V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote dnes popoludní slávnostne odhalili busty dvoch významných národovcov – evanjelického kňaza Pavla Šramka, pochovaného v Klenovci a spisovateľa Sama Vozára, rodáka z Hrachova. „Ich pričinením, životnými postojmi a dielom vytvárali základy našej emancipovanej modernej spoločnosti,“ uviedla počas stretnutia Jaroslava Lajgútová z Miestnej organizácie Matice slovenskej. Ako ďalej dodala, busty zhotovili majstri Konušovci z Kremnice.

Jazykovedec Pavol Šramko žil v čase, keď slovenský jazyk ešte nebol samozrejmosťou. Bol významným členom štúrovskej generácie, básnikom a autorom česko-slovenskej gramatiky. „Zapojil sa do národného zápasu, bojoval slovom, ale aj veršom a jeho poézia bola pravým výkrikom po slobode,“ uviedol podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec. Podľa jeho slov obidve osobnosti ukázali, že duchovnosť neznamená útek od sveta, ale službu svetu.

Udalosti doby sa úzko viažu aj na Samuela Vozára, považovaného za prvého básnika, ktorý sa odvážil písať v doposiaľ neprebádanom jazyku – spisovnej slovenčine. Spolu s J. F. Rimavským sa 14. februára 1843 zúčastnil na schôdzi štúrovcov, kde sa rozhodli prijať strednú slovenčinu za spisovný jazyk. Tento deň nazvali „dňom skriesenia slovenčiny“. Žiaľ, ako pripomenul Peter Dragijský, tento dátum sa doteraz nedostal do kalendára ani ako pamätný deň. Básnik Vozár zomrel tragicky, za nevyjasnených okolností, vo veku 27 rokov. Aj preto si zaslúži úctu a trvalé miesto v historickej pamäti. V Hrachove je po ňom pomenovaná Základná škola s materskou školou.

Autorom projektu Historické osobnosti Gemera a Malohontu je Peter Dragijský, ktorý priblížil vznik a postupné rozširovanie Aleje dejateľov v Rimavskej Sobote. Pripomenul, že prvou bustou bola veľká kamenná busta Š. M. Daxnera, odhalená v roku 1992. Napríklad socha P. Dobšinského je jeho jedinou sochou na svete. Vyzdvihol tiež spoluprácu s niekdajším riaditeľom Domu Matice slovenskej Michalom Hruškom, ktorého označil za dôležitého človeka v začiatkoch projektu.

„Vedel, ako sa to dá a vedel aj, kde sa to dá. Ďakujem – bez teba by tu možno bola len osamelá kamenná busta Š. M. Daxnera pri zadnom vchode do Domu kultúry a tu niekde by boli stánky s krompľami a cibuľou,“ povedal Dragijský. Dodal, že vďaka tejto spolupráci sa podarilo zveľadiť majetok Matice o viac ako 250-tisíc eur. Od roku 2006 tak mohli osadiť busty 25 významným dejateľom a rodákom z regiónu. Podľa Dragijského boli aktuálne busty pravdepodobne poslednou etapou snahy Matice robiť pamätníky v tejto časti mesta. „Dúfajme, že sa naplnia slová J. Francisciho, že Slovensko bude naozaj vykvetať v nový kvet,“ uzavrel Dragijský.

Súčasťou slávnostného podujatia bolo aj ekumenické stretnutie v evanjelickom kostole, ako aj krátka divadelná dramatizácia o živote a diele Sama Vozára po samotnom odhalení búst.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post V R. Sobote odhalili busty osobností, farára Šramka a spisovateľa Vozára + foto a video first appeared on vobraze.sk.</p>

Bývalý chirurg s dlhoročnou praxou Peter Dragijský z Rimavskej Soboty dostane Cenu mesta. Odsúhlasili mu ju poslanci rimavskosobotského mestského zastupiteľstva a odovzdať mu ju majú na oslavách Dní mesta koncom budúceho týždňa. „Toto ocenenie ma prekvapilo a vážim si, že mi ho odsúhlasili. Vždy som sa snažil niečo pre mesto urobiť po viacerých stránkach,“ povedal pre vobraze.sk Peter Dragijský (73), ktorý ako lekár odpracoval 48 rokov. Ako podotkol, mrzí ho, že sa na odovzdaní ocenenia pravdepodobne nebude vedieť zúčastniť pre zahraničnú cestu. „Blahoželám aj mojim priateľom, Tiborovi a Lacovi, ak sa nenahnevajú, že ich tak vzhľadom na našu dlhoročnú známosť oslovujem,“ povedal s úsmevom. Laureátom Ceny mesta sa stanú aj Tibor Tóbisz i Ladislav Šinkovič st.

