Michal Dragijský (31) je odchovancom rimavskosobotského futbalu. Medzi jeho hráčske zastávky patrí tiež Dukla Banská Bystrica, Baník Kalinovo, MŠK Tisovec, OFK Dunajská Lužná, ale pôsobil aj v Rakúsku. Hrával tiež futsal a na reprezentačnej úrovni plážový futbal. V FK Dukla Praha, účastník druhej najvyššej súťaže, zastáva post kondičného trénera. Keď na tejto pozícii začínal, účinkoval klub ešte v prvej lige. Bolo to v priebehu jesennej časti sezóny 2018/2019. Dragijský pochádza z lekárskej rodiny a študoval na FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Viac prezradil v rozhovore pre vobraze.sk.
Napĺňa ťa práca kondičného trénera, alebo zvažuješ, že by si sa stal futbalovým trénerom?
Práca kondičného trénera ma napĺňa. Baví ma práca s cieľavedomými ľuďmi, pričom môžem sledovať ich progres v rôznych oblastiach, či už je to rekonvalescencia, výkon, výkonnosť, alebo v samotnom formovaní osobnosti. Vždy mám dobrý pocit z toho, keď vidím nejakého hráča, s ktorým som mal možnosť pracovať, ako sa mu darí aj po prestupe do nového tímu. Som držiteľom trénerskej B-licencie a chcel by som si ju časom zvýšiť. Pod taktovkou trénera Romana Skuhravého som sa mnohokrát cítil ako na pozícii „druhého asistenta“, keď som mal častokrát na starosti „futbalové“ tréningy hráčov, ktorí sa nedostali do nominácie na zápas a bavilo ma to. Mojou oblasťou je však kondičný tréning, chcem sa v tomto odbore vzdelávať a neustále zlepšovať.
Máš v Dukle Praha voľnú ruku pri svojej práci?
Áno, mám pri svojej práci voľnú ruku, no je dôležité dodať, že pri mojej práci je dôležitá komunikácia a následné skĺbenie predstáv s hlavným trénerom tak, aby z toho tím vyťažil maximum. Každý tréner má svoju predstavu o príprave mužstva a ja sa snažím komunikáciou svojich vedomostí tie predstavy s trénermi upraviť do podoby, ktorú považujem z kondičnej stránky za najlepšiu. Zároveň je dôležité dbať o zdravie hráčov a tomu prispôsobujem tréningovú časť, ktorú mám na starosti.
Mohol by si priblížiť, čo všetko patrí do náplne tvojej práce?
Hlavnou náplňou mojej práce je silovo-kondičná príprava, monitorovanie zaťaženia hráčov, rekondícia po zranení a starostlivosť o zranených hráčov. V rámci silovo-kondičnej prípravy sa snažím pripravovať hráčom tréningové plány na mieru na základe testovania, ktoré absolvujeme dvakrát do roka tak, aby sme minimalizovali riziko zranenia a súčasne hráčov čo najlepšie pripravili na nároky, ktoré sú na ich pohybový aparát kladené v tréningovom procese a predovšetkým v zápasoch. Monitorovanie záťaže vykonávam na základe špeciálnych GPS zariadení, vďaka ktorým mám informácie o vnútornom zaťažení (rôzne parametre srdcovej frekvencie) a vonkajšom zaťažení (počet šprintov, metre vo vysokej intenzite, akcelerácie, decelerácie atď.).
Na základe týchto informácii vieme hráčom dávkovať zaťaženie tak, aby nedochádzalo k pretrénovaniu alebo nadmernej únave. Ďalšou zložkou mojej práce je starostlivosť o zranených hráčov a hráčov po zranení, ktorých sa snažím pripravovať na bezproblémový návrat do plného tréningu s tímom bez obmedzení.
Koľko koučov sa vystriedalo na lavičke Dukly odvtedy, ako tam pôsobíš?
V Dukle som doteraz zažil dvoch trénerov. Prvým bol Roman Skuhravý, ktorý mi dal šancu a vzal si ma do realizačného tímu ešte v prvej lige a druhým je súčasný tréner Bohuslav Pilný.
