Andrea Predajňová z Rimavskej Soboty ukončila svoje pôsobenie na poste generálnej riaditeľky Slovenského národného múzea (SNM). „Tento krok urobila na základe jej osobnej žiadosti,“ informuje Petra Demková, riaditeľka odboru komunikácie kancelárie ministerky kultúry. Ako doplnila, ministerka kultúry Martina Šimkovičová Predajňovú odvolala z funkcie štatutárky a poďakovala sa za jej doterajšiu prácu. Riadením Slovenského národného múzea Šimkovičová poverila Vieroslavu Bernátovú.

Andrea Predajňová bola vo funkcii generálnej riaditeľky od mája tohto roku. Dovtedy bola zastupujúcou riaditeľkou Múzea Betliar. Predajňová mala ministerke kultúry naznačiť, ža by sa rada vrátila na svoju predchádzajúcu pozíciu v Múzeu Betliar.

Predajňová bola redaktorkou televízie. Pôsobila tiež ako hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR a učila i na ZŠ v R. Sobote. Viac o nej sme priniesli v článku.

Soboťanku Predajňovú vymenovala ministerka kultúry za generálnu riaditeľku Slovenského národného múzea. Funkciu prijala s pokorou

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Andrea Predajňová z R. Soboty ukončila svoje pôsobenie na poste generálnej riaditeľky SNM first appeared on vobraze.sk.</p>

Rimavskosoboťanka Andrea Predajňová si počas svojej doterajšej vrcholovej pracovnej kariéry vyskúšala prácu novinárky v celoslovenskom meradle. Na obrazovkách Slovenskej televízie (v súčasnosti RTVS) bola sedem rokov. Neskôr prešla na druhý breh. Ako hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR pôsobila osem rokov. Tieto dve náročné i pestré pozície zatiaľ vykonávala najdlhšie. Mala však aj kratšie zastávky, bola šéfredaktorkou v dvoch celoslovenských médiách, v týždenníku Katolíckych novín i v Rádiu Lumen. Jej veľkou záľubou je história a vyskúšala si aj prácu učiteľky. Predminulý rok ešte učila na ZŠ P. Dobšinského v R. Sobote, kde si ju žiaci obľúbili pre interaktívny spôsob vyučovania a doslovne „rozprávkovému“ prednesu.

Andrea Predajňová je absolventkou rimavskosobotskej obchodnej akadémie. Ako pre vobraze.sk priblížila, jej smerovanie k novinárčine bolo „náhodné“. „Prvotný impulz prišiel od súčasného vysokoškolského profesora Andrea Golemu, ktorý nás svojho času učil dejepis ešte na obchodnej akadémii. Dával nám dobrovoľné domáce úlohy, napísať úvahu na zadanú tému. Ak to spĺňalo kritériá, tak to ohodnotil známkou a mohli sme získať jednotku,“ spomenula Soboťanka, ktorú v pätnástich rokoch spolužiačky nabádali, aby svoje práce poslala aj do mestských novín. „Vtedy boli v R. Sobote veľmi populárne Gemerské zvesti, ktoré viedol Peter Lebovič, ostýchala som sa. Bolo to s malou dušičkou, prečo práve moje práce by mali zverejniť,“ povedala s úsmevom Predajňová.

Prvé zverejnenie článku bolo pre ňu prekvapením. Neskôr nasledoval telefonát od šéfredaktora Gemerských zvestí Petra Leboviča, ktorý ju oslovil pre spoluprácu. Do novín dopisovala počas štúdia na strednej škole. V novinách vtedy pôsobila aj Henrieta Hrinková. „Bola mojou tútorkou, ktorá ma učila. Dostala som tam prvé základy. Bola to pre mňa veľká motivácia,“ hovorí a dodáva, že aj vďaka tomu sa prihlásila na žurnalistiku. Nakoniec však na VŠ študovala dejepis. „Za tento impulz vďačím pani učiteľke Elene Rajzingerovej, ktorá ma učila dejepis na základnej škole. Dodnes u mňa vzbudzuje veľký rešpekt a patrí jej moja úcta. V dobrom slova zmysle bola náročná, ale najmä vedela perfektne vysvetľovať,“ priblížila Predajňová, ktorá túto záľubu prehlbovala počas prázdnin aj ako sprievodkyňa na hrade Krásna Hôrka. Po vysokej škole nastúpila ako učiteľka na bratislavskom gymnáziu, popritom však začala externe pracovať aj pre Slovenský rozhlas ( v súčasnosti RTVS).  Po krátkom čase prišla pracovná ponuka z Rádia Regina Bratislava.

„Toto bola pre mňa prvá veľká profesionálna skúsenosť. Všetko malo svoju postupnosť. Boli tam profesionáli, ktorí chceli a vedeli naučiť svoje remeslo,“ hovorí Predajňová. Podmienky však podľa nej boli náročné, ale dodnes im je povďačná. V tej dobe bolo napríklad nevyhnutnosťou pri vstupe do zamestnania absolvovať aj niekoľkohodinový psychologický test.

