Herečka Janka Sovičová, rodáčka z Rimavskej Soboty, pôsobí v bratislavskom Divadle P.O. Hviezdoslava. Účinkovala aj v niektorých seriáloch a filmoch. „Posledné dva roky boli prajné, či už to bol film Vítězi v réžii Jana Hřebejka, alebo film Kôň Martina Šulíka, ktorý mal premiéru vo vtedajšej RTVS na Štedrý deň v roku 2022, alebo seriály Nemocnica na TV JOJ i Druhá šanca na TV Markíza, kde som s Petrom Marcinom hrala matku mladého Viktora. Ten bol náhle hospitalizovaný a zisťovalo sa, či jeho problémy nesúvisia s jeho vzťahom k rodičom,“ uviedla pre vobraze.sk Janka Sovičová (45). Absolventka Vysokej školy múzických umení sa roky venuje aj bábkoherectvu. S manželom a štyrmi deťmi žije v Bratislave.

Janka účinkovala na Novej scéne, v Opere i Činohre Slovenského národného divadla, v Bratislavskom bábkovom divadle (BBD), v Divadle Ticho a spol. „Väčšina postáv, ktoré som odohrala na veľkých scénach, bola založená na pohybe, schopnosti animácie bábky /predmetov, či komediálnom vyjadrení postavy s využitím hudobných výrazov. Táto kombinácia pohyb-vodenie-komediálnosť-spev je mojou silnou stránkou a do väčšiny inscenácií som bola oslovená práve kvôli nej. Či už to bola herecká postava Šepkárky v Opere SND Barbier zo Sevilly alebo predstavenia v Bratislavskom bábkovom divadle Začarované gajdy, O psíčkovi a mačičke a mnohé iné,“ priblížila.

Poukázala na to, že v súčasnosti je úplné bežné, že sa všetky divadelné formy navzájom prepájajú, či už je to kombinácia činohry s bábkou, alebo bábkové divadlo so živými hercami. Do toho sa čoraz častejšie pridáva i filmová technika cez projekcie, živé prenosy alebo živá hudba. „Takže aj v mojom profesijnom živote je to kombinácia všetkých druhov. Mám aj bábkové predstavenia i predstavenia, v ktorých hrám ako herečka, ale tiež predstavenie, kde hrám na hudobnom nástroji alebo využívam klaunské metódy. Mám rada túto rozmanitosť, pomáha mi nevyhorieť a mať stále rada divadelnú prácu. A hlavne ma to nabíja energiou,“ uviedla.

Predstavenie Websterovci
V Divadle P. O.Hviezdoslava ju diváci môžu vidieť v predstavení Websterovci. „Je to krásne rodinné predstavenie. Ide o divadelnú adaptáciu známej televíznej série. Výtvarník Boris Šíma navrhol bábky podľa svojich ilustrácií, takže to vyzerá, že skutočne ožili.“

V televíznom, respektíve filmovom spracovaní rozprávok doteraz neúčinkovala. Neplatí to však o bábkovom divadle. „Bola som aj Maruškou v rozprávke Soľ nad zlato, zlou švagrinou v rozprávke Zhavranelí, Malou morskou vílou, či rozprávačkou v Psíčkovi a mačičke. Takže rozprávky si ma našli a určite ich nikdy nie je dosť,“ vyjadrila sa.

Na konte má dve ocenenia za najlepší ženský herecký výkon. „Získala som ich ešte počas môjho pôsobenia v BBD. Bolo to v roku 2002 za postavu Káti v inscenácii Musorgskij: Finist – Obrázky z výstavy a v roku 2008 za postavu Malej morskej víly, na Medzinárodnom festivale divadiel pre deti v Banja Luke (Bosna a Hercegovina).

Janka Sovičová (za slobodna Köbölová) študovala na rimavskosobotskej obchodnej akadémii. Od detstva však bola umelecky založená. Od šiestich rokov bola členkou DFS Oriašok, na Základnej umeleckej škole v R. Sobote navštevovala odbor zborový spev a neskôr pôsobila v divadelných súboroch Pictus a Divosud, ktoré viedli Marian Lacko a Ľubomír Šárik. Túto divadelnú etapu považuje za obdobie formovania svojho herectva a aj vďaka Ľubomírovi Šárikovi, ktorý ju pripravoval na prijímačky, sa na Vysokú školu múzických umení v Bratislave dostala na prvýkrát. Medzi jej spolužiakov patrili napr. Martin Mňahončák, Lucia Hurajová, René Jankovič či Marek Gudiak.

