Vladimír Šelemba je jeden z najdlhšie pôsobiacich príslušníkov OR Hasičského a záchranného zboru v Rimavskej Sobote. Uniformu si obliekol pred viac ako tridsiatimi rokmi. Má skúsenosti s operatívnym riadením jednotiek, zisťovaním príčin požiarov a okrem iného je krajským rozhodcom v hasičskom športe. Aj keď priamo na zásahy nechodí, vďaka jeho pedantnej práci je prepojený s každým príslušníkom. Stará sa im o dýchacie či meracie prístroje, aby boli spoľahlivo ochránení pred vplyvom nebezpečných látok pri zásahoch.
„Zabezpečujem podporu príslušníkom hasičského a záchranného zboru, aby boli vystrojení takou technikou a výstrojom, ktorá je správna a spôsobilá na použitie. Je mojou náplňou, aby boli stále vybavení ochrannými prostriedkami na úseku protiplynovej služby,“ priblížil pre vobraze.sk Rimavskosoboťan Vladimír Šelemba (56), ktorý je vedúcim technikom špecialistom. Svoju prácu zhodnotil ako rozmanitú s potrebou vysokej miery spoľahlivosti, zodpovednosti a presnosti. „Snažím sa radšej veci niekoľkokrát prekontrolovať, aby to po mne nemusel nikto opravovať,“ zdôraznil s tým, že možno aj práve kvôli tomu za jeho pôsobenia ku komplikáciám nedošlo.
Počas svojho pôsobenia zažil niekoľko organizačných zmien. Po transformácii na HaZZ pracoval stále v Rimavskej Sobote. Ako Šelemba spomenul, prvé skúsenosti začal zbierať od roku 1992 na Školskej ulici v R. Sobote, kde niekedy sídlili „požiarnici“ aj s technikou. „V rodine sme hasiča nemali, moje rozhodnutie bolo spontánne, keď prijímali záujemcov na okresnú správu zboru požiarnej ochrany,“ povedal. V tej dobe podľa neho nebolo toľko techniky ako v súčasnosti. „Práca si vyžadovala svoju zručnosť. S technikou bolo viac práce a vo voľnom čase ju v rámci svojich možností opravovali aj po útvaroch,“ spomenul Šelemba, z ktorého po skončení vojenčiny chceli mať vojaka, no zelená uniforma ho nelákala.
Podľa jeho slov ak by si mal ešte raz vybrať, tak by skúsil možno umelecký smer, maľovanie, ku ktorému má vzťah aj jeho brat. V prípade poctivejšieho dosledovania a pevnejšej ruky by sa však najradšej vybral cestou športu. „Nikdy som však neoľutoval, že som sa stal hasičom. Byť hasičom je poslanie,“ zdôraznil.
Vzťah k potápaniu či lezeckej činnosti v HaZZ si však nevybudoval. „Obdivujem v tomto chlapcov, oni o tom vedia. Vážim si každého jedného,“ zdôraznil s tým, že na to jednoducho nemal predpoklady. „Viem zhodnotiť na čo mám a na čo nemám. Vždy som si vážil a vážim všetkých svojich kolegov bez rozdielu na akej funkcii sú zaradení. Majú môj prirodzený rešpekt a úctu, ako kolega ku kolegovi,“ doplnil Šelemba, ktorý sa podľa toho aj správa.
V uniforme sa na začiatku venoval prevencii a neskôr si prešiel viacerými funkciami na oddelení OPT. Robil aj štátny požiarny dozor po organizáciách či obecných úradoch s dobrovoľnými hasičskými zbormi. „Snahou bolo nielen trestať, ale hlavne išlo o prevenciu, poradenstvo a výchovu, aby sa zabránilo vzniku nežiadúcim udalostiam a veľkým škodám,“ povedal Šelemba.
Slúži ako denný príslušník, no v prípade potreby by mohol doplniť aj stavy príslušníkov a ísť do zásahu. V 24 hodinovej službe, ktorá je privolávaná na zásahy však nebol. Ako však spomenul, boli časy, kedy ako zisťovateľ príčin požiarov chodil na každý jeden požiar a bol dostupný prakticky 365 dní v roku. Za tie roky služby však zažil nespočetné množstvo druhov požiarov a udalostí rôzneho charakteru. Medzi najväčšie požiare zaradil Detox, neskôr možno kaštieľ v Ožďanoch či baliarne tabaku. Za zaujímavý však považuje aj požiar rušňa v Jesenskom.
Osobitnou kapitolou v jeho živote je šport. Ako sám s úsmevom tvrdí, zahrá čokoľvek je športovo založený. Obzvlášť sa venuje hokeju, ako útočník a aj kapitán tímu Hornets. „Boli sme jedna z najväčších partií chalanov čo sme začínali keď sa v R. Sobote postavil zimný štadión. Začínalo sa vtedy s hokejom v meste,“ povedal Šelemba, ktorý bol spoluzakladateľom Gemerskej hoby hokejovej ligy a neskôr aj Rimavskej hokejovej amatérskej ligy, v ktorej dvakrát s tímom Hornets zvíťazili. „Najlepšie obdobie bolo približne pred desiatimi rokmi. Gólov som strelil celkom dosť, ale boli aj lepší strelci a hráči ako ja,“ hovorí. Stále sa venuje hokeju a podľa jeho slov má radosť z každého gólu, ako aj z prehrávky či peknej akcie kamarátov. Hráva s číslom 38 a jeho vzorom bol profesionálny hokejista Pavol Demitra. „Raz sme sa krátko stretli aj osobne, bola to náhoda na zápase v Poprade,“ dodal.
Šelemba je rodákom z R. Soboty. Medzi obľúbené lokality zaradil Kurinec či novú cyklocestu. „Často a radi chodíme na Zbojská či na rozhľadňu Maginhrad,“ priblížil Šelemba, ktorý má s manželkou dcéru a syna.
Zdroj: vobraze.sk, foto: archív Vladimíra Šelembu