„Dlhé roky bol univerzálnym lekárom – chirurgom s bohatou klientelou pacientov pre svoju všestrannosť a mimoriadny ľudský prístup. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol povereným primárom chirurgického oddelenia. Popri odbornom raste sa venoval športu, organizoval športové súťaže, neskôr aj mimookresné,“ napísali v návrhu na ocenenie Klub záujmovej činnosti seniorov a aj Miestny odbor Matice slovenskej.

Peter Dragijský má už viacero ocenení z Matice slovenskej. „Mám už zlatú a striebornú pamätnú medailu, ako aj bronzovú medailu Cyrila a Metoda. Mám ich všetky uložené doma na poličke v knihovníčke,“ hovorí. Niekoľko rokov bol členom výboru Matice slovenskej v celoštátnom meradle i v Rimavskej Sobote. „Už som len člen a rád by som bol, keby sa pokračovalo v projekte historické osobnosti Gemera a Malohontu, ktorého som autorom,“ doplnil Dragijský, ktorý čas na dôchodku využíva aj na obľúbené bicyklovanie. „Ešte mám v tomto roku len dvesto kilometrov, čo je málo. Budem sa snažiť o viac kilometrov v sezóne,“ podotkol. 

Manželka Petra Dragijského je tiež lekárkou, pracuje ako primárka na detskom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Je otcom štyroch detí a teší sa zo štyroch vnúčat. To najmladšie prišlo na svet koncom leta minulý rok. Ako podotkol, zatiaľ si ho veľmi neužili, pretože syn Michal s rodinou býva v Prahe. Druhý zo synov Petra Dragijského je vyštudovaný teológ a pracuje v Ozbrojených silách SR. „Nemal ambície stať sa lekárom. V zdravotníctve je len jedna z mojich dvoch dcér, ktorá je záchranárkou. Som rád, že je pokračovateľkou lekárskej tradície v rodine. Vybrala si však náročné povolanie čo ma veľmi neteší, pretože to si vyžaduje stále byť v napätí a nočné služby odčerpávajú veľa síl,“ zhodnotil. 

Medzi Dragijského srdcové záležitosti patrí Alej dejateľov, ktorá je na Námestí Š. M. Daxnera v R. Sobote. V súčasnosti je tam 22 búst a socha P. Dobšinského. Ako jej iniciátor uviedol, v budúcnosti je v pláne ešte osadenie ôsmich búst dejateľov. Aktivity do veľkej miery súvisia aj so zdrojmi, či s úspešnosťou zbierok. Podobne navrhovali aj umiestnenie sochy M. Hrebendu na Hlavnom námestí priamo pred knižnicou, ktorá nesie jeho meno. K odobreniu tohto zámeru zatiaľ nedošlo. Jednou z vízií je aj pamätník Učenej spoločnosti Malohontskej. „Ten by sme chceli umiestniť za poštou v strede Malohontskej ulici na mieste, kde mala byť niekedy fontána. Aj to si však bude vyžadovať veľa financií,“ zakončil Dragijský, ktorý pôsobil niekoľko rokov aj ako poslanec mestského zastupiteľstva. Je autorom projektu Historické osobnosti Gemera-Malohontu.

V roku 2014 napísal publikáciu Slováci tohto kraja s podtitulom Osobnosti Gemera-Malohontu, ktoré pozdvihli Slovensko. V roku 2020 vyšlo doplnené a rozšírené vydanie Osobnosti Gemera-Malohontu s podnadpisom …Slováci tohto kraja. V knihách pripomína životy našich rodákov, ich osudy, diela a pamätníky v rodnom kraji, sochy, busty či pamätné tabule od minulosti po súčasnosť.