Spolupracovala s režisérom Bednárikom
V priebehu štúdia na vysokej škole hosťovala v spomínanom BBD, v ktorom jej po skončení VŠMU ponúkli angažmán. „Počas pätnástich rokov som mala možnosť hrať v krásnych predstaveniach a spoznať významných režisérov, ako boli napríklad Josef Krofta z Čiech alebo Jožko Bednárik, ktorý s nami naskúšal muzikál Alibaba a 40 zbojníkov a mnoho ďalších. Z každej spolupráce som si niečo odniesla a herecky rástla aj vďaka super kolegom, ktorí boli v súbore,“ hovorí Janka Sovičová.

Keďže má veľmi rada kombinovanie rôznych vecí, urobila si pred dvomi rokmi na UMB v Banskej Bystrici kurz trénerky športovej gymnastiky. „Popri svojej umeleckej práci momentálne trénujem v rámci gymnastickej akadémie deti od troch do sedem rokov pohybovú gymnastickú prípravu.“ Považuje sa za optimistku. „Človek musí byť optimista, musí stále v niečo pozitívne veriť, inak by ten život nemal veľký zmysel,“ podotkla.

Deti majú rôzne aktivity
Janka má štyri deti, každé vyniká v niečom inom. „Lili sa venuje športovej akrobacii, hrá na klavíri a tancuje vo folklórnom súbore, starší syn Max je majstrom sveta v rental kartingu, čo sú motokárové preteky (Sodi World Series), mladšia dcéra Olívia súťažne pláva a najmenší Filip to zatiaľ všetko pozorne sleduje. Uvidíme, čo ho zláka. Manžel je zároveň Maxovým spolutrénerom, analyzuje jeho jazdy, venuje svoj čas jeho motošportu. Keďže je programátor, spoločne zdieľajú analytické myslenie potrebné pre tento druh športu. Ja sa zase snažím ponúkať deťom kultúrne veci, chodíme spolu na výstavy, koncerty, predstavenia, rozprávame sa o nich, podporujem ich v čítaní. Snažím sa, aby si napĺňali i svoju dušu, vedeli sa o tom rozprávať, byť empatickí k druhým. Toto by som poradila všetkým rodičom, rozprávajte sa so svojimi deťmi, pýtajte sa ich, choďte spolu do divadla, do kina, na tvorivé dielne, scitlivuje ich to a ono sa vám to vráti.“

Priznáva, že sa jej túžby počas života menia. „Mojou najväčšou túžbou v súčasnosti asi je, aby naše umenie bolo pestré, také ako sú aj divadelné žánre, aby naše postavy mohli smelo na javisku povedať, že „kráľ je nahý“, pretože na to divadlo je, aby nastavovalo zrkadlo každej dobe, aby hovorilo aj to, čo sa človek inak bojí povedať, aby bolo smelé, otvorené a hlavne slobodné,“ povedala skúsená herečka.

Podľa jej slov sa do R. Soboty rada vracia. V tomto roku jej to však zatiaľ nevychádza. Súvisí to s pracovnými povinnosťami i športovými aktivitami jej detí. Dodala, že keď zavíta do R. Soboty, nezabudne na prechádzku po hojdacích mostoch či posedenie v Dekáči. Plánuje navštíviť Citadelu, centrum nezávislej kultúry.

Neoddeliteľnou súčasťou jej života je o.z. Červený nos – Clowndoctors. V rámci neho prinášajú zdravotní klauni, ku ktorým patrí, už dvadsať rokov radosť a smiech všetkým, ktorí to potrebujú. „Za posledný rok sme okrem iného pripravili aj špeciálne klaunské predstavenie Fidlikára 2 pre deti s autizmom, mentálnym a kombinovaným postihnutím, ktorým sa snažíme na chvíľu ich vytiahnuť z ich uzavretého sveta. Tiež sa teším z nového programu Klaunské večerníčky, ktorý do konca roka plánujeme spustiť na detských onkológiách po celom Slovensku,“ priblížila Janka Sovičová.

Bábkoherečka z R. Soboty spolupracovala aj s režisérom Bednárikom

Zdroj: Sophia Mária Sojková, foto: album Janky Sovičovej

<p>The post Herečka Sovičová účinkuje na divadelnej scéne. Rodáčka z R. Soboty si zahrala aj vo filmoch či seriáloch first appeared on vobraze.sk.</p>

Má tiež na konte niekoľko filmových skúseností, naposledy sme ju mohli vidieť v Šulíkovom Mužovi so zajačími ušami, objaví sa v pripravovanej Hřebejkovej minisérii. V klaunskom tíme Červený nos Clowndoctors už vyše 15 rokov primáša radosť a smiech, tým, ktorí ich potrebujú. Korona jej priniesla do rodiny hlavne nový prírastok, krásneho synčeka Filipka. „Ja som optimista a verím, že každá situácia, s ktorou sa v živote stretneme, nás vie zmeniť, prinútiť k zamysleniu a niečo si z nej pozitívne vieme zobrať,“ prezradila v rozhovore pre vobraze.sk Janka Sovičová.

