Ivana Kyseľová z Hnúšte je učiteľkou v Materskej škole Klokočova a zároveň trénerkou taekwonda v hnúšťanskom klube. „Odmalička som milovala deti, vyhľadávala som ich spoločnosť, hrávala som sa s nimi. Chodila som pestovať deti v susedstve, kde som bývala. Možno to súviselo aj s tým, že moja mamina Jarmila Kyseľová bola učiteľkou a neskôr riaditeľkou MŠ Klokočova. Vždy ma obklopovali deti,“ uviedla pre vobraze.sk Ivana Kyseľová, ktorá hrá na akordeóne. Ako doplnila, v minulosti zvažovala pôsobenie v polícii alebo v Ozbrojených silách SR, ale prevážila láska k deťom. V spomínanej materskej škole pracuje ako učiteľka osemnásť rokov. „Deti sú ako diamant, ktorý môžeme formovať,“ podotkla.

„Z pohľadu trénerky je to neopísateľný pocit vidieť zanietené deti trénovať, radovať sa z každého ich napredovania, vidieť ako sa prekonávajú, dosahujú svoje ciele a tešia na tréning. Byť trénerkou znamená byť im zároveň kamarátom, dôverníkom, častokrát i psychológom, kde fungujeme naozaj všetci ako jedna taekwondo rodina, ktorou sa aj nazývame,“ priblížila Ivana Kyseľová (44). Dodala, že s jej partnerom a hlavným trénerom v Taekwonde klube Hnúšťa Marošom Oláhom tvoria jeden celok. „Navzájom sa dopĺňame a naša práca s deťmi sa zúročuje v získaní krásnych ocenení na súťažiach či exhibičných vystúpeniach. Taekwondo pre mňa znamená životný štýl, rodinu, energiu, relax a v neposlednom rade lásku, ktorá napĺňa moje srdce,“ povedala Ivana.

V detstve sa venovala karate. Keď však odišiel z Hnúšte jeho tréner, skončila sa táto kapitola. Rôzne bojové techniky sa však snažila odpozerať z akčných filmov. Učarovali jej Bruce Lee, Jean – Claude Van Damme, Jacie Chan či Cynthia Rothrock. Taekwondo si ju získalo v šestnástich rokoch. „Spomínam si, akoby to bolo včera. V Kultúrnom dome v Hnúšti bolo exhibičné vystúpenie taekwondistov z Rožňavy pod vedením majstra Eidiho Hakimiho,“ povedala Kyseľová. Vystúpenie ju tak uchvátilo, že si doslova želala, nech sa otvorí niekde v blízkosti klub, aby sa mohla tomuto kórejskému bojovému umeniu venovať.

Vďaka náborovému plagátu do Taekwondo Team Hakimi klubu v Hnúšti začala prenikať do tajov taekwonda. „Môj sen sa začal plniť. Bola som šťastná, motivovaná a zároveň plná očakávaní, no tiež obáv, čo ma čaká. Nikdy nezabudnem na prvý tréning, na ktorom bolo okolo 60 chlapcov a ja ako jediné dievča,“ hovorí.

Poukázala na to, že tréner Eidi Hakimi, ktorý pochádza z Afganistanu a na Slovensko prišiel študovať medicínu, bol jej veľký vzor. „Sršala z neho obrovská energia. Vedel nás vyhecovať k výkonom. Na jeho tréningy nikdy nezabudnem. Bola som šťastná, že patrím niekam a robím niečo, k čomu ma odmalička moje srdce ťahalo,“ spomína.

Ivana Kyseľová na tréningoch napredovala a trénovala aj v Rimavskej Sobote. „Taekwondo sa v tom čase na Slovensku ešte len rozvíjalo. Súťažilo sa len v športovom zápase. Boli sme v ňom spočiatku len štyri zanietené dievčatá, takže sme súperili medzi sebou. Nastúpila som napríklad na zápas so súperkou z Humenného, ktorá bola o dve hlavy vyššia a o pätnásť kilogramov ťažšia. Chlapci to mali jednoduchšie, ich bolo veľa a mohli zápasiť vo svojich váhových a vekových kategóriách,“ ozrejmila. Majsterkou Slovenska sa v kategórii žien stala raz. Titul si v roku 1999 vybojovala v zápase. Ďalšie medaily získala na republikových šampionátoch a v lige. V Chorvátsku, kde bola ako členka reprezentačného tímu, obsadila druhé miesto. Na striebornej priečke sa umiestnila napríklad tiež v Humpolci. Neskôr súťažila aj v poomsae (súborné cvičenie) a v roku 2007 obsadila na majstrovstvách Slovenska druhé miesto.

