V obci Rimavské Zalužany lokalizovali tri vápenné pece. Jednu z nich rekonštruujú. Ďalšie dve sú ešte pod väčším nánosom a budú si vyžadovať viac úsilia a ľudí. Podľa starostu obce Milana Medveďa sa nachádzajú neďaleko nového chodníka SNP a môžu tak byť spestrením pre návštevníkov a turistov. „Nachádzajú sa v časti Príboj, za železničnou traťou. Jednu sme už skoro opravili, potrebujeme ešte troch ľudí na deň a bude to topka. Vyzerá to veľmi dobre, je to pekné miesto,“ povedal pre vobraze.sk starosta obce. „Chceme, aby sa ľudia dozvedeli, že tu niečo takéto bolo. Aj prostredníctvom nich sa tu ľudia v minulosti živili,“ hovorí Medveď. Ako doplnil, územie je zaujímavé aj grafitovou baňou, či vrchom, ktorý sa na starých mapách volal Strieborný. „Zem tu ľuďom dávala obživu, neboli tu vtedy ešte fabriky, len železná ruda v bani, hámre, vápno, grafit a ťažba surovín. Čo už zaniklo,“ skonštatoval.
Vápno v minulosti pálili na Gemeri vo viac ako 40 obciach. Ľudia poznali hygienické, stavebné a estetické účinky vápna už v dávnej minulosti. Vápno sa používalo pri výrobe malty avšak len na cirkevné stavby a na stavby kaštieľov, kúrií – feudálnych stavieb, „chudoba“ si stavala domy z dreva. Podľa starostu Medveďa nie je vylúčené, že vápno z Príboja slúžilo aj na Evanjelický kostol v Rimavskej Bani, ktorý bol postavený v poslednej tretine 13.storočia.
Vo vápenných peciach sa kúrilo drevom. Oheň v nich horel niekoľko dní a nocí. Vápenkári poznali vypálené vápno podľa toho, že drevo prestalo dobre horieť, biele vápno sa začalo oddeľovať od muriva vápenice a zmenil sa dym. Priemerný vápenkár vypálil do roka 20 pecí, niektorí stihli aj 30. Z predaja neskôr kupovali obilie. Remeslo nahradila priemyselná výroba po 2. svetovej vojne.
Zdroj: vobraze.sk, foto: Milan Medveď