Spomínaný kormidelník Roman Skuhravý prišiel v lete tohto roka na Slovensko a posadil sa na lavičku druholigovej Podbrezovej, ktorá sa pohybuje v popredí tabuľky. Očakával si to?
Keď Roman Skuhravý skončil v Dukle Praha, boli sme naďalej v kontakte a vedel som o jeho možnosti pôsobiť v Podbrezovej od začiatku rokovaní. Nemyslel som si, že by ho mohla táto ponuka zaujať. Na druhej strane som od hráčov, ktorí v Podbrezovej hrali, vedel, že ide o profesionálny klub s vysokými ambíciami. Tie rozhodne má aj samotný Roman Skuhravý. Jeho a rovnako tiež prácu asistenta Richarda Poláka poznám veľmi dobre. To, že sa Podbrezovej darí, ma teda vôbec neprekvapilo. Naopak, očakával som, že pokiaľ dostanú voľnú ruku a podporu vedenia klubu, bude to len otázkou času, kedy sa to premietne aj do postavenia tímu v tabuľke.
Pôsobíš ako kondičný tréner iba pri áčku Dukly Praha, alebo máš na starosti aj iné tímy v tomto klube?
Pôsobím pri A-tíme, čo je samo osebe časovo náročné. V minulosti som vypomáhal v prípravnom období aj B-tímu. Domnievam sa, že aby človek mohol takúto prácu vykonávať kvalitne, nie je možné pôsobiť pri viacerých tímoch súčasne. Je potrebné si viesť evidenciu, poznať každého hráča, poznať tréningový proces mužstva a množstvo ďalších veci, čo by nebolo možné zvládnuť v plnom rozsahu tak, ako si to predstavujem. Snažím sa však byť v kontakte s mládežníckymi trénermi, a keď prejavia záujem o konzultáciu, som im plne k dispozícii.
Spolupracuješ aj s inými hráčmi alebo športovcami okrem futbalistov Dukly Praha?
Snažím sa venovať svoju energiu naplno hráčom Dukly Praha, a tak aj tréningov pomimo s inými športovcami je aktuálne pomenej. Prevažne však ide o mladých hráčov, ktorí sú schopní si nájsť v priebehu sezóny čas na tréning. Stále som však v kontakte s viacerými hráčmi ako napríklad Matúš Hruška či Michal Obročník, s ktorými som spolupracoval v minulosti a komunikujeme spolu v prípade rôznych zranení, individuálnych tréningov a podobne.
Futbal už nehráš na žiadnej úrovni?
Pred nástupom do Dukly Praha som hrával v Rakúsku, kam som dochádzal na víkendy. Keď som sa stal kondičným trénerom, myslel som si, že si už nekopnem, no v minulej sezóne sezóne sa mi naskytla možnosť zahrať si za C – tím Dukly, ktorý hrá nižšiu súťaž. Jeho dres si obliekajú prevažne tréneri pôsobiaci v Dukle. Takže v prípade, že mi to časovo umožnia moje povinnosti pri A-tíme, si idem vždy rád zahrať.
Neláka ťa to ako kondičného trénera znovu do prvej ligy?
Domnievam sa, že každý tréner, ktorý mal možnosť vyskúšať si najvyššiu súťaž a tú atmosféru v nej, by sa do nej chcel vrátiť. Nie som v tomto výnimkou. Hneď v prvej sezóne sme boli blízko k návratu do ligy, no situácia s pandémiou nám prekazila možnosť pobiť sa v baráži o miesto v prvej lige. Súperiť s tými najlepšími je však cieľ každého športovca a týka sa to aj mňa. Nepochybujem o tom, že pri poctivej a kvalitnej práci sa do najvyššej súťaže vrátim. Momentálne sa však sústredím na svoju prácu v Dukle, kde máme pred sebou svoje ciele a na to, aby som sa neustále učil, posúval a zlepšoval vo svojom odbore. Verím, že šanca účinkovať na najvyššej úrovni ešte príde.
Zdroj: vobraze.sk, foto: album M. Dragijského
