Mária Kováčová z Večelkova zasvätila svoj život práci so seniormi. Tridsaťpäť rokov pracuje ako zdravotná sestra v Domove dôchodcov v Novej Bašte. Začínala v rimavskosobotskej nemocnici. „Od malička som mala sen byť zdravotnou sestrou a pomáhať ľuďom. Medicína ma nelákala, túžila som tráviť čas s pacientmi a byť im nápomocná. Lekári nie sú toľko s pacientmi, ako sestry,“ hovorí pre vobraze.sk Mária Kováčová, ktorá vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Martine. Po návrate zo štúdií pracovala na internom oddelení v nemocnici. Po materskej chvíľu pracovala ako geriatrická sestra. Ako dodáva, vždy chcela robiť na úrazovke, náhodou sa však išla informovať, ako sa môžu dôchodcovia dostať do domova. „Vtedajšia vedúca ma nahovárala, aby som prišla pracovať k nim. Skúsila to a nikdy som to neoľutovala. Prebehlo to veľmi rýchlo, ani som nezbadala ako,“ hovorí s úsmevom Kováčová.
Nie vždy bolo všetko jednoduché, napriek tomu spomína s láskou na všetky tie roky, najmä na kolegov, vďaka ktorým bola práca pre ňu druhým domovom. „Tam musíte pracovať v tíme,“ hovorí s tým, že dobrá atmosféra záleží od každého jedného, od vedúceho, ošetrovateľov, ale aj kuchárov.
„My sme pre tých starých osamelých ľudí ich posledné slnečné lúče,“ pripomína a zdôrazňuje, že práve preto je podľa nej dôležitý hlavne dobrý kolektív. Oceňuje, že má možnosť robiť s dobrými, pracovitými a svedomitými ľuďmi. Dôchodcovia majú často veľa zdravotných problémov, preto Kováčová neváhala mnohokrát ísť do práce aj mimo bežnú pracovnú dobu. Ako sama hovorí, bývajú takmer na konci sveta, všetko je ďaleko. Najmä v čase, keď bol syn mladší jej pomáhala mama, aby mala Mária možnosť vykonávať svoju prácu a pomôcť, keď bolo treba.
Za 35 rokov v Domove dôchodcov sa ako zdravotná sestra starala o približne 150 seniorov. „Keď niečo robíte s naozaj dobrým srdcom, tak to ani nezbadáte,“ podotkla a poznamenala, že mali pani, ktorá sa dožila 100 rokov a prežila v ich zariadení 25 rokov. Za kuriózne považuje, že teraz je klientom ich domova jej syn.
Za svoj prístup k práci, ale hlavne ku klientom bola nominovaná na ocenenie Národnej ceny starostlivosti Dobré srdce. Nominácia v kategórii sestra v sociálnych službách ju zaskočila. „Dobre mi však to padlo. Potešilo ma, že videli moju prácu, vážili si ju a to, čo som robila, nebolo zbytočné. Aj keď ja som na nič také ani nepomyslela,“ skromne priznáva Kováčová, ktorú navrhla jej nadriadená a komisia ju potom vybrala aj medzi prvých troch nominovaných z celého Slovenska. „Je to veľká česť pre mňa. Najviac ma však vždy teší hlavne spokojnosť klientov,“ podotkla.
Keďže bola jedinou zdravotnou sestrou v zariadení, popri práci veľa času pre seba nemala. „Bolo to ťažké, lebo som trošku zanedbávala rodinu,“ priznáva. V práci podľa nej trávila sviatky, víkendy, aj večere, ak bolo treba. Napriek tomu si manželom našli čas a prejazdili veľkú časť Európy. „Všade bolo dobre, krajiny sa mi páčili, ale pocit domova som mala len tu,“ podotkla s tým, že manžel pracuje ako vodič autobusu a syn dlhodobo žije v Budapešti. Zhodujú sa však, že Medveš je rovnako krásny, ako Toskánsko. Aj keď jej syn podedil dobré srdce a pomáha ľuďom, nevybral sa v jej šľapajách a zvolil si inú kariéru.
Mária Kováčová dúfa, že po odchode na zaslúžený dôchodok v januári budúceho roku už bude mať viac času aj pre seba. „Rada cestujem a spoznávam nové krajiny,“ upresňuje svoje predstavy o dôchodku. Prednedávnom však mala smolu, nešťastne spadla a zlomila si ruku a tak sa najprv musí zotaviť a zrehabilitovať. Potom má v pláne si poriadne oddýchnuť.
Zdroj: vobraze.sk
