Na tohtoročnú úrodu obilia na celom území Slovenska vplývajú výrazné zmeny počasia, najmä extrémne horúčavy a nedostatok zrážok. Priebeh žatevných prác si prišiel dnes do okresu Rimavská Sobota pozrieť minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) Samuel Vlčan spolu s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emilom Machom.
V rámci regionálneho výjazdu navštívil šéf slovenského agrorezortu spolu s predsedom SPPK rodinnú poľnohospodársku spoločnosť vo Veľkých Teriakovciach, ktorá sa venuje rastlinnej aj živočíšnej výrobe. Zatiaľ, čo v južnejších lokalitách Slovenska začala žatva v polovici júna, farmári z tejto oblasti odštartovali kosbu repky a pšeníc len minulý týždeň.
„Je veľmi dobre známe, že v obilninách sme dlhodobo sebestační a to viac by sme si túto jedinečnú vzácnosť mali uvedomiť zvlášť v týchto časoch, ktoré žijeme. Preto sa ja a môj tím na ministerstve intenzívne zameriavame práve na zvyšovanie spracovateľských a skladovacích kapacít v nadchádzajúcom období. Spolu s predsedom SPPK E. Machom sa zhodujeme, že táto vertikála je mimoriadne kľúčová. Čo si doma dopestujeme, mali by sme vedieť maximálne využiť, čiže spracovať a finalizovať,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan. Minister zároveň dodal, že je nutné robiť opatrenia aj na adaptáciu na klimatické zmeny.
„Zatiaľ, čo kedysi sme potrebovali zrážkovú vodu dostať z polí, aby nedošlo k poškodeniu úrody, naopak dnes túto vlahu potrebujeme zadržať v krajine. Podporu adaptačných opatrení na odvodňovacích kanáloch plánujeme zabezpečiť aj zo zdrojov SPP, hľadáme aj nové prístupy, aby sme do údržby odvodňovacích kanálov zapojili hlavne farmárov, ktorí hospodária pri týchto kanáloch“ dodal Vlčan. Agrorezort pripravuje materiál, ktorý bude zameraný na boj proti suchu, pri využití hydromeliorácií a na rokovanie vlády by mal byť predložený na jeseň 2022,“ dodal Vlčan.
Na tohtoročnú úrodu hustosiatych obilní a repky vplývali najmä výkyvy počasia – chýbajúca vlaha počas roka, vrátane zimy a ďalej to boli vysoké teploty. Tieto faktory urýchlili dozrievanie obilia, ktoré neraz zahorelo a má menej odnoží. Jednou z prvých oblastí, kde sa začala žatva, bol okres Komárno, kde so zberom začali už 16. júna. Na rozdiel od južných regiónov, na Kysuciach (okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto) sa žatva očakáva približne v druhej polovici augusta.
V roku 2022 sa pšenica pestuje na väčšej ploche (celkovo 410 tisíc hektárov) ako v roku 2021, s medziročným nárastom 53 tisíc hektárov. Pri odhadovanom výnose 5,24 tony z hektára možno predpokladať celkovú produkciu pšenice v objeme takmer 2,2 milióna ton. Očakávané výnosy z hektára sú nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, avšak predpokladá sa, že prekonajú päťročný priemer 2017 – 2021.
Zdroj: tlačová správa MPRV (redakčne upravené)