Taekwondo patrí medzi olympijské športy, ide tiež o formu sebaobrany. Ivana Kyseľová sa mu venuje už takmer tridsať rokov. „Je plné tajomstiev, ktoré túžim spoznať. Vzdelávam sa formou školení, seminárov i samovzdelávaním,“ reagovala. Za svojho učiteľa označila Maroša Oláha, ktorý je jej životným partnerom. „Vďaka nemu som víťazila na súťažiach a priviedol ma k trénerskej činnosti. Osud naše cesty spojil a teraz obaja vedieme klub. Máme spolu dcéru Ivanku a mladšieho syna Lea. Dcéra je reprezentantkou Slovenska v disciplíne poomsae,“ priblížila trénerka Ivana Kyseľová.

V civilnom živote podľa jej vyjadrenia nemusela taekwondo použiť v boji. „Spomínam si ale na jednu situáciu z diskotéky. Jeden chlapec ma nasilu ťahal za ruku tancovať, ja som nesúhlasila, on ma nepočúval. Využila som techniku páky zo sebaobrany a vyšlo mi to. Potom ma už viac neobťažoval, keďže bolestne pocítil, s kým má dočinenia,“ uviedla s úsmevom.

Súťažiť už neplánuje. Ak by sa však jej zdravotný stav zlepšil, nevylučuje, že by sa ešte predstavila v poomsae a opäť zažila adrenalínovú atmosféru. Motivuje ju jej úspešná dcéra Ivanka.

Učiteľka a trénerka podstúpila pred rokom operáciu chrbtice. „Príčinou určite nebolo taekwondo, ale iné zdravotné komplikácie. Vďaka tejto lekcii od života som sa naučila, že aj keď spadneš veľmi hlboko, musíš v seba veriť a dáš to. Situácia bola vážna, prestala som chodiť. Môj svet sa zrútil. Pýtala som sa, prečo práve ja, keď milujem pohyb, šport a zdravý životný štýl. Ale asi to tak malo byť,“ skonštatovala Ivana Kyseľová a pokračovala: „Som vďačná Bohu, môjmu partnerovi Marošovi, mojim blízkym a rodine, priateľom, ktorí pri mne v tých ťažkých chvíľach stáli a podporovali ma. Teraz chodím, trénujem a neustále cvičím kompenzačné cvičenia na chrbticu a dostávam sa do formy. Ide to pomaly, ale nevzdávam sa a nikdy neprestanem cvičiť. To je jediné, čo mi spolu s pevnou vôľou a pozitívnym myslením pomohlo postaviť sa na nohy a dodáva mi chuť v živote.“

Zdroj: vobraze.sk, foto: album I. Kyseľovej

<p>The post Učiteľka v hnúšťanskej materskej škole Kyseľová ovláda bojové umenie first appeared on vobraze.sk.</p>

Sympatický a svalnatý Soboťan púta pozornosť. Venoval sa modelingu, ktorý mu pootvoril brány do šoubiznisu. Zúčastnil sa súťaže krásy Muž roka 2009, kde skončil druhý. Na natáčanie upútavky súťaže Československo má talent si ho vybrala samotná Lucie Bílá, no vidieť ho môžete aj v klipe známej speváčky Tiny. Peter Václavík sa aktívne venuje cvičeniu, robí osobného trénera a vo voľnom čase si užíva adrenalínovú jazdu na motorke.

Do súťaže Muž roka 2009 ho oslovil priamo jej vtedajší organizátor Dávid Novotný. Dostal sa do finále, kde skončil druhý, a stal sa tak vicemuž roka 2009. Ako sám hovorí, práve táto skúsenosť mu otvorila dvere do sveta modelingu. Zaregistrovaný bol vo viacerých modelingových agentúrach. Podarilo sa mu fotiť kampane pre veľké nákupné centrá, no fotil aj spodnú bielizeň pre firmu, ktorá bola v tom čase na Slovensku jediným dovozcom luxusnej značky Giorgio Armani či Dolce & Gabbana. V jeho okolí sa vtedy pohybovali známe osobnosti ako Erika Judínyová, Lukáš Kimlička a ďalšie celebrity z TV Markíza a TV JOJ.

Po nejakom čase ho modeling začal vyčerpávať a rozhodol sa naplno venovať pohybovým aktivitám. „Sekol som s tým, pretože som sa chcel venovať predovšetkým cvičeniu. Keďže som naberal viac hmoty, už to nebolo pre modeling také zaujímavé,“ približuje pre vobraze.sk tridsiatnik Peter Václavík.

