Právnik Boris Balog, ktorý pochádza z Rimavskej Soboty, dnes patrí medzi ľudí, ktorí stoja priamo pri rozhodnutiach prezidenta republiky. Ako riaditeľ odboru legislatívno-právneho Kancelárie prezidenta SR pripravuje odborné podklady k zákonom a pomáha hlave štátu zorientovať sa v zložitých právnych otázkach.

V prezidentskej kancelárii pôsobí od 1. augusta 2024, teda prakticky od nástupu súčasného prezidenta Petra Pellegriniho. Ako spomenul, keď sa zostavoval tím, tak bol oslovený zo strany vedúceho kancelárie prezidenta Petra Vodrášku. „Poznali sme sa z minulosti z kancelárie NR SR,“ povedal Boris Balog (49), ktorý sa do kancelárie presunul z ministerstva hospodárstva.

Jeho úloha je pritom kľúčová. Prezident podpisuje zákony, vracia ich parlamentu alebo sa k nim verejne vyjadruje – a práve Boris Balog so svojím tímom pripravuje odborné analýzy. „Na tejto pozícii som na to, aby som prezidentovi v každom prípade dával kvalifikovaný podklad a kvalifikované odporúčania pre jeho rozhodnutia. On sa rozhoduje sám a my mu dávame iba odporúčania. Preto je dôležité, aby podklady, ktoré idú od nás, boli kvalifikované a kompetentné,“ priblížil pre vobraze.sk právnik Boris Balog. Podľa jeho slov na takúto kariérnu métu však nikdy cielene nemieril. „Špeciálne som dlhodobo takto nerozmýšľal,“ priznáva.

Legislatíve sa venuje prakticky celý profesionálny život. Po skončení vysokej školy v roku 2001 pracoval ako právnik špecializujúci sa práve na tvorbu zákonov. „Spolupodieľal som sa na príprave návrhov zákonov,“ hovorí. Pôsobil aj na ministerstve životného prostredia či v Kancelárii Národnej rady SR, kde zastával riadiace funkcie v oblasti legislatívy.

Nové pôsobisko mu prinieslo aj nový pohľad na zákony. „Dlho som pracoval na ministerstvách, kde sme návrhy zákonov pripravovali. Teraz som prvýkrát na konci procesu. Získal som iný uhol pohľadu na legislatívu a myslím si, že som sa s tým veľmi dobre oboznámil. Som veľmi spokojný,“ dodáva.

Popri práci si zachoval aj vzťah k akademickému prostrediu. Od roku 2009 prednáša právo na vysokej škole, najskôr na Paneurópskej vysokej škole a zhruba rok na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Teší ho najmä to, keď medzi študentmi stretne mladých ľudí z rodného regiónu.

Hoci dnes žije a pracuje v Bratislave, na Gemer nezabúda. Do Rimavskej Soboty sa vracia niekoľkokrát do roka, žije tu jeho mama a rodina má korene aj v Čerenčanoch, kde má hroby starých rodičov. „Páči sa mi, keď sa v meste niečo deje. Všimol som si úpravy tržnice, nový kruhový objazd, teší ma, keď sa otvárajú nové prevádzky. Je to znak toho, že mesto žije,“ hovorí. Profesionálny záujem má aj o priemyselný park, keďže v minulosti pôsobil v Dozornej rade spoločnosti MH Invest, ktorá sa podieľa na jeho zriadení.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Boris Balog

<p>The post Rodák z R. Soboty Boris Balog šéfuje legislatívnemu odboru prezidentskej kancelárie. Prednáša aj na vysokej škole first appeared on vobraze.sk.</p>

Vedec a pedagóg Jozef Strečka, rodák z Rimavskej Soboty, je uznávaný slovenský fyzik. Pôsobí na Katedre teoretickej fyziky a astrofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. V tamojšom Ústave fyzikálnych vied je jedným zo zástupcov riaditeľa pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné vzťahy. Patrí medzi tých vedcov, ktorí svojou prácou neustále posúvajú hranice poznania. S obľubou skúma možnosti využitia magnetických materiálov pre vývoj moderných kvantových technológií a kvantových počítačov.

