľudí a oceňuje, keď jej niekto venuje svoj čas. „Predtým som bola výbušnejšia, neustále som bola v spoločnosti. V súčasnosti si vážim život v súkromí, nechcem sa ukazovať a byť na očiach. Riadim sa heslom private life, happy life.“ Tvrdí, že predtým bola rozlietaná a teraz sa sústreďuje sama na seba. Začala maľovať, chodí venčiť psíka,venuje sa cvičeniu, úplne prestala piť alkohol a veľa číta o zdravej strave.

Grécko sa zmenilo

Moniku živí tiež malý grécky obchodík s módou, ktorý si založila spoločne s kamarátkou. V Grécku bola i nedávno. Strávila tam dva mesiace vybavovaním najmä pracovných povinností. „Pretože sa tam kvôli pandemickej situácii opäť všetko zatvára, neviem, čo bude s naším obchodom,“ dodáva Šuleková. Zároveň tvrdí, že sa Grécko zmenilo. Už nie je také, aké ho poznala. Ľudia sú zničení, cítiť tam nával pandémie. Slovensko je na tom podľa nej lepšie, avšak podotýka, že Grécko bude navždy jej druhým domovom a plánuje sa tam vrátiť.

Možno ďalšia reality šou

Na účinkovanie v reality šou spomína exfarmárka v dobrom. Keby sa jej mala znovu zúčastniť, neváhala by vraj, no iba s tou istou partiou. Na televízne obrazovky u nás však momentálne prichádza nová reality šou Survivor, ktorú Monika registruje dlho a vždy si ju chcela skúsiť. „Ohromne ma zaujala. V Grécku som ju sledovala a prioritne som chcela ísť tam. Myslela som si totiž, že Farma je taký slovenský Survivor a sem Survivor v klasickej podobe nikdy nepríde.“ Hovorí, že ak by ju v tejto súvislosti oslovili, určite by to neodmietla.

V budúcnosti by chcela cestovať, spoznávať iné krajiny, ale napokon by chcela ostať aj tak na Slovensku a nájsť si tu aj prácu. Rimavskú Sobotu má rada a život v malom meste jej vyhovuje. „Mnoho ľudí, ktorí žijú mimo Rimavskej Soboty, sa ma pýta, čo tu ešte robím, veď to je mesto duchov. Mne je v nej dobre, som tu šťastná. Je to prenádherné mesto a ja tu mám rodinu a kamarátov od detstva.“

V budúcnosti by chcela využiť svoju kreativitu aj v pracovnej sfére, no nevylučuje ani štúdium. Priznáva, že už dlhšie rozmýšľa nad vysokou školou, hlavne nad právom či manažmentom. „Uvidím ešte, no prioritou je pre mňa kľudný život, byť doma a udržať si vnútorný pokoj,“ poznamenala Šuleková.

Zdroj: Frederika Lodová, foto: album M. Šulekovej

<p>The post Soboťanka Šuleková bola účastníčkou markizáckej Farmy. Po nej našla vnútorný pokoj a zmenila životný štýl first appeared on vobraze.sk.</p>