Zdroj: vobraze.sk 

<p>The post Dragijský sa stane laureátom Ceny mesta v R. Sobote. Prekvapilo ho to first appeared on vobraze.sk.</p>

Alej dejateľov v Rimavskej Sobote sa rozrástla o ďalšieho národovca Vladimíra Mináča. Jeho bustu odhalili včera pri príležitosti stého výročia narodenia rodáka z Klenovca. Ten bol spisovateľom, esejistom, publicistom, scenáristom, redaktorom i politikom. Zastával tiež funkciu predsedu Matice slovenskej. Zomrel v roku 1996. Autorom busty je výtvarný umelec Kamil Papučík, ktorý sa však pre pracovný pobyt v zahraničí samotného odhalenia nezúčastnil. Neskôr však bola jeho činnosť ocenená v sále Domu kultúry, spolu s ďalšími desiatimi osobnosťami. Ocenenými boli aj Peter Dragijský, Marián Gešper, Marian Tkáč, Jozef Šimko, Ingrid Krštieňová Šulková, Michal Hruška, Michal Bagačka, Július Forsthoffer, Elena Nebusová, Mária Oštromová.

Na odhalení busty svojho otca sa zúčastnil Vladimír Mináč mladší a aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper. Ako Gašper v príhovore uviedol, Vladimír Mináč sa narodil v gemerskom kraji, ktorý suverénne súťaží s Turcom, čo sa týka počtu slovenských národovcov. „Mináč je pre Maticu slovenskú jednoznačne pozitívnou osobnosťou. Národovec, ktorý stojí vedľa panteónu takých národovcov, ako bol Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Štefan Krčméry a mnohí iní, ktorí sa borili v rôznych historicky ťažkých obdobiach za slovenskú svojbytnosť. Pre nás nikdy nebude Mináč kontroverzný, vždy bude národovec, hrdina,“ povedal Gašper. Ako predseda Matice slovenskej poznamenal, tento rok má až 13 štúrovcov dvesté výročie svojho narodenia. Vladimíra Mináča označil za veľkého búrliváka, bojovníka či sociálne cítiaceho človeka, aj keď sa narodil sto rokov po štúrovcoch.  

„Vladko Mináč mal k R. Sobote pozitívny vzťah. Chodil sem šesť rokov do tunajšieho gymnázia. Každé ráno dostal od svojho otca, klenovského čižmára, jednu korunu, aby mohol cestovať lokálkou do R. Soboty a každé neskoré odpoludnie sa vracal domov. Otec mal rád rimavskosobotských slovenských aj českých profesorov a dobrou latinčinou sa chválil až do posledných rokov svojho života,“ povedal Vladimír Mináč ml. 

Poďakoval sa v prvom rade zhotoviteľovi sochy Kamilovi Papučíkovi a odlievačovi Danielovi Janecovi, ako aj organizátorovi tejto udalosti Matici slovenskej.  Pripomenul zároveň, že jeho otec sa zúčastnil v roku 1992 konferencia Spoločnosti slovenskej inteligencie na Donovaloch, kde si vytýčil jediný cieľ, samostatnosť SR. „Neskôr stál na balkóne pri vyhlásení zvrchovanosti Slovenska a pomáhal aj pri zrode slovenskej ústavy,“ dodal jeho syn. „Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie je moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá. To je naša cesta, náš zmysel, náš osud,“ napísal spisovateľ Vladimír Mináč.  

„Národný umelec Vladimír Mináč bol pokrokový spisovateľ a politik. Zanechal po sebe rozsiahle literárne dielo, 16 rokov bol predsedom Matice slovenskej a bol aj poslancom Federálneho zhromaždenia.  Aktívne sa zúčastnil SNP a okúsil aj útrapy koncentračných táborov. V každom historickom období vedel, kde je jeho miesto. Pre nás je jeho život a dielo inšpiráciou najmä v tom, že ako menej rozvinutý región sa nesmieme uspokojiť s priemernosťou a nesmieme vzdať boj za spravodlivejší a lepší život,“ povedal v príhovore primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, podľa ktorého si Mináč na R. Sobotu zaspomínal vo svojej literárnej činnosti, ako aj častými návštevami.