Kontinuita profesionality Soboťanky pokračovala aj prechodom do Slovenskej televízie, kde pôsobila ako redaktorka domáceho spravodajstva. Na obrazovkách ju verejnosť mohla vídať v rokoch 2005 až 2012. „Pripravovala som spravodajské príspevky do večerných hlavných správ. Bolo to pekné obdobie. Spomínam na to s veľkou vďakou a rešpektom voči ľuďom, ktorých som tam stretla,“ zdôraznila.

Je to práca, ktorá sa stáva životným štýlom. Vyžadovala si dvanásťhodinové nasadenia aj popri víkendoch aj na úkor súkromia. „Som tomu ale vďačná, pretože som sa dostala na miesta, kam sa človek bežne nedostane a mala som možnosť spoznať ľudí, s ktorými sa človek len tak nestretne,“ vysvetlila. Podieľala sa aj na letných televíznych príspevkoch Hrady zámky, kaštiele na Slovensku či Potulky Slovenskom, kde boli atrakcie, krásy a unikáty krajiny. Takéto pracovné tempo však z vlastnej skúsenosti odporúča približne na tri roky.

 Po náročných rokoch v spravodajstve cítila potrebu zmeny. „ V tom čase hľadali hovorcu Špeciálnej prokuratúry, tak som sa prihlásila do výberového konania. Výzvou pre mňa bola možnosť zachovať si profesionalitu,“ dodala. Vo výberovom konaní bola úspešná. Musela však splniť ešte jednu podmienku – bezpečnostnú previerku z Národného bezpečnostného úradu. „ Získala som previerku na ten najvyšší stupeň – prísne tajné. Celý proces trval pol roka a to si vás riadne preverili zo všetkým strán – od zdravotného stavu až po vaše kontakty,“ spomína s úsmevom.

Po roku prešla túto funkciu vykonávať na Generálnu prokuratúru SR. „Bolo to niečo iné. Od novinárskej práce som sa dostala na druhý breh a inak som začala vnímať veci. Práca hovorcu nebola o tom, že poviete pár viet do kamery. To je minimum. Bola to práca, ktorá si vyžadovala analytické myslenie. Byť trochu novinárom, psychológom, či politológom,“ podotkla Predajňová. Keď sa skončilo funkčné obdobie generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, odišla z prokuratúry. „Považovala som to za principiálnu vec. Pretože táto práca bolo predovšetkým o dôvere.“ 

Do Rimavskej Soboty pre pracovnú vyťaženosť veľmi nechodila. „Dva roky bola u mňa v Bratislave maminka a získala úplne inú optiku na to, čo robím. Jej želaním bolo, aby som sa vrátila domov. Vravievala mi, že sa dá žiť aj pokojnejšie,“ podotkla štyridsiatnička. V Rimavskej Sobote opäť žije zhruba dva roky. Skúsenosti s odstupom dvadsiatich rokov zbierala znovu aj ako učiteľka dejepisu na ZŠ P. Dobšinského. „Bol to záskok počas materskej dovolenky,“ spresnila. Potešilo ju, že mohla po covidom období zorganizovať pre deviatakov exkurziu do kaštieľa Betliar, navštíviť rožňavskú katedrálu, či Gombaseckú jaskyňu. „ Keď som si na druhý deň našla na stole od žiakov všelijaké sladkosti a ďakovali za vydarenú exkurziu, záujem o nich, dojalo ma to. Alebo keď sa vám na konci školského roka príde celá trieda domov poďakovať… Vtedy si človek povie, že to čo robí, má zmysel,“ skonštatovala Andrea Predajňová.  

V súčasnosti pracuje na hrade Modrý Kameň ako kultúrno – propagačný manažér. „História je vo mne, ako DNA,“ hovorí s úsmevom a spomína na podujatie pred minuloročnými Vianocami, kde mali nevšednú akciu – hudobno – slovné pásmo aj s Petrou Kepeňovou o jej putovaní do Santiaga de Compostely. „Po podujatí prišli ľudia so slzami v očiach a ďakovali. Uvedomujem si, že čoraz viac potrebujeme podujatia, ktoré nás prinútia aspoň na chvíľu zastaviť sa a zamyslieť. Nie je všetko len o číslach a vzťahu má dať – dal, ale človek potrebuje kultivovať aj svojho ducha. Veď čím sa vnútorne „zásobujeme“, to dávame aj smerom „von“ zakončila Predajňová.

Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Andrea Predajňová

<p>The post Predajňová bola redaktorkou televízie. Pôsobila tiež ako hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR a učila i na ZŠ v R. Sobote first appeared on vobraze.sk.</p>