Vyštudovali ste bábkoherectvo. Mali ste k divadlu blízko odmalička?

K „umeleckým veciam“ áno (ZUŠka, umelecký prednes, DFS Oriašok), no k divadlu som sa dostala až na strednej škole, keď som na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína uvidela predstavenie divadla Pictus, nabrala odvahu a s malou dušičkou som sa Maňa Lacka spýtala, či by som sa k nim nemohla pridať. Postupne pribudol aj Divosud Ľuba Šárika, ktorý ma neskôr pripravil na prijímačky na VŠMU, takže týmto dvom divadelným „bardom“ ďakujem za základy, od ktorých som sa odrazila.

Kde momentálne pôsobíte?

Pätnásť sezón som mala angažmán v Bratislavskom bábkovom divadle, kde som si zahrala množstvo krásnych postáv a učila sa od skvelých kolegov a režisérov – stihla som úžasného Josefa Kroftu a jeho Začarované gajdy i Jožka Bednárika, ktorý u nás bol ako doma.

Momentálne som na voľnej nohe. Stále dohrávam inscenácie, popritom hosťujem v Tichu a spol., je to síce ťažšie a náročnejšie kvôli momentálnej situácii s obmedzeniami, ale o to väčšia radosť nás hercov i publika, keď sa hrá. Som vďačná i za filmové príležitosti, naposledy v Šulíkovom Mužovi so zajačími ušami, či pripravovanej Hřebejkovej minisérii.

Čo musí ovládať herec pracujúci s bábkami?

O bábkohercoch sa hovorí ako o komplexných umelcoch – sú zdatní pohybovo, hudobne, spevácky, herecky, majú cit pre prácu s materiálom, fantáziu, že aj obyčajná šálka na čaj v ich rukách vie byť postavou, alebo úplne niečim iným ako len šálkou. Bábkarina je aj o práci s kolegami, o oveľa väčšom vnímaní jeden druhého, o improvizácii, a o množstve nápadov, o výtvarnom videní… Je toho neskutočne veľa, keď sa snažím takto nás definovať.

Čo máte na divadle najradšej?

Mám rada prácu na inscenácii, nápady, pokusy a omyly, hľadanie. Potom trému pred premiérou, keď sa bojím, či sa niečo nepokazí. Mám rada radosť z hry, tie chvíle, keď vypadne text alebo akcia a vy sa „zapnete“ do módu improvizácie, to mám veľmi rada. Plnú sálu divákov a výmenu energie, ktorá ide z javiska do hľadiska a naopak. Učenie sa nových vecí, či už je to práca s novým režisérom, práca na sebe, nový hudobný nástroj, nové postupy, nové pohľady na starú vec. Ale hlavne, milujem tú radosť a živosť, ktorá z divadla sála.

Vaše publikum tvoria predovšetkým deti. Majú ešte vôbec záujem o divadlo?

Tak tu sa dá už trochu polemizovať, lebo bábkové divadlo sa za posledných 20 rokov odklonilo svojmu tradičnému zobrazeniu a čoraz viac sa zameriava na dospelého diváka. V zahraničí sú už dávno bežné bábkové predstavenia pre dospelých, u nás už tiež – bábkové divadlo je oveľa syntetickejšie, využíva výtvarné a hudobné videnie, spracúva čoraz častejšie ťažké témy, i formou site-specific, divadla objektov, prepája činohru s bábkou a pod.

Ale čo sa týka detí, nemyslím si, že sa to niekedy zmení, že nebudú mať záujem o divadlo. Ešte vždy chodia na predstavenia, smejú sa, zachraňujú tých dobrých, reagujú úprimne a hneď. Ak ich to nudí, vidíte to na nich, a ak ich to zaujme, tiež.

Pracujete ako zdravotný klaun. Čo vás priviedlo k tejto práci?

