Na rodinnej farme Kozinka vo Veľkom Blhu tu už viac než desať rokov nevyrábajú iba syry, jogurty či tvarohy. Manželia Petra Pajasová a Ladislav Ibos vytvorili miesto, kam prichádzajú ľudia z celého Slovenska učiť sa hlavne tradičnému spracovaniu mlieka, chovu kôz aj poctivému farmárskemu remeslu. V čase, keď v okolí zaniklo viacero hospodárstiev, sa im podarilo nielen udržať rodinnú farmu, ale okolo nej vybudovať aj komunitu ľudí, ktorí veria v kvalitné potraviny a návrat k prírode.

Farma funguje od roku 2012 a od tej doby okolo Kozinky vznikla komunita mladých syrárov a ľudí, ktorí sa chcú naučiť vyrábať vlastné potraviny. „Ľudia chcú mať pocit, že si vedia niečo vyrobiť sami a vedia, čo v tom majú,“ hovoria manželia. S plemennými zvieratami sa zapájajú do výstav – vidieť ste ich mohli v Čerenčanoch, Veľkých Teriakovciach, ako aj na podujatí Dožinky či Poľnohospodársko-potravinárskej výstave v R. Sobote. Tento rok už u nich bol mladé kozičky natáčať aj televízny štáb Farmárskej revue.

Spojila ich škola aj láska k poľnohospodárstvu

Petra Pajasová pochádza z okolia Prahy. K zvieratám mala blízko od detstva. Hoci nevyrastala na veľkej farme, doma mali drobnochov a zvieratá boli prirodzenou súčasťou jej života.

„Nepatrím k činžiakovým deťom. Mali sme doma králiky, prasiatka, stále sme niečo chovali a mala som k tomu blízko,“ hovorí Petra, ktorá vyštudovala veterinárny smer na strednej škole a pokračovala aj na vysokej škole. S budúcim manželom sa zoznámila na České zemědělské univerzite v Prahe, kde obaja študovali poľnohospodárstvo. Ladislav Ibos pochádza priamo z Veľkého Blhu a absolvoval gymnázium v Rimavskej Sobote.

Istý čas žili v Prahe, no napokon sa rozhodli presťahovať na Gemer-Malohont. „On bol poľnohospodár, ja som chcela byť tiež. Po zrelej úvahe sme došli k tomu, že vo Veľkom Blhu budeme mať potrebné zázemie aj v rámci rodiny,“ vysvetľuje Petra Pajasová, ktorá sa na Slovensko spolu s Ladislavom prisťahovala v roku 2009. Ako Petra hovorí, na región aj ľudí zvykla veľmi rýchlo. „Mne sa tu veľmi páči. Obzvlášť príroda. A dobre vychádzam aj s ľuďmi.“

Stavili na anglonúbijské kozy

Od začiatku mali jasno v tom, že nechcú chovať bežné plemená. Rozhodli sa pre anglonúbijské kozy, ktoré sú známe svojím vzhľadom, pokojnou povahou aj kvalitným mliekom. „Sú viacfarebné, pekne vyzerajú a ich mlieko má veľmi dobré parametre na výrobu syrov a ďalších výrobkov,“ približuje Petra Pajasová.

Na farme chovajú viacero desiatok zvierat. Aktuálne sa tešia z novej generácie kozliatok. Nie všetky kozy sú dojné, časť mláďat si nechávajú na ďalší chov a časť predávajú. Dôležitú úlohu zohrávajú aj plemenné capy. Jeden pochádza z vlastného odchovu, druhého priviezli z inej farmy, aby zlepšili genofond stáda.

Anglonúbijské kozy patria podľa chovateľov medzi náročnejšie mliečne plemená. Ich mlieko má vysoký obsah tuku a bielkovín, čo je ideálne na spracovanie. Rodina si preto väčšinu krmiva pestuje sama. Na poliach dopestujú ovos, jačmeň, kukuricu aj sóju. Okrem živočíšnej výroby sa venujú aj rastlinnej produkcii.

Na kurzoch učia vyrábať syry, jogurty aj tvarohy

Kozinka sa však nezameriava iba na samotný predaj zvierat. Významnou súčasťou farmy sú kurzy spracovania kozieho mlieka, ktoré organizujú pravidelne raz mesačne alebo individuálne podľa záujmu.

