Kňazovického medailu má stále na očiach. Ladislav z R. Seči pracoval ako traťmajster

Je držiteľom Kňazovického medaily. Ladislav Bódi z Rimavskej Seči absolvoval sto odberov krvi. Patrí len medzi pár ľudí v obci, ktorí vôbec niekedy darovali krv a takto nezištne pomohli. Ako sám hovorí, keď po odberoch odchádzal z hematologicko-transfuziologického oddelenia v rimavskosobotskej nemocnice mal výnimočný pocit. „Nič ma nebolelo a bol som zdravý, navyše s dobrým pocitom, že som niekomu pomohol,“ spomenul pre vobraze.sk 69-ročný Ladislav Bódi. Medailu má odloženú na poličke, spolu s ďalšími za predošlé odbery.

S darovaním krvi začal ešte na vojenčine v Martine v roku 1975. Potom mal dlhšiu prestávku, ale vrátil sa k nemu pre zlepšenie svojho zdravotného stavu. „Dovtedy som nechodil pravidelne, ale keď som to začal brať poctivo každé tri mesiace, tak som mal pocit, že mi to zdravotne pomáha. Ešte by som rád chodil, ale darovanie krvi je vekom obmedzené. Som rád, že sa mi podarilo dosiahnuť vyše sto odberov,“ hovorí Bódi a dodáva, že keby bol v mladšom veku uvedomelejší, tak by začal chodiť pravidelne skôr. Má univerzálnu krvnú skupinu nulku. Podľa jeho slov je však každá krvná skupina vzácna. Za tie roky, čo daroval krv, transfúziu našťastie nepotreboval, párkrát pomohol však vlastnej manželke.

„Kto inak krv potreboval, tak tomu išla. Neviem, kto ďalší ju dostal. Z môjho okolia krv chcel darovať ešte môj brat, ale nemohol byť darcom, tak som chodieval do Rimavskej Soboty sám. Tam som mal takmer všetky odbery. Personál som poznal veľmi dobre a boli sme ako jedna rodina,“ zdôraznil Bódi, ktorý hrdo spomína na svoje obdobie darovania krvi. „Predtým chodilo 60 – 70 ľudí a v začiatkoch som zažil aj sto darcov v jeden deň, taký bol záujem. Teraz to bývalo už len 20-30 ľudí. Nejako sa nechce mladým. Hovoril som pritom aj kolegom, kamarátom, ale majú trochu iný prístup k týmto veciam. Všetkým ale odkazujem, kto chce byť zdravý, nech chodí pravidelne darovať krv. Taká je moja skúsenosť,“ hovorí Bódi.

Roky pracoval na železnici ako traťmajster, v Rimavskej Sobote, aj doma v Rimavskej Seči. „To tu ešte zastavoval rýchlik. Je mi však ľúto, že padlo také rozhodnutie o zrušení,“ poznamenal. V súkromí na dôchodku sa venuje pestovaniu zeleniny v dvoch sklenníkoch. „Chodím sa tam potiť a potom ešte rád zájdem na pivo,“ povedal s úsmevom. Dodal, že čo sa týka zeleniny sú sebestační a pre domácnosť si vypestujú čo treba. „Zeleninu ale veľmi neobľubujem, som radšej na mäso, ako na mrkvu. Tie nechávam zajacom,“ podotkol so smiechom Bódi, ktorý ho považuje za dôležitý v tejto dobe. Ako mladší sa venoval modelárstvu. „Začal som robiť plachetnice, najväčšia je Santa Maria. Je to však veľmi starý a náročný plán, ako aj náročná robota. Možno sa k tomu ešte dostanem, keď budem mať 90 rokov,“ dodal.

 
Zdroj: vobraze.sk