Opäť asi túžba učiť sa niečo nové. Takže keď asi v roku 2005 rozširovali klaunský tím v Červený nos Clowndoctors, ktorý vtedy fungoval na Slovensku necelý rok, prijali ma a už som z neho neodišla. Ako dieťa zdravotníčky som nemala strach z nemocničného prostredia a ako herečka som bola dosť odhodlaná skúsiť niečo nové, a keď sa na to pozriem teraz, získala som v našom združení novú rodinu a ako profesionálny zdravotný klaun ďalší rozmer mojej práce. Baví ma neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať, čo je súčasťou práce v tomto občianskom združení. A mám veľmi dobrý pocit z toho, že dnes je nás už vyše 60 a pravidelne navštevujeme takmer všetky nemocnice s detskými oddeleniami a 31 seniorských zariadení po celom Slovensku.

Čo je poslaním zdravotných klaunov?

Našim poslaním je prostredníctvom klaunského umenia prinášať radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Či už je to u hospitalizovaných detí, kde je našim cieľom podporiť ich psychickú pohodu, odbúrať strach z neznámeho miesta, liečebných úkonov, podporiť ich fantáziu alebo u seniorov, kde sa snažíme rozhýbať pamäť, podporiť komunikáciu a radosť zo života.

Postupne ako naše o.z. rástlo, pribúdali i programy, takže teraz okrem zdravotných klauniád v nemocničných izbách klaunujeme i ambulantné klauniády pred ambulanciami, v rámci NOS-u odprevádzame deti a ich rodičov na operačné sály, s „Prezuvky máme“ chodíme priamo domov k deťom s ťažkou diagnózou, v rámci Cirkusu Paciento učíme celý týždeň deti v liečebných ústavoch a na detskej onkológii a psychiatrii cirkusovým zručnostiam a pre deti so stredným a ťažkým hendikepom máme špeciálne predstavenie Fidlikára. K seniorom chodíme v rámci programu Smiech nepozná vek a veľmi sa tešia, ak u nich robíme Varieté, v ktorom nakoniec i sami účinkujú. Neobchádzame ani zdravotný personál, pretože práve oni sú tí, ktorí tam ostávajú, aj keď my z oddelenia odchádzame a prednáškami sa im snažíme priblížiť význam humoru a ako im môže uľahčiť komunikáciu či už medzi sebou alebo s pacientmi. Humor proste berieme vážne!

Ako sa vás dotkla korona po profesionálnej, ale aj osobnej stránke? 

Nám korona priniesla do života hlavne nový prírastok, ktorý určoval chod celej rodiny i práce, takže stredobod pozornosti bol jasne určený. Práca na chvíľu išla bokom, ale čím je Filip samostatnejší, tým viac času je už opäť na prácu, aj keď zďaleka nie som ešte v pracovnom kolotoči ako predtým. Počas obdobia, keď boli nemocnice i pre nás – profesionálnych zdravotných klaunov zavreté, som ako kouč pomáhala aspoň s online vzdelávaním našich klaunov, dalo sa na chvíľu odbehnúť do „inej izby v byte“ a pracovať. Ja som optimista a verím, že každá situácia, s ktorou sa v živote stretneme, nás vie zmeniť, prinútiť k zamysleniu a niečo si z nej pozitívne vieme zobrať. Len musíme chcieť.

Pochádzate z Rimavskej Soboty. Čo pre vás znamená? Máte tu ešte rodinu, priateľov?

Ja som Soboťanka telom i dušou. Korona mi trošku dala stopku v jej návšteve, ale pomaly sa to opäť vracia. Tak raz za 3 mesiace vybehneme s rodinkou pozrieť mojich rodičov, sesternicu s krstňaťom, občas vtedy dáme stretávku so spolužiakmi z obchodnej akadémie v Dekáči, prejdeme sa s deťmi na Kurinec a vždy sa pohojdáme na oboch hojdacích mostoch. Stále je to môj domov, mesto kam sa rada vraciam. Ešte tú vynovenú železničnú stanicu si musím ísť obzrieť, to som nevidela…

Prezradíte nám vaše plány v tomto roku? Kde vás môžeme vidieť?

Nestresovať sa, tešiť sa aj zo všedných vecí a mať zdravie v rodine – to sú moje plány. A ak by ste boli v Bratislave, odporúčam vidieť Pána Q v Tichu a spol. s vynikajúcim Ivanom Martinkom, aj s bábkou v životnej veľkosti, aj so živou hudbou a mnou. Želám krásny nový rok všetkým čitateľom vobraze! Plňte si svoje sny.

Zdroj: vobraze.sk, foto: album J. Sovičovej

<p>The post Bábkoherečka z R. Soboty spolupracovala aj s režisérom Bednárikom first appeared on vobraze.sk.</p>