Najbližší plánovaný kurz museli preložiť, no ďalšie termíny pripravujú priebežne počas celej sezóny. Na kurzy prichádzajú jednotlivci, rodiny s deťmi aj skúsení chovatelia kôz z rôznych častí Slovenska. Skupinové bývajú približne pre šesť osôb, možné sú aj individuálne školenia.

Účastníci sa učia vyrábať prakticky celý sortiment výrobkov z kozieho mlieka — od jogurtov, čerstvých syrov a tvarohov až po zrejúce syry vyrábané rôznymi technológiami. „Nestačí len povedať recept. Ľudia musia pochopiť, prečo sa niečo robí tak a tak,“ vysvetľuje Petra Pajasová.

Základný kurz stojí približne 150 eur na osobu a účastníci získajú nielen praktické skúsenosti, ale aj teoretické informácie o práci s mliekom, kultúrami či hygiene výroby. Chovatelia sa snažia vysvetľovať aj rozdiel medzi overenými postupmi a radami, ktoré ľudia nachádzajú na internete. „Chceme, aby vedeli posúdiť, čo je reálne a čo nie.“ Častou témou sú aj chyby, ktorých sa ľudia pri výrobe syrov dopúšťajú najčastejšie. Podľa Petry Pajasovej býva problémom najmä nesprávna teplota alebo nedostatok mliečnej kultúry.

Kurzy sú aj o vzájomnom učení

Na farmu prichádzajú najmä chovatelia kôz, no často aj rodiny s deťmi, ktoré chcú zažiť život na farme. „Sme veľmi radi, keď prídu deti, ktoré o to majú záujem. Aj mladá generácia sa môže niečomu priučiť,“ hovorí farmárka.

Kurzy sa pritom často menia na dlhé diskusie o chove, pôrodoch či zdravotných problémoch zvierat. „Nie každý chovateľ má zootechnické vzdelanie. Snažím sa odovzdávať aj skúsenosti s pôrodmi alebo komplikovanejšími situáciami, aby mali predstavu, ako to vyzerá,“ povedala a dodáva, že učenie funguje obojstranne. „Som dlhoročná chovateľka, ale stále sa dostanem k novým informáciám. Pokiaľ je to možné, použijem ich ďalej.“

Pomáhajú už aj deti

Do života farmy sa postupne zapájajú aj ich deti. S kozím mliekom začínali už pri ich narodení, aby im dopriali kvalitnú a prirodzenú stravu. Dcéra Eliška vyrastala s kozičkami a dnes pomáha najmä pri kurzoch a spracovaní mlieka.

Rodina verí, že práve podobné farmy môžu pomôcť udržať život na vidieku. V regióne Rimavskej Soboty totiž za posledné roky viacero fariem zaniklo. O to viac si vážia, že môžu pokračovať. „Baví ma vyrábať nové výrobky z kozieho mlieka a skúšať nové veci. Potom ich vieme naučiť aj ostatných.“

Návrat ku kvalitným potravinám

Chovatelia hovoria, že ľudia dnes čoraz viac premýšľajú nad tým, čo jedia. Aj preto rastie záujem o domáce spracovanie mlieka a tradičné výrobky.

Kozie mlieko je podľa nich ľahko stráviteľné, obsahuje vitamíny, podporuje imunitu a viacerým ľuďom vyhovuje lepšie než klasické kravské mlieko. Na farme spracúvajú aj kozľacinu, ktorú považujú za kvalitné a ľahko stráviteľné mäso.

Farma Kozinka vo Veľkom Blhu sa postupne stala miestom, kde sa stretávajú ľudia, ktorí veria v poctivé potraviny, tradičné remeslo a návrat k bližšiemu vzťahu k prírode i zvieratám.

Zdroj: PR- Článok, Farma kozinka Veľký Blh

<p>The post Na rodinnej farme Kozinka vo V. Blhu chovajú plemeno anglonúbijská koza. Učia ľudí vyrábať syry z kvalitného mlieka first appeared on vobraze.sk.</p>