Tréning nôh ako sviatok

Cvičeniu sa venuje už od útleho detstva. Začiatky sa spájajú s posilňovňou v pivničných priestoroch, ktorú zriadil jeho otec. „Vtedy som nemohol cvičiť s veľkými váhami, no naučil som sa techniku. Vážnejšie som to začal brať až na strednej škole.“ Podľa jeho slov nie je zástancom fitnes súťaží, rád si ich pozrie v televízii, no on sám nemal súťažné ambície. Dnes cvičí väčšinou štyrikrát do týždňa, pričom sa sústreďuje vždy na inú partiu tela. „Všetci o mne vedia, že môj štátny sviatok je streda, vtedy cvičím nohy. Je to moja úchylka. Na druhý deň ráno sa trápim a s nikým sa nerozprávam,“ hovorí s úsmevom. Takýto tréning trvá aj dve či tri hodiny. Peter cvičí predovšetkým s činkami. Jeho osobný rekord je drep s 200 kilami. Tlaky na lavičke už okúsil so 155 kilami. „Myslím si, že na naturála to nie je zlé. Beriem iba výživové doplnky, nič iné.“

Peter nepohrdne žiadnou pohybovou aktivitou. V mladosti cvičil thajský box a trinásť rokov sa venoval karate. Okrem iného, chodí v súčasnosti na poľovačky a posledné dva roky ho zlákalo otužovanie. V zimných mesiacoch sa chodieva kúpať na Kurinec aj každý víkend.

Klientom zmenil život

Okrem formovania vlastného tela pomáha s cvičením aj ostatným. Živí sa ako osobný tréner. Pri práci mu podľa neho pomohli najmä skúsenosti, no má spravený aj trénerský kurz. Ľudia za ním chodia s rôznymi požiadavkami. Niektorým klientom pomáha redukovať tuk, iným zase naberať svalovú hmotu. Ako sám hovorí, mnohým ľudom sa vďaka nemu zlepšil zdravotný stav.

„Mal som klientov s kardiovaskulárnymi chorobami. Pri vyšetrení u doktora zistili, že sa im podstatne zlepšil zdravotný stav. Pár klientov mi už povedalo, že som im zmenil život.“ Na otázku, čo by povedal niekomu, kto sa nevenuje žiadnemu aktívnemu pohybu, odpovedal: „Nemožno nikoho do športu nútiť. Podľa môjho názoru sa však treba venovať akejkoľvek pohybovej činnosti. Je nutné to aspoň vyskúšať, možno to človeka osloví.“

Do motoriek investoval veľa

Jeho najväčšou vášňou sú športové motorky. K tejto záľube ho priviedol otec, ktorý na motorkách jazdí celý život. Práve otec sa stal v tomto športe jeho najväčším vzorom. „S motorkami som začal v roku 2014. Momentálne mám už tretiu športovú motorku,“ približuje Václavík. Podľa jeho slov to je nebezpečný, no najmä finančne náročný šport. Ak by vraj spočítal všetky peniaze, ktoré vrazil do tohto hobby, mohol by si kúpiť približne dvojizbový byt v Rimavskej Sobote.

Na motorke sa cíti ako v inej dimenzii

Peter je súčasťou skupiny nadšencov, ktorí milujú športové motorky. Poznať ich môžete pod menom Gladiators supersport. Hlavné jadro tvorí pätnásť členov, ktorí sú najmä z Rimavskej Soboty, no majú aj motorkárov z Košíc, Banskej Bystrice, Lučenca či Brezna. „Ak to okolnosti umožňujú, chodíme na výlety každý víkend. Pre nás je však cieľom cesta. Vyhľadávame zákruty a úseky, kde sa môžeme vyblázniť.“ Tvrdí, že na Slovensku majú „obehané“ všetky zákruty. Na otázku, ako sa cíti pri jazde na motorke, odpovedal: „Až mám teraz zimomriavky, vždy hovorím, že motorka je môj život. Keď si dám na hlavu prilbu, začína mi iný svet, iná dimenzia. Cítim slobodu.“

Zarytý abstinent

Nikdy nepil alkohol, ani nevyskúšal cigarety. Tvrdí, že je kvôli tomu na seba veľmi hrdý. Najmä zamlada číhali všade nástrahy. Priatelia, ale aj rodina ho alkoholom často núkali. „Moji kamaráti uzatvárali stávky. Chceli, aby som si dal aspoň kvapku. Stalo sa, že mi dokonca chceli zaplatiť za to, že sa napijem,“ spomína Václavík na úsmevné momenty.

Ak sa vo voľnom čase nevenuje športu ani motorkám, rád si pozrie akčný film, alebo prečíta detektívku. So životom je spokojný. Hovorí, že všetky sny, ktoré mal, si už splnil. Venuje sa presne tomu, čomu chcel a okúsil všetko, o čom sníval. V budúcnosti chce naďalej pracovať ako osobný tréner a so smiechom dodáva, že ak by nebol taký lenivý, vyštudoval by ešte fyzioterapiu. Ženatý zatiaľ nie je.

Zdroj: Frederika Lodová, foto: album P. Václavíka, Gabriela Gyuránová

<p>The post Soboťan Peter sa presadil na súťaži krásy, venoval sa modelingu first appeared on vobraze.sk.</p>