Podľa slov bývalého premiéra Roberta Fica nie je jeho úlohou hodnotiť literárnu prácu Vladimíra Mináča. „Môžem si len spomenúť na nádherné príhody, keď som ho stretol. Ale čo je najpodstatnejšie, alebo čo chcem zdôrazniť, že dnes oslavujete nielen jeho literárne dielo, ale oslavujete vlastnosti, ktorí dnes na Slovensku chýbajú viac ako inokedy,“ uviedol predseda strany Smer – SD, ktorý pricestoval do Rimavskej Soboty.  

Celý priebeh odhaľovania busty, ako aj príhovory si môžete pozrieť v našom zázname, ktorý bol vysielaný live na sociálnej sieti. 

Busta Vadimíra Mináča je už viac ako dvadsiatou v poradí, ktorá je v Aleji dejateľov na Námestí Š. M. Daxnera. Autorom projektu Historické osobnosti Gemera-Malohontu je Peter Dragijský. Ten je zároveň autorom knihy Slováci tohto kraja s podtitulom Osobnosti Gemera-Malohontu, ktoré pozdvihli Slovensko.

Zdroj: vobraze.sk

<p>The post Pri odhalení busty V. Mináča bol aj jeho syn. Matičiari ocenili vyše desať osobností first appeared on vobraze.sk.</p>

Pred rimavskosobotskou knižnicou by v budúcnosti mohla byť lavička s bronzovou sochou Mateja Hrebendu, rodáka z Rimavskej Píly. Bol národným buditeľom, ľudovým básnikom a zberateľom národných piesní – jednoduchý človek, ktorý neveľmi dbal o svoju slávu a pocty.

„Má sedieť na lavičke a pozerať sa na knižnicu, ktorá nesie jeho meno. Je to prejav vďaky človeku, ktorý zápasil s ťažkou chorobou celý život a predsa sa nevzdal vzdelávania a šíril osvetu,“ povedala pre vobraze.sk Elena Nebusová, predsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Rimavskej Sobote. Ako zdôraznila, ide o myšlienku Petra Dragijského, ktorý je autorom projektu Aleje dejateľov. Socha Hrebendu by podľa Nebusovej mohla byť zároveň atrakciou, kde by si ľudia mohli prisadnúť a odfotiť sa.

Hrebenda má v knižnici pamätnú izbu. Otvorili ju pred viac ako rokom. Slúži ako komunitná miestnosť. Knižnica tam plánuje usporadúvať literárne čítania. Jej dominantou je drevená socha Mateja Hrebendu, ktorú vytvoril rezbár Ľuboš Majan. „V knižnici má aj interaktívnu tabuľu s mapou, kade Hrebenda chodil. Je to zaujímavé,“ priblížila Nebusová a pripomenula, že Matej Hrebenda-Hačavský mal od narodenia zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval a neskôr nevidel vôbec. Častokrát hľadal preto ľudí, ktorí by mu boli ochotní čítať, neraz tak prešiel aj 4 či 5 dedín.

Socha P. E. Dobšinského a približne 20 búst národovcov z Gemera pribúdali v uplynulých rokoch na susednom Námestí Š. M. Daxnera. Minulý rok boli v rámci projektu Alej dejateľov odhalené busty prvého župana Gemera-Malohontu Janka Jesenského a Júlusa Boľfíka, ktorý bol šéfom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti.

Zámer o umiestnení sa má dostať aj na stôl poslancom mestského zastupiteľstva, a to na budúci týždeň.

Zdroj: vobraze.sk

V aleji dejateľov sa vizuálne menia busty. Zisťovali sme, čo to spôsobuje

Ľuboš Majan: Výrobe dýky niekedy venujem aj stovky hodín

<p>The post Pred knižnicou by mohla byť lavička so sochou M. Hrebendu first appeared on vobraze.sk.</p>