„Už od druhého stupňa základnej školy som vedel, že chcem byť učiteľ. Nastala ale troška zmena. Na strednej ma bavila hlavne matematika, fyzika a chémia. Dlho som preto váhal, čo pôjdem študovať,“ hovorí pre vobraze.sk Jozef Strečka (47), ktorý si nakoniec vybral fyziku a chémiu po vzore svojich najobľúbenejších pedagógov z rimavskosobotského gymnázia Jána Čemana a Ildikó Csernokovej. Ako spomenul, jeho mama Kvetoslava bola učiteľkou na ZŠ na Ulici Družstevnej, učiteľstvo teda zdedil po nej. Z Rimavskej Soboty odišiel do Košíc pred tridsiatimi rokmi, stále sa sem však rád vracia. Rodinu má hlavne v meste, ale i v obci Lenártovce. S manželkou Magdalénou, ktorá je rovnako rodáčkou z Rimavskej Soboty, pracujúcou ako vedkyňa na Ústave materiálového výskumu SAV, žijú v Košiciach.

„Vedecká dráha je krásna práca. Baví ma voľnosť v bádaní. Vedecké bádanie je o unikátnom prístupe, rozmýšľaní mimo šablón a konvencií. Hlavné je keď v zamestnaní robíte to, čo vás baví. Vedecká práca vás musí baviť a napĺňať, lebo inak ju nebudete robiť dobre,“ hovorí rodák z Rimavskej Soboty, ktorého dve dcéry Terezka a Simonka však neinklinujú k fyzike. Čo ho mrzí, študentov takéhoto zamerania, obzvlášť z R. Soboty a jej blízkeho okolia, ubúda. A veľké percento z tých absolventov, čo úspešne vyštudujú, odchádza do zahraničia.

„Fyzika je pritom všade okolo nás. Od kolesa točiaceho sa na aute, vriacej vody v hrnci pri varení, až po mobil. Keby nebola fyzika, tak by nebol prenos signálu na diaľku a ani by sme nemali napríklad v súčasnosti tak obľúbené mobilné telefóny. Keby som mal vysvetliť, ako napríklad funguje prenos zvukového a obrazového signálu pri telefónnom hovore alebo televíznom prenose, tak by mi na to nestačila ani jedna hodina. A pritom je samotný fyzikálny princíp pomerne jednoduchý, ale technická realizácia je, samozrejme, ešte značne komplikovanejšia,“ vysvetlil Strečka. Ako poznamenal, učenie považoval a dodnes považuje za veľmi náročné a vyčerpávajúce povolanie, a preto sa nakoniec rozhodol pre profesionálnu kariéru vedca.

Po magisterskom štúdiu fyziky a chémie pokračoval v štúdiu teoretickej fyziky a urobil si doktorát z fyziky kondenzovaných látok a akustiky. Osud to napokon zariadil tak, že po generačnej výmene na Katedre teoretickej fyziky a astrofyziky v roku 2010 prešiel na učiteľské miesto, keďže ostal ako jeden z mála adeptov, ktorí mohli prevziať výuku teoretickej fyziky.

„Vždy ma bavilo klásť si otázky, na ktoré človek nevie vopred odpoveď. Možno najviac z oblasti kvantovej fyziky, ktorá sa zaoberá vlastnosťami materiálov vychádzajúc z detailnej predstavy o ich zložení a štruktúre. Vyriešením pomerne komplikovaných rovníc získavame možnosť predpovedať vlastnosti materiálov práve na základe jednoduchej predstavy o ich zložení a štruktúre,“ podotkol Jozef Strečka, ktorý sa svojej vášne pre vedu nedokázal vzdať. Napriek zaneprázdnenosti sa snaží rozdeliť si čas rovnomerne medzi svoje učiteľské povinnosti a vedecko-výskumnú činnosť. Okrem prednášania má na svojom konte viac ako 200 vedeckých článkov publikovaných v prestížnych zahraničných časopisoch.

Zaujíma sa o moderné kvantové technológie a kvantové počítače, ktoré dnes už nie sú len vo vývoji, ale stali sa realitou. „Niektoré firmy ako napríklad IBM, Honeywell, Intel alebo Microsoft už úspešne vyvinuli prvé kvantové počítače, ktoré poskytujú výpočtové možnosti presahujúce schopnosti klasických počítačov. Jediný problém je v tom, že aj keď už reálne takéto počítače máme, tak to nie sú počítače, aké poznáme z našej každodennej skúsenosti. Napríklad kvantový počítač firmy IBM využívajúci supravodivé obvody funguje len pri extrémne nízkych teplotách v blízkom okolí teploty absolútnej nuly (t.j. okolo mínus 273 stupňov Celzia), preto sme ešte veľmi ďaleko od toho, aby mohli byť tieto počítače komerčne dostupné,“ doplnil teoretický fyzik, ktorý spolu s kolegami zo SAV v Košiciach a Bratislave skúmajú potenciál magnetických materiálov na konštrukciu kvantových počítačov v rámci projektu „Perspektívne elektrónové spinové systémy pre budúce kvantové technológie“ podporeného slovenskou grantovou agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV).

„Kvantové technológie založené na magnetických materiáloch je tá oblasť, ktorá aj mňa osobne prioritne zaujíma. Dnes nikto ešte nevie s istotou povedať, kam nás vývoj v tejto vednej oblasti zavedie. Nedávne výsledky potvrdzujúce stabilizáciu kvantových vlastností magnetických materiálov až po izbové teploty, ako aj spoľahlivý prenos kvantovej informácie pomocou kvantovej teleportácie sú ale obzvlášť sľubné,“ hovorí zanietený vedec, ktorý vysvetlil, že v dnešnej dobe je ťažké presne vedieť, ako ďaleko sú aj jednotlivé firmy s výskumom v danej oblasti. Komerčné firmy totiž na rozdiel od akademickej sféry nie sú ochotné prezradiť všetky detaily, na akých technológiách pracujú z obavy pred konkurenciou a stratou líderského postavenia na trhu. Strečka tiež upozorňuje, že existujú aj fyzikálne systémy, ktoré síce nie sú pravými kvantovými počítačmi, ale dokážu ich správanie verne simulovať, tzv. kvantové simulátory.

Dnešný vedec podľa Strečku už dávno nie je samotár zatvorený medzi štyrmi stenami svojej kancelárie bez kontaktu s okolitým svetom. Vďaka vede mal možnosť spoznať mnohé krajiny, či už za účelom výskumnej spolupráce, alebo prezentácie výsledkov svojej vedeckej práce na vedeckých konferenciách. „Ako vedec môžete precestovať celý svet. Napríklad v Brazílii som bol vďaka intenzívnej spolupráci s tamojšími vedcami už deväťkrát, čo je častejšie, ako som navštívil susedné Česko. Máte možnosť spoznať nové krajiny, rôznych ľudí, rôzne kultúry, gastronómiu, zvyky. Teda to nie všetko iba o tej vedeckej stránke, ale častokrát vás ten pobyt obohatí aj o po osobnostnej stránke,“ hovorí Strečka, ktorý titul docent získal v roku 2010 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, kde pôsobí dodnes.

Spolupracuje aj s experimentálnymi fyzikmi z japonskej univerzity v Osake zameranými na výskum magnetických materiálov v extrémne vysokých magnetických poliach. „Ja sám by som nedokázal objasniť exotické správanie magnetických materiálov vo vysokých magnetických poliach a ani moji japonský kolegovia z Univerzity v Osake nedokázali vysvetliť výsledky svojich meraní. Ale vďaka spojeniu nášho know-how sme dokázali vyriešiť problémy, na ktoré by sme sami nestačili,“ vysvetľuje fyzik, ktorý na svojej práci oceňuje aj možnosť spolupracovať s vedcami z rôznych kútov sveta často s veľmi rôznym spôsobom myslenia. Medzi svoje súčasné ambície zaradil dokončenie štúdií teleportácie kvantovej informácie v kvantových magnetov, ktoré by chcel tento rok prezentovať na medzinárodnej konferencii v Toronte.

Popri vede a učení sa venuje športu. Okrem basketbalu je to v lete bicykel a v zime lyže. „Snažím sa športovať, lebo práca teoretického fyzika je osem hodín sedenia, tak to musím kompenzovať. Najradšej som mal a mám aj dodnes basketbal,“ prezradil záhradkár amatér, ako sám seba nazýva. Vypnúť totiž chodí práve do malej záhradky, čo má hneď za domom. Nevynechá však ani príležitosť zájsť na turistiku, huby, či navštíviť rodný kraj, Rimavskú Sobotu. „Viac – menej som bol od druhého stupňa ZŠ rozhodnutý učiť. Okrem športu som nemal veľmi iné záľuby. Moja práca je súčasne aj mojím koníčkom,“ prezradil Strečka. Priznal, že práci sa často venuje aj doma neskoro večer, keď iní sledujú televíziu. Dôvod je jednoduchý, kým je v práci, nedá sa mu vyhradiť čas na výskum bez častého prerušovania. Študenti za ním chodia kvôli konzultáciám k záverečným prácam a ich vedeckej činnosti, ale ako zástupca riaditeľa musí riešiť aj iné administratívne záležitosti.

Zdroj: vobraze.sk, Foto: archív Jozefa Strečku

<p>The post Vedec a vysokoškolský učiteľ Strečka pochádza z R. Soboty. Baví ho voľnosť v bádaní. Vedeckú dráhu považuje za krásnu prácu first appeared on vobraze